Po Štúrovi zostali dva nemecké rukopisy diela Slovanstvo a svet budúcnosti. Nie sú zhodné

Autor: Roman Kebísek | 11.10.2020 o 7:39 | (upravené 11.10.2020 o 7:46) Karma článku: 3,49 | Prečítané:  608x

Spis Slovanstvo a svet budúcnosti od Ľudovíta Štúra sa zachoval v dvoch rukopisoch. Prvý je v latinke s opravami autora. Druhý je švabachom napísaný čistopis. Obsah rukopisov vraj nie je zhodný.

Dva Štúrove rukopisy diela Slovanstvo a svet budúcnosti
Existujú dva rukopisy politického spisu Das Slawenthum und die Welt der Zukunft (Slovanstvo a svet budúcnosti) od Ľudovíta Štúra z 50-tych rokov 19. stor. Starší rukopis napísal latinkou (písmom), urobil v ňom však úpravy a prepísal načisto švabachom (druhý rukopis). Rukopis písaný švabachom dal pravoslávnemu kňazovi na ruskom veľvyslanectve vo Viedni Michailovi Rajevskému. V r. 1856 Ľ. Štúr zomrel. Kde sa vtedy nachádzal jeho starší rukopis písaný latinkou (a opravený), sa nevie. Tento starší rukopis získal od priateľov Ľ. Štúra (nevie sa, ktorých) slavista Vladimir Lamanskij, vymenil si ho však s Michailom Rajevským za novší rukopis písaný švabachom, ten preložil do ruštiny a r. 1867 vydal. Oba rukopisy Ľ. Štúra by sa mali nachádzať v ruských archívoch. V slovenskom preklade dielo vyšlo až r. 1993 (z mladšieho rukopisu v švabachu). Štúrov starší rukopis v latinke doteraz nebol preložený. Medzi oboma rukopismi sú vraj značné odlišnosti – pred vyše sto rokmi to povedal majiteľ staršieho rukopisu (dali mu ho Rajevského dedičia), ktorý ho preštudoval a porovnal s vydaným mladším rukopisom. Chcel, aby sa publikoval aj starší rukopis, ale doteraz sa to nepodarilo.

Čas napísania spisu možno určiť aj podľa zmienky o Francúzsku ako o republike
Kedy presne Ľudovít Štúr dielo napísal, v ňom nie je jednoznačne uvedené. Podľa historika Vladimíra Matulu to však mohlo byť r. 1851, o čom by mal okrem iného svedčiť aj fakt, že Štúr píše o Francúzsku ako o republike - práve v decembri 1851 došlo vo Francúzsku k prevratu a zániku republiky a r. 1852 sa krajina stala cisárstvom – Štúr to v diele nezaznamenal.

Slovanstvo a svet budúcnosti: Slovania by sa mali spojiť s Ruskom
Nevie sa, s akým zámerom a za akých okolností Ľudovít Štúr dielo Das Slawenthum und die Welt der Zukunft (Slovanstvo a svet budúcnosti) napísal. Mnohých prekvapilo, keď si ho po Štúrovej smrti prečítali – také silné rusofilstvo u neho za jeho života nepoznali. Ľudovít Štúr v diele prezentoval svoje predstavy o tom, ako si malé slovanské národy, ktoré sa nachádzali hlavne v Rakúskom impériu, môžu uchrániť svoju národnú existenciu. Štúr v spise hovorí, že „pripojenie Slovanov k Rusku“ je jedinou možnosťou ich vývoja, ktorá „má budúcnosť“. Ďalej napísal: 

Druhá vec, na ktorú sa musia Slovania pripraviť, je spoločný literárny jazyk, pretože kto by nepochopil, že mnohosť literatúr len brzdí porozumenie, rozvoj ducha a spoločné konanie? Slovania majú mnoho literatúr, no budú schopní pre ich malosť zodpovedať veľkým požiadavkám ľudského vývoja, keď sa dostanú na svetodejinnú scénu? V porovnaní so západnými literatúrami, s nemeckou, francúzskou, anglickou, sú všetky naše literatúry — s výnimkou ruskej — malé a nie veľmi významné, nevynímajúc z toho ani českú literatúru. Pokiaľ budú slovanské kmene takto rozdrobené, nebudú mať ani možnosť dosiahnuť niečo významné, pretože aké povzbudenie ducha, aké prostriedky by mohli poskytnúť tieto jednotlivé literatúry na malom priestore, ktorý majú k dispozícii, ako ďaleko by mohli posunúť rozvoj človečenstva? Vzájomnosť Slovanov je síce úcty a chvály hodná, no je len malou náhradou v núdzi a nebude nikdy schopná všeobecne pôsobiť v živote všetkých kmeňov. Slovania majú pádny dôvod na to, aby vytvorili jednu literatúru — je to ich ľudská, politická a historická povinnosť. Ak nechceme mlátiť prázdnu slamu, nemusíme vôbec pochybovať o tom, na ktorú literatúru pripadne voľba. Všetky slovanské literatúry — okrem ruskej — sa obmedzujú na malé kmene a následne aj na malé územia, preto môže voľba všeobecného slovanského literárneho jazyka pripadnúť jedine na staroslovanský alebo ruský jazyk. Staroslovienčina ako taká však už vymizla a je takmer mŕtva, nie je taká ohybná a nemá vzlet živého jazyka, preto zostáva len ruština ako jediný jazyk schopný plniť takéto poslanie. (podľa prekladu Adama Bžocha)

Zdroje:
Ľ. Štúr: Slovanstvo a svet budúcnosti
V. Matula: Štúrov spis Slovanstvo a svet budúcnosti

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?