Pozoruhodná podoba barokových spisovateľov Štefana Pilárika a Daniela Krmana

Autor: Roman Kebísek | 13.12.2020 o 19:21 | (upravené 14.12.2020 o 7:05) Karma článku: 2,79 | Prečítané:  246x

Na rytine je senický evanjelický farár Štefan Pilárik (nar. 1615) z jeho knižnej biografie z r. 1678. Na maľbe z evanjelického kostola na Myjave postaveného r. 1785 je miestny farár Daniel Krman (nar. 1663):

Štefan Pilárik
Štefan Pilárik (1615-93) bol počas svojho života na viacerých miestach na Slovensku evanjelickým farárom. Z niekoľkých ho katolícki zemepáni vyhnali. Naposledy bol v Senici, kde ho však za jeho odpor voči snahe katolíckej vrchnosti odobrať evanjelikom kostol chceli zadržať. Odišiel na utajené miesto, až sa r. 1673 rozhodol vysťahovať sa z krajiny. Išiel do exilu do Žitavy v Hornej Lužici, ktorú spravoval saský panovník, ochranca evanjelikov v zahraničí, kurfirst Ján Juraj II. V roku 1674 sa Pilárik stal evanjelickým farárom v neďalekom novozaloženom mestečku Neusalza. Jeho obyvatelia boli do veľkej miery exulanti z českých a slovenských oblastí. Štefan Pilárik začal hneď organizovať bohoslužbu v materinskom jazyku pre obe národnosti (slovenskí evanjelici vtedy používali ako bohoslužobnú reč „po slovensky čítanú češtinu“), ako aj stavbu kostola. Vysvätený bol r. 1679. Kňazskú službu tu vykonával do r. 1691, o dva roky vo veku 78 rokov zomrel. Zároveň r. 1678 vydal Štefan Pilárik v nemčine vo Wittenbergu vlastný životopis pod názvom Currus Jehovae mirabilis (Podivuhodný voz Boží).

Ďalší článok o Štefanovi Pilárikovi:
Exulant Pilárik dal postaviť v Nemecku kostol pre Slovákov a Čechov. Od r. 1679 stojí dodnes

Daniel Krman
Myjavský evanjelický farár Daniel Krman (1663-1740) bol superintendentom (biskupom), a to v rámci Uhorska s veľkou autoritou – aj v otázke spisovného jazyka Slovákov. Udržiaval tradíciu slovenských evanjelikov, ktorí považovali vyspelú češtinu za spoločný spisovný jazyk Čechov aj Slovákov. Keď Daniel Krman pomáhal učencovi, bratislavskému evanjelickému farárovi Matejovi Belovi pri príprave Biblie pre Slovákov, ktorá vyšla r. 1722 v nemeckom meste Halle, v jej úvode napísal, že sa modlí, aby „Bůh rozptýlený národ český, i nás, týmž jazykem mluvící, v dobré naději postavil".

Ďalší článok o Danielovi Krmanovi:
Rôzne verzie posledného dňa slovenského barokového spisovateľa Krmana vo väzení

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matematika aj okolo paláca. Ako pandémia vylepšila učenie

Rozšírili sa matematické prechádzky i videá.

Psychiater Hašto: Rumunské siroty sú príkladom, čo sa stane dieťaťu bez puta s matkou

Jozef Hašto vysvetľuje, ako vzniká väzba matky a dieťaťa.


Už ste čítali?