Palkovič si dal r. 1800 ako prvý Slovák za cieľ venovať sa len literatúre a živiť sa ňou

Autor: Roman Kebísek | 10.1.2021 o 7:02 | (upravené 23.1.2021 o 11:47) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  84x

Po epochálnych reformách cisára Jozefa II. po r. 1780 sa slovenská inteligencia stala podstatne slobodnejšou a jej život oveľa rozmanitejším. V novom ovzduší sa učiteľ Juraj Palkovič rozhodol živiť sa literatúrou.

Palkovič sa literárnej činnosti venoval už počas štúdií v nemeckom meste Jena
Juraj Palkovič sa narodil r. 1769 v Rimavskej Bani. Obdobie vlády Jozefa II., roky 1780-90, spadali do jeho 11-tich až 21 rokov, teda do veku intelektuálneho prebúdzania mladého človeka. Po štúdiu na niekoľkých školách a krátkej učiteľskej praxi v Uhorsku išiel r. 1792 ako 23-ročný študovať na dva roky na univerzitu v meste Jena v nemeckom Sasku. Študovalo tam vtedy viacero slovenských evanjelikov, ktorí sa tu dokonca združili do literárneho spolku. Češtinu už niekoľko storočí slovenskí evanjelici tradične považovali za spoločný literárny jazyk Čechov a Slovákov. Bežne ho v tej dobe nazývali aj slovenským. Juraj Palkovič r. 1817, už ako zrelý novinár, o svojom študentskom pobyte v Jene v novinách Týdenník, ktoré sám vydával, napísal:

Před lety, když vydavatel Týdenníka v Jeně, v Sasích, s mnohými jinými svými krajany, na učení byl, my mladí Slováci učinili sme mezi sebou společnost Slovenskou, k cvičení se v svém milém mateřském jazyku, měli sme své představené z prostřed sobě volené, měli sme protokol, knihy Slovenské, slovník, gramatyky, noviny Kramériusovy etc. a scházívali sme se každou neděli, kdež pokaždé některý z nás nějakou práci svou v slovenské řeči přečtl, ostatní pak po přečtení soud svůj o ní, potřebná ponapravení etc. svobodně přednášeli.

Palkovič vydal prvú novodobú slovenskú lyrickú zbierku
Po skončení štúdií v Nemecku a po niekoľkých zamestnaniach ako učiteľ sa Juraj Palkovič usadil r. 1800 v mestečku Vacov, ležiacom medzi Komárnom a Budapešťou, a zostal dobrovoľne bez zamestnania - začal plniť svoj sen žiť len ako spisovateľ. Ako v liste priateľovi, evanjelickému farárovi a publicistovi Štefanovi Leškovi 18. februára 1800 napísal, „soukromý, liternímu umění zcela obětovaný život vésti“. O rok sa síce vrátil z hmotných dôvodov k učiteľstvu, stihol však vydať r. 1801 básnickú zbierku Muza se Slovenských hor. Literárny historik Rudo Brtáň napísal, že dielko je „v jadre prvou slovenskou lyrickou básnickou zbierkou piesní a básní, ód a elégií, bájok a idýl“. Zbierka je napísaná v češtine, v predhovore však Juraj Palkovič upozornil, že v básňach vedome používal aj čisto slovenské slová. Obohacovať češtinu o slovenské výrazy považoval teda za možné:

Že sem místem samým Slovákům vlastních slov a způsobů mluvení užíval (což se však předce zřídka stalo), to mi, jakožto Slovákovi, Čechové, doufám, laskavě prohlídnou.

Báseň Videní Dobromyslovo štylizovaná ako životný program
V úvodnej básni Vidění Dobromyslovo, ktorú Juraj Palkovič štylizoval ako programovú, určila básnickému Dobromyslovi múza Kalliopé za životné povolanie básnictvo, teda podobné poslanie ako si Juraj Palkovič plánoval sám. Je to nóvum v živote slovenskej inteligencie končiaceho sa 18. storočia, pretože predtým si slovenskí vzdelanci vyberali životnú cestu ako kňazi, učenci, učitelia a pod. Palkovič, ktorý žil už v novej epoche, si ako prvý vytýčil za svoje hlavné životné povolanie a živobytie spisovateľstvo. Úryvok z reči múzy Kalliopé básnickému Dobromyslovi:

Ještě jedno, poslyš, mládenče, ti povím,
zvláštní, pravím, ještě věc ti dím –
já - já toto čelo vidět pod bobkovým
věncem chci, a jistě uvidím.
Ano! Pod bobkovým má se ono skvíti
pěkným věncem! - Ty si hodností
žádáš, ouřadů chceš oučasten cti býti;
ale já tvé této žádosti
odporuji. Znám tě já! Ne v každé době
po této se cestě pustiti
dobré jest a slušné lidem rovným tobě.
Nedej již víc na to mysliti
duchu svému! Tebe iná volá sláva.
Jehož srdce k zpěvu libému
lne a k harfě, tomu buď tvá vzácná hlava
posvěcena Bohu krásnému.
Tobě ať se srdce vroucně pějícímu
radostí a želem roztýká;
neznámá ať tebe pěti slyšícímu
bolest, radost, srdce proniká.

Představ světu božské pravdy obraz svatý,
lič ji důstojně a spanile;
posaď vznešenou cnost, posaď na trůn zlatý,
vyšlechtiž ji krásně, přemile,
ať vše, prudkou jato žádostí, mře po ní,
necítěnou sladkost pocítí,
ať i lotrů ona duše k sobě kloní,
mordýř ať k ní rychle procítí!
Veleb zvučné rekův nesmrtedlné skutky,
veleb pro vlast slavně zemřelé;
oplakávej trpké ctnosti, lásky, smutky,
pěj i jarní písně veselé.

Báseň Toužení po milé
Zbierka Muza se Slovenských hor obsahuje hlavne básne o láske. Sú rokokovo idylické, meštiacko moralizujúce, resp. plné túženia po bozkoch, veršovanie je niekedy školácke. V zbierke sú okrem pôvodných básní aj preklady z nemčiny, čo ukazuje, odkiaľ bral Juraj Palkovič tvorivú inšpiráciu. Zbierka však priniesla do dobového knižného slovenského básnictva novosť a sviežosť, napr. tému túžby po žene, či tému poslania básnika. Oproti slovenskej tradícii nemala primárne didaktický, ale estetický a literárny zámer. Istú ľahkosť a spád má báseň Toužení po milé:

Snad se nyní při měsíčku
po zahradě prochodí,
sáhnouc rukou na růžičku,
mne si na mysl přivodí;

snad v svém tichém pokojíku,
v němž jí svítíš, měsíčku,
sedí sama při stolíku,
kloníc hlavu v ručičku;

snad i vzdychá: O bych měla,
koho žádám, při sobě!
Tak bych smutně neseděla,
poklade můj! při tobě.

K ní mne, bože! Ať to bílé
hrdlo milé obejmu!
Ať ji líbám, ať mé milé
tuto tesknost odejmu!

Óda na vrch Sinec
V zbierke Muza se Slovenských hor sa nachádza aj báseň Oda na horu Synec, v ktorej Juraj Palkovič ospieval vrch pri svojej rodnej dedine Rimavská Baňa (dnes Sinec). Hoci sa nevyhol patetickosti, či ťažkopádnosti jazyka, skladba má z celej zbierky najautentickejší vzťah k téme, nie je čisto literátska. Autor píše, ako na hore trávil príjemné chvíle, aký je z nej krásny výhľad, ospevuje život dedinčanov na nej, jej bohatý prírodný život, ako ho hora k sebe „prijala“ a ako tam skladal verše. Záver básne:

O, horo! Ty moc hájů příjemných,
i hlubočin máš množství přítemných.
Tu obydlí své má zvěř utíkavá,
tu plachý jelen bezpečně si spává.

Ty chováš mnohá stáda ovec bílých
tam na výsostech, po svých pastvách milých.
Tu vesele je pasou muži silní,
svých oveček a píšťal rovně pilní.

O, kolik ty máš nejvýbornějších
vod, nad stkvoucí se křištál čistějších!
Když nejtoužeji žence slunce peče,
z tvých neseschlých žil co led voda teče.
Ji zvěř, ji silný lid a pěkný pije,
jenž vesele tu vůkol tebe žije.

Jak hlučné stojí chasy plesání,
jak zvučné krásných mladic zpívání
se po tvých hustých lesích rozléhává,
když valně padla pod kosou tvá tráva!

O, horo! Vzácnás´, důstojná a milá!
I čímu bys´ se srdci nelíbila!
Mne, horo, mne ty ještě do svých hájů
a do samotných často přijmeš krajů:
tu budu v chládku, u vod, líhati,
a tvé a – Lenky chvály zpívati.

Recenzent zbierky: Slováci sa láske nebránia, ale radi z nej robia tajomstvo
V r. 1802 sa vo viedenskom literárnom periodiku Annalen der Oesterreichischen literatur objavila anonymná recenzia zbierky Juraja Palkoviča, čo svedčí o tom, že sa stala súčasťou nielen slovenského, ale aj širšieho literárneho života. Autor literárnej kritiky sa dotkol aj ľahko erotických básní, ktoré sa v zbierke nachádzajú a ktoré v recenzii nazýva „exotickými“ (preklad Cyril Kraus):

V básňach pre Slovanov bolo by sa treba tiež vyhnúť všetkému, čo by sa ich pri ich terajšom spôsobe myslenia dotklo. Tam patrí exotická poézia vôbec. Slovania nie sú síce proti láske, ani nie sú pre ňu neschopní: radi robia z nej však pri svojom pracovitom a cudnom živote tajomstvo.

Palkovič vniesol do slovenskej poézie ako prvý postavu Jánošíka
Muza se Slovenských hor zostala jedinou básnickou zbierkou Juraja Palkoviča. Básne však písal aj potom a uverejňoval ich hlavne vo svojom každoročne vydávanom kalendári. Do poézie dokonca vniesol r. 1807 ako prvý meno Jánošíka:

Mezi Slovenskými vrchmi bývající
mne a mého pána vzácní milovníci!
Vy tam kde Hrajnoha po horách lid zbíjel
hrozným obuškem jim vůkol hlavy svíjel,
vy kde ten Jánošík, putující sběral,
od buka do buka žákům sukno měral (...)

Ešte pred Muzou se Slovenských hor vydal Palkovič frašku Dva buchy a tri šuchy
Ešte pred básnickou zbierkou Muza se Slovenských hor vydal Juraj Palkovič r. 1800 frašku o dedinskej bitke v rodnom malohontskom nárečí pod názvom Dva buchy a tri šuchy. Hoci ju napísal v ľudovej reči Slovákov, išlo len o charakteristiku postáv a prostredia pomocou jazyka, nie o povýšenie ľudovej reči na spisovnú. Uvedenie ľudovej slovenčiny na takej širokej literárnej ploche bolo však pozoruhodné. Fraška bola zrejme určená len pre slovenského diváka, pretože český by mal pravdepodobne ťažkosti jej úplne porozumieť. V r. 1810 ju napokon aj Juraj Palkovič vydal znova – počeštenú.

Palkovič chcel, aby Slováci mohli študovať svoj jazyk aj na vyššej úrovni
Ako píše historička Mária Vyvíjalová, Juraj Palkovič informoval už v júli 1800 českého jazykovedca Josefa Dobrovského o svojej novátorskej myšlienke, aby bol na evanjelickom gymnáziu (neskôr lýceu) v Bratislave aj učiteľ českého jazyka, jeho dejín  a literatúry. Cieľom bolo, aby mali Slováci možnosť svoj spisovný jazyk (a literatúru) študovať, starať sa oň a rozvíjať ho. Boli by to istým spôsobom slovenské štúdiá. Juraj Palkovič k tomu dodal, že jeho myšlienkou sa už zaoberajú aj ďalší slovenskí vzdelanci. Josefovi Dobrovskému 18. júla 1800 doslova napísal:

Wir gehen aber jetzt auf mit meinem anderen Gedanken um. Viele Freunde der böhmischen Sprache unter uns wünschten einen Lehrer dieser Sprache am Gymnasium zu Pressburg einzusetzen und selbst zu unterhalten.

Slováci chceli mať v Bratislave nielen učiteľa, ale aj učenú spoločnosť
Medzi slovenskými evanjelickými vzdelancami v okruhu Juraja Palkoviča sa zároveň ešte r. 1800 vyformoval nielen koncept slovenskej katedry, ale aj slovenskej učenej spoločnosti. Cieľom bolo podporovať materinský jazyk, skúmať jeho literatúru a rozvíjať ju, študovať slovenské dejiny, vychovávať ďalšie pokolenie Slovákov vzdelaných vo svojom jazyku, budovať slovenskú knižnicu, vydávať pre Slovákov knihy, učebnice, noviny. Spoločnosť sa síce napokon nepodarilo založiť, katedru však r. 1803 áno, aj keď učiteľ nemal dostatočne zabezpečený plat. Napriek tomu sa Juraj Palkovič tohto miesta ujal (udržal si ho až do smrti r. 1850). Zároveň na seba zobral aj niektoré činnosti, ktoré mala robiť učená spoločnosť, napr. vydávanie kníh pre Slovákov. Iniciátori na začiatku verili, že financie pre učiteľa sa časom podarí nájsť, no nestalo sa tak.

Ročenka Annales o Palkovičovi
V r. 1803 nepodpísaný autor v ročenke Novi Ecclesiastico-scholastici Annales evangelicorum augustanae et helveticae confessionis in Austriaca Monarchia, ktorá vyšla v Banskej Bystrici, píše aj o Jurajovi Palkovičovi a o plánovanom, no dovtedy nerealizovanom založení slovenskej literárnej spoločnosti v Bratislave:

(...) pán Juraj Palkovič, podnikavý a usilovný učenec, ktorý sa usadil vo Vacove ako súkromník, aby tam mohol pracovať na pestovaní slovenskej reči svojou vlastnou literárnou činnosťou, navrhol aj Plán na literárno-slovenskú Spoločnosť, podľa ktorého najmenej 50 osôb rozmanitého stavu sa malo vyvoliť za členov. Každý člen mal ročne prispieť jedným dukátom a zo zozbieranej sumy sa mal na evanjelickej škole v Bratislave platiť verejný učiteľ slovenskej literatúry. Tento (Palkovič) mal zároveň zaujať aj miesto sekretára pri tejto spoločnosti a udržiavať ju v spojení s českou literatúrou.

Palkovičove noviny Týdenník a Tatranka
Juraj Palkovič si podal r. 1804 aj žiadosť o povolenie vydávať slovenské noviny – v tej dobe žiadne neexistovali. Úrady ju zamietli, nevzdal sa však a podával ju opakovane – až r. 1812 povolenie dostal, avšak so zákazom uverejňovať politické spravodajstvo – museli sa niesť v duchu osvety, hospodárstva a pod. Noviny dostali názov Týdenník. Palkovič aj počas jeho vydávania žiadal o dodatočné povolenie uverejňovať správy z domácej politiky, neuspel však. Takto obmedzované periodikum bolo vo veľkej konkurenčnej nevýhode v porovnaní s inojazyčnými uhorskými novinami, napr. nemeckými, ktoré mohli uverejňovať aj správy z domáceho politického diania, preto vydávanie Týdenníka Palkovič 1818 zastavil. Agilný bratislavský učiteľ však začal r. 1832 vydávať literárny časopis Tatranka, ktorý s ním od r. 1841 spoluredigoval Ľudovít  Štúr, ktorý sa takto pripravoval na vydávanie vlastných novín.

Čaplovič: Palkovič bol prvý Slovák, ktorý sa živil spisovateľskou činnosťou
Juraj Palkovič ani napriek dostatočne nezabezpečenému platu miesto učiteľa na lýceu neopustil, aj keď niektoré roky výučbu úplne vynechal alebo ju zveril neplatenému námestníkovi (v neskorších rokoch napr. Ľudovítovi Štúrovi - ten tu dospel k myšlienke zaviesť strednú slovenčinu ako spisovný jazyk Slovákov). Na živobytie si Juraj Palkovič zarábal inak – vydavateľskou činnosťou. Od r. 1804 začal vydávať obľúbený kalendár, kde napr. aj ďalej publikoval svoje verše. Vydal preklad Biblie, česko-nemecko-latinský slovník, vydával školské učebnice, osvetovú, zdravovednú a inú literatúru. Chcel povzniesť vzdelanosť Slovákov na vyššiu úroveň. Historik Ján Čaplovič o činnosti Juraja Palkoviča napísal:

Keď sa Juraj Palkovič stal na jar 1803 profesorom reči a literatúry slovenskej na bratislavskom lýceu, získal vlastne len pekný titul. Zo začiatku dostával síce ešte maličký plat z neveľkých peňažných súm zozbieraných na túto katedru, ale onedlho aj to prestalo. Musel si na živobytie zarobiť sám – svojou literárnou prácou, kníhkupeckou činnosťou (rozpredávaním kníh, ktoré vydal alebo prevzal do komisie) a prípadne aj inými obchodmi. Bol to vari prvý Slovák, ktorý sa živil spisovateľskou činnosťou, i keď sotva výhradne len ňou. Hneď rok po svojom príchode do Bratislavy začal vydávať kalendár (roku 1804 na rok 1805), ktorý mával i pomerne hodnotný a zaujímavý literárny poučno-zábavný prídavok, predávaný potom aj osobitne ako akýsi odtlačok z niekoľkých ročníkov v jednom zväzku. Palkovičov kalendár sa tešil obľube. Mával dobrý odbyt a aspoň raz sa musel tlačiť aj v druhom vydaní. Vychádzal až do revolúcie, čiže skoro až do Palkovičovej smrti.

Študijná literatúra:
M. Vyvíjalová: Juraj Palkovič, 1968
Juraj Palkovič (Materiály z celoslovenskej vedeckej konferencie o jeho živote a diele dňa 28. februára 1969 v Rimavskej Sobote pri príležitosti 200. výročia narodenia), 1971
J. Čaplovič: Cenzurovanie Palkovičovej Tatranky, Slovenská literatúra, 1955
J. Palkovič: Muza ze slovenských hor, ed. L. Rišková, 2016
Literárne postavy Gemera 2, 1971

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rusom vynášali tajnosti aj na Slovensku. Vyhostenie by Moskve sťažilo operácie

Slovensko sa zrejme nevyhne vyhosteniu ruských diplomatov.

CYNICKÁ OBLUDA

Kauza Sputnik v skratke

Úžasné dobrodružstvo v úlohe užitočného idiota sa blíži k vyústeniu a my si ho môžeme zrekapitulovať.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Kde je Korčokov Rhodos

Z porovnania správ BIS a SIS vyplýva, že o ruskej diverzii nemajú obe slovenské kontrarozviedky ani poňatia.


Už ste čítali?