Básnik Byron pil z ľudskej lebky; písal, že je lepšie skončiť ako pohár než byť v zemi

Autor: Roman Kebísek | 15.1.2021 o 20:03 | (upravené 23.1.2021 o 12:38) Karma článku: 3,72 | Prečítané:  304x

Keď záhradník anglického básnika Georgea Byrona (nar. 1788) vykopal na jeho majetkoch lebku, spisovateľ ju dal remeselne spracovať na pohár a potom z neho pil víno. Opísal to aj v básni, bola o zmysle života.

Záhradník vykopal lebku v bývalom kláštornom komplexe, ktorý patril Byronovi
George Byron žil istú časť života na zdedenom majetku v Newstead Abbey, čo bol bývalý kláštor, ktorý spolu s ďalšími zrušil kráľ Henrich VIII. po odtrhnutí od katolíckej cirkvi. Súčasťou majetku boli aj hroby mníchov. Anglický básnik Thomas Medwin vo svojich spomienkach citoval Byronov príbeh o lebke, ako mu ho sám vyrozprával:

There had been found by the gardener, in digging, at Newstead, a skull that had probably belonged to some jolly friar or monk of the abbey about the time it was demonasteried. Observing it to be of giant size, and in a perfect state of preservation, a strange fancy seized me of having it set and mounted as a drinking cup. I accordingly sent it to town, and it was returned with a very high polish and of a mottled colour like tortoiseshell; (Colonel Wildman now has it). I remember scribbling some lines about it...

(Keď záhradník kopal v Newstead, našiel lebku, ktorá pravdepodobne patrila nejakému veselému frátrovi alebo mníchovi tohto opátstva niekedy v čase, keď sa rušili kláštory. Keď som videl, že je obrovská a zachovala sa v perfektnom stave, zvláštna predstava ma ovládla - urobiť z nej pohár na pitie. Poslal som ju do mesta a vrátila sa mi krásne vyleštená s mramorovým vzorom ako korytnačí pancier; (teraz ju má plukovník Wildman). Pamätám si, že som načmáral o nej nejaké riadky...)

Byronova báseň o lebke prerobenej na pohár
20-ročný George Byron napísal r. 1808 o pohári z lebky báseň:

Lines Inscribed Upon A Cup Formed From A Skull
(Riadky napísané na pohári vytvorenom z lebky)
 
Start not - nor deem my spirit fled:
In me behold the only skull
From which, unlike a living head,
Whatever flows is never dull.

(Neľakaj sa - a nemysli si, že môj duch odišiel:
vo mne viď jedinú lebku,
z ktorej, na rozdiel od živej hlavy,
čokoľvek tečie, nie je nikdy nudné.)

I lived, I loved, I quaffed like thee;
I died: let earth my bones resign:
Fill up - thou canst not injure me;
The worm hath fouler lips than thine.

(Žil som, miloval, pil ako ty;
zomrel som: nech sa moje kosti zemi odovzdajú:
Napĺňaj - nemôžeš mi ublížiť;
červ má pery odpornejšie ako ty.)

Better to hold the sparkling grape
Than nurse the earthworm's slimy brood,
And circle in the goblet's shape
The drink of gods than reptile's food.

(Lepšie držať iskrivú révu,
ako živiť slizkú háveď červov,
a objímať v tvare pohára
nápoj bohov ako potravu plazov.)

Where once my wit, perchance, hath shone,
In aid of others' let me shine;
And when, alas! our brains are gone,
What nobler substitute than wine?

(Kde raz môj vtip možno žiaril,
za pomoci iných nech žiarim;
a keď, bohužiaľ, náš mozog odíde,
aká môže byť ušľachtilejšia náhrada ako víno?)

Quaff while thou canst; another race,
When thou and thine like me are sped,
May rescue thee from earth's embrace,
And rhyme and revel with the dead.

(Pi, kým môžeš, ďalšie pokolenie,
keď teba a tvojich, ako mňa, vyprevadia,
môže ťa zachrániť z objatia zeme
a rýmovať a zabávať sa s mŕtvym.)

Why not - since through life's little day
Our heads such sad effects produce?
Redeemed from worms and wasting clay,
This chance is theirs to be of use.

(Prečo nie - keďže počas krátkeho dňa života
naše hlavy také smutné výsledky produkujú?
Zachránené od červov a ničivej hliny,
toto je ich šanca byť užitočnými.)

Trelawny: Byron chcel aj lebku mŕtveho básnika Shelleyho
Ďalšie svedectvo o Georgeovi Byronovi zaznamenal anglický spisovateľ Edward John Trelawny, ktorý žil v 20-tych rokoch 19. stor. v Taliansku. V tejto juhoeurópskej krajine sa stretal nielen so svojím priateľom Byronom, ktorý sa tam tiež presťahoval, ale i s ďalším v Taliansku žijúcim básnikom Percym B. Shelleym. V roku 1822 sa však Shelley nečakane utopil, po čom mu jeho priateľ Trelawny zariadil špecifický spôsob kremácie na pobreží mora. Na obradnej rozlúčke s telom 30-ročného básnika Percyho B. Shelleyho bol prítomný aj George Byron. Ten ihneď prejavil záujem o Shelleyho lebku, ktorú mu však Trelawny odmietol dať práve preto, lebo Byron už jednu lebku použil ako pohár. Trelawny v spomienkach napísal:

Byron asked me to preserve the skull for him; but remembering that he had formerly used one as a drinking-cup, I was determined Shelley's should not be so profaned.

(Byron ma požiadal, aby som lebku zachoval pre neho; ale pamätajúc na to, že predtým už jednu použil ako pohár na pitie, som sa rozhodol, že by Shelleyho lebka nemala byť znevážená.)

Lebku napokon znova pochovali
V bývalom kláštore v Newstead Abbey, kde George Byron žil a kde našiel lebku, je v súčasnosti múzeum. Možno si v ňom pozrieť aj repliku pohára z lebky. S originálnym pohárom po Byronovej smrti naložili ako s ľudskými pozostatkami, ktoré opäť pochovali.

Zdroje:
Thomas Medwin: Conversations of Lord Byron
Edward John Trelawny: Recollections of the last days of Shelley and Byron
Georgian Society for East Yorkshire
Portrét Georgea Byrona

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?