Barokový portrétista Kupecký stále strácal domov, nie však túžbu po umeleckej slobode

Autor: Roman Kebísek | 28.10.2020 o 21:11 | (upravené 31.10.2020 o 7:45) Karma článku: 5,59 | Prečítané:  1028x

Ján Kupecký, ktorý vyrastal v Pezinku, išiel celý život vlastnou cestou – už ako 15-ročný opustil dom rodičov, v závere života emigroval do Nemecka. V portrétoch vedel zachytiť životnú skúsenosť a príbeh človeka.

Kupecký ušiel ako chlapec z domu, učil sa vo Viedni za maliara, potom odišiel do Ríma
Rodičia Jána Kupeckého (1666-1740), ktorí boli členmi cirkvi Jednota bratská, odišli z Čiech, kde po Bitke na Bielej hore povolili iba katolícke náboženstvo, žiť do Pezinka v Uhorsku. Otec Jána Kupeckého bol tkáčom, výtvarne nadaný syn však po ňom nechcel prebrať remeslo, a tak ako 15-ročný ušiel z domu. Prišiel až do Holíča, kde si jeho umelecké predpoklady všimol švajčiarsky maliar žijúci vo Viedni Benedikt Claus, ktorý mal práve zákazku na Holíčskom zámku. Chlapec sa zapáčil aj zámockému pánovi Adamovi Czoborovi, ktorý dal Clausovi peniaze, aby sa u neho vo Viedni talentovaný chlapec vyučil za maliara. Po niekoľkých rokoch učenia odišiel mladý Ján Kupecký, túžiaci po ďalšom umeleckom raste, z Viedne na skusy do Benátok. U tamojších majstrov však neuspel, a tak sa pobral do Ríma, kde začal robiť kópie obrazov. Mechanické reprodukovanie cudzích diel síce nebolo pre Kupeckého okamžitým splnením túžby zdokonaľovať sa, no dalo mu počiatočnú istotu pravidelného príjmu a mohol naďalej zostať v Ríme ako v jednom z centier umenia s množstvom príležitostí. Zakrátko si našiel čas aj na ďalšie vzdelávanie a vlastnú tvorbu, ktorá postupne zaujala bohatých ľudí a mecenášov - začali si jeho obrazy kupovať a objednávali si uňho portréty. Jedným z obrazov z talianskeho obdobia Jána Kupeckého je portrét mladého šľachtica Michaela Kreisingera z r. 1700. Zhodou okolností namaľoval tohto človeka aj približne o tri desaťročia, takže aj teraz možno porovnať zmeny na zobrazovanom mužovi, ale aj vývoj maliarovej techniky:

Kupecký sa z Talianska vrátil ako uznávaný maliar opäť do Viedne
Po vyše 20 rokoch strávených v Taliansku sa Ján Kupecký vrátil začiatkom 18. storočia ako uznávaný a dobre zabezpečený portrétista do Viedne. Jeho bývalý majster Benedikt Claus bol už mŕtvy, ale s jeho dcérou Zuzanou, ktorú počas svojich učňovských rokov poznal ako dievčatko, sa r. 1709 rovno oženil. Sobášili sa v Dóme sv. Štefana vo Viedni. Na autoportréte Jána Kupeckého s manželkou a synčekom Krištofom približne z r. 1719 cítiť Kupeckého spokojnosť so životom, hrdosť na maliarske povolanie, ale aj istú dominanciu manželky a centrálne miesto dieťaťa v rodine:

Žena Kupeckého si našla mimo manželstva nový vzťah
Manželstvo však očakávania Jána Kupeckého. nenaplnilo. Po niekoľkých rokoch zistil, že podstatne mladšia Zuzana má paralelný vzťah so synovým vychovávateľom, dánskym evanjelickým kazateľom Efraimom Schlickeisenom. Priznala sa k nemu, no Kupecký nerozbíjal rodinu - napriek strate dôvery sa s manželkou dokázal dohodnúť na akceptovateľných pravidlách spolužitia - sľúbila, že s kazateľom vzťah okamžite skončí. Kupecký žil hlavne pre umelecky talentovaného syna. Vďaka evanjelickému kazateľovi Schlickeisenovi Zuzana dokonca prešla z katolíckej na evanjelickú vieru.

Objav jediného portrétu učenca Bela od Kupeckého r. 1960 v Rimavskej Sobote
Ján Kupecký namaľoval aj portrét uhorského učenca Mateja Bela. Dlho, ešte do 60-tych rokov minulého storočia, bola známa len rytina tohto obrazu od nemeckého rytca Johanna Jacoba Haida. V r. 1960 však slovenský kunsthistorik Ladislav Saučin našiel v depozitári múzea v Rimavskej Sobote obraz, ktorý zodpovedal až na detaily rytine zobrazujúcej Mateja Bela. Doteraz sa presne nevie, či ide o originálnu Kupeckého maľbu, jej kópiu alebo o maľbu urobenú niekým podľa rytiny. Obraz je jedinou zachovanou maľbou Mateja Bela, nachádza sa v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. 

Kupeckého pozoruhodná maľba cisára Karola VI.
Počas svojho viedenského obdobia maľoval Ján Kupecký portréty najvýznamnejších ľudí svojej doby a priestoru ako napr. rakúskeho cisára Karola VI.:  

Kupecký išiel tvrdohlavo za svojou ideou umeleckej slobody
V 20-tych rokoch 18. storočia sa však Ján Kupecký rozhodol tajne odísť z metropoly Rakúskej monarchie, kde jeho umeleckú slobodu obmedzovali zásahy proti nekatolíkom a prílišná blízkosť dvora. Ján Kupecký sa presťahoval s rodinou do evanjelického Norimbergu. Tam ho však čakal obrovský životný úder - po smrti malej dcéry mu zomrel aj dospievajúci syn Krištof - už začínajúci umelec, maliar aj hudobník. Podľa životopisca sa Kupecký takmer zbláznil - dlho odmietal dať syna pochovať - nechcel úmrtiu Krištofa uveriť. Mimochodom, do Norimbergu prišiel za Kupeckovcami aj synov vychovávateľ Efraim Schlickeisen, ktorý mal so Zuzanou v minulosti aféru. Že ich vzťah pokračoval skryto aj ďalej, potvrdzuje fakt, že po smrti zostarnutého Kupeckého sa v Norimbergu Efraim so Zuzanou zosobášil. Ako r. 1758 napísal Kupeckého životopisec, jeho žiak Johann Caspar Füssli, jeho učiteľ v Norimbergu odmietol pozvania niektorých monarchov a radšej sa venoval vlastnej tvorbe a výučbe mladých umelcov. Celý život vlastne išiel svojou cestou, chcel byť duchom aj ekonomicky nezávislým. Niektorí mu preto vyčítali, že tvrdohlavo išiel za svojou ideou umeleckej slobody. Jeho psychologicky vyzreté portréty vyjadrovali príbeh a životnú skúsenosť zobrazovaného človeka.

Ešte niečo z tvorby Jána Kupeckého:

Zdroje:
E. A. Safarik: Johann Kupezky, 2014
F. Dvořák: Kupecký, 1955
Hessisches Landesmuseum
Národní galerie v Prahe
Szépművészeti Múzeum
Alte Pinakothek
J. Kupecký: Autoportrét s manželkou a synom
J. Kupecký: Portrét Michaela Kreisingera
J. Kupecký: Hommage á Rákóczi
L. Saučin: Podobizeň Mateja Béla od Jána Kupeckého
A. Schirlbauer: Kleine Addenda zu Johann Kupetzky
J. Kupecký: Matej Bel

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?