V r. 1674 bola evanjelická cirkev v Uhorsku na pokraji zániku; odsúdili stovky jej kňazov

Autor: Roman Kebísek | 25.6.2021 o 14:42 | (upravené 28.6.2021 o 17:20) Karma článku: 4,17 | Prečítané:  710x

Do Bratislavy zvolali r. 1674 stovky najmä evanjelických kňazov a obvinili z vlastizrady. Boli zbavení úradu, šli do exilu a väzení. Hrozil zánik evanjelickej cirkvi. O 4 roky však prišlo Tököliho povstanie.

Vrchol rekatolizácie v Uhorsku: Predvolali stovky evanjelických kňazov
Za vrchol rekatolizácie v Uhorsku možno považovať rok 1674, keď na 5. marca predvolali na súd do hlavného mesta Bratislavy niekoľko stoviek hlavne evanjelických kňazov, učiteľov, ich pomocníkov a aj žiakov vyšších tried. Podľa svedectiev tých, ktorý sa dostavili, ich prišlo okolo 300 až 400 (predvolaní boli vo veľkej väčšine evanjelici, asi pätinu tvorili kalvíni). Prítomní aj neprítomní boli obvinení z účasti na sprisahaní proti cisárovi Leopoldovi I. a odsúdení na trest smrti. Úryvok z knihy jedného z nich, krupinského evanjelického učiteľa Juraja Lániho:

Ale súdny proces, ktorý trval štyri týždne, a to od 5. marca až do 4. apríla, neviedol sa proti každému zvlášť, ale len všeobecne (...), a to najprv proti duchovným oboch konfesií, a potom aj rovnako proti prítomným, ako aj proti neprítomným rektorom škôl. Hoci i počas tohto procesu nedokázali žiadny zločin urážky Veličenstva, tobôž nejakú rebéliu alebo zradu (rozumie sa ani ostatným, z ktorých tam bolo asi štyristo kazateľov a rektorov, nerátajúc ich žiakov a kolegov), lebo nepredviedli ani jedného vierohodného svedka (...), predsa o mne a o všetkých ostatných, čo stáli pred slávnym súdom, vyniesli rozsudok smrti bez ohľadu na moju a ich nevinu.

Svedectvo odsúdených Masnicia a Simonida
Stovky evanjelických, prípadne kalvínskych kňazov a učiteľov súdil tribunál, ktorý pozostával do veľkej miery z katolíckej hierarchie na čele s predsedom súdu, uhorským prímasom, odchovancom jezuitského rádu Jurajom Selepčénim, ktorého tým poveril cisár Leopold I. Medzi odsúdenými evanjelickými vzdelancami bol aj ilavský kaplán Tobiáš Masnicius a brezniansky rektor Ján Simonides. Vo svojej spoločnej knihe napísali:

Tretí raz sa konal súd znova v Prešporku, kam predvolali všetkých služobníkov cirkví a škôl zo všetkých miest. Prišlo ich zo tristo. Na tomto treťom súde sme boli aj my.  Obsah obžaloby proti predvolaným bol: že vraj pohŕdali božou bázňou a vrchnosťou, a preto si neuctievali svätých, nevážli si svätú Pannu Máriu, cenili si ju rovnako ako svoje ženy, nohami pošliapali svätú sviatosť, podnietili verejnú vzburu a pod., a týmto všetkým sa dopustili "crimen laesae Majestatis".  

Stovky evanjelických kňazov bolo zbavených úradu; vojsko bralo ich kostoly
Evanjelických a kalvínskych kňazov a učiteľov odsúdili na smrť napriek tomu, že obvinenie z účasti na sprisahaní označili za vykonštruované a odmietli ho. Po vynesení rozsudku ich však hneď nepopravili. Dali im možnosť odísť natrvalo z krajiny, ale museli predtým podpísať vyhlásenie, že sa dopustili vlastizrady a beztrestnosť dostávajú ako milosť. Druhou možnosťou bolo tiež si priznať vyhlásením vinu, získať za to povolenie zostať doma, no natrvalo skončiť so svojou duchovnou, či učiteľskou činnosťou. Väčšina odsúdených na smrť jedno alebo druhé vyhlásenie podpísala a išli do exilu alebo domov, no ako súkromné osoby. Zostalo asi sto takých, ktorí odmietli podpísať vyhlásenie o vine, a tí išli do väzení, pretože cisár Leopold I. trest smrti neodsúhlasil. Neskôr ich odvliekli na galeje do Talianska. Uhorsko sa tak zbavilo stoviek evanjelických, prípadne kalvínskych kňazov a učiteľov, v dôsledku čoho bol normálny verejný bohoslužobný život oboch cirkví zlikvidovaný. Plnohodnotne a bez obáv mohli žiť len katolíci, aj keď Uhorsko bolo v tom čase z väčšej časti evanjelické, či kalvínske. Navyše, nekatolíkom brali rôzne úradné komisie a vojsko po stovkách kostoly, takže samotná existencia evanjelikov bola ohrozená. Zostali zrazu bez kňazov, učiteľov a kostolov. 

R. 1678 vypuklo povstanie, na jeho čele bol 21-ročný evanjelik Tököli
V r. 1678 vypuklo v Uhorsku povstanie evanjelika Imricha Tököliho, ktorý sa narodil v Kežmarku. Jeho vojská ovládli veľké územia krajiny, na ktorých vrátili evanjelikom kostoly. Panovník sa dostal do defenzívy a zvolal r. 1681 do mesta Šopron uhorský snem, kde evanjelikom ponúkol ústupky zo svojej rekatolizačnej politiky.

Snem v Šoprone - evanjelici sa sťažovali, že im za desaťročie vzali 800 kostolov
Evanjelici sa sťažovali, že im od obsadenia krajiny vojskom r. 1670, po zákroku proti skupine šľachtických sprisahancov, zobrali vyše 800 kostolov. Na sneme im ich síce nevrátili, no ponúkli im veľmi obmedzený, no zákonný verejný bohoslužobný život - v každej stolici im povolili postaviť si dva kostoly (obmedzenie sa nevzťahovalo na stolice, ktoré boli vtedy v rukách povstalcov) a tiež v kráľovských mestách, ale len na predmestí. Rozsudky súdu r. 1674 a podobných súdov stratili platnosť a evanjelickí kňazi a učitelia sa mohli vrátiť z exilu domov. Tento zákonný stav viac-menej vydržal až do r. 1781, kedy racionalistický cisár Jozef II. prijal tzv. tolerančný patent, teda veľké rozšírenie slobody evanjelikov. Evanjelici, ktorí ešte okolo r. 1600 predstavovali až do 90 percent Slovákov, však už boli vo výraznej menšine.

Literatúra:
T. Masník, J. Simonides, J. Láni: Z vlasti na galeje,1961
J. Simonides: Väznenie, vyslobodenie a putovanie Jána Simonidesa a jeho druha Tobiáša Masníka, 1981
J. Rezik, S. Matthaeides: Gymnaziológia, 1971
P. Kolárovský: Niektoré okolnosti a postavy bratislavských súdov, In: Cesty hľadania, 1994
P. Kónya: Niekoľko myšlienok o protireformácii a prešovských mučeníkoch, In: Buď verný až do smrti, 1996

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Šéf inšpekcie: Tekutina sa v Hrone šírila ako tlaková vlna, ryby zabíjala v danom momente a mieste

Inšpekcia životného prostredia aj polícia ekologickú katastrofu riešia.

Martin Huba: Divadlo Na Korze zrušili za jednu narážku. Dnes je tu devalvácia slova

Na Detskej univerzite Komenského prednášal o kultivovanosti.


Už ste čítali?