Mária Zayová mala intelektuálne aktívnych predkov
Spisovateľka Mária Zayová, rod Kališová (1779-1842), ktorá knižne publikovala v nemčine, mala niekoľko storočí dozadu intelektuálne aktívnych predkov, vrátane žien. Možno napríklad spomenúť už Františka Révaia (1489-1553), turčianskeho župana, majiteľa hradov a panstiev Sklabiňa, Blatnica a ďalších, ktorý si chcel v čase šírenia reformácie osobne ujasniť niektoré vieroučné otázky, preto napísal rovno nemeckému reformátorovi Martinovi Lutherovi. Ten mu aj odpísal. František Révai sa stal stúpencom Lutherovej reformácie a podporoval rozvoj školstva a knižnej tvorby. Prapravnučkou Františka Révaia bola Alžbeta Révaiová, ktorá podporovala slovenskú literatúru – po úmrtí jej matky r. 1700 dala knižne vytlačiť lamenty anonymných slovenských veršovcov. Sama bola tiež adresátkou slovenských gratulačných básní. Mária Zayová bola pravnučkou Alžbety Révaiovej (viac o nej - tu).
Štúr v časopise Květy spomínal na láskavosť Zayovej k školskej mládeži v Uhrovci
Manžel Márie Zayovej Imrich povolal do Uhrovca za učiteľa z Trenčína Samuela Štúra, otca Ľudovíta, ktorý si zachoval na ňu láskavé spomienky. Deťom v škole v Uhrovci dávala rôzne drobnosti – aj samotnému Ľudovítovi Štúrovi. Ten o manželoch Zayovcoch (ich syn Karol sa stal dozorcom evanjelickej cirkvi) r. 1839 v českom časopise Květy napísal:
Blahé paměti Emerich Zay, otec nynějšího hraběte Karla Zayho, c. kr. komorníka, hlavního dozorce církví a škol evanjelických v okolí předdunajském, zasloužilým zvláště se stal o své četné poddané, u nichž dobrodiními svými nepomíjející památku po sobě zůstavil. Rozdaroval on mezi ně na sta knih, mezi nimižto zvláště zpěvníky a nové zákony nejčetnějšími byly, dal vyučovati dítky chudobných na své útraty, neodopřel žádnému ucházejícímu se o poklady tyto duchovní svého dobrodiní, čehož nejlepší svědectví vydati může p. Samuel Štúr, uhrovské školy učitel, drahý otec můj. Vysoce vzdělaná choť jeho, Maria, svobodná paní z Kališů, chvalně i co spisovatelkyně v jazyku německém známá, rozdávala co rok odměny dítkám pilnějším a připravovávala jim po zkouškách radostné zábavy, jakových i původce tohoto vícekrát účastným se stal. Dobrotivá paní tato ještě u vysoké stáří žije, manžel její zemřel na úplavici (choleru) r. 1831.
Zayová ocenila vo svojej próze aj slovenskú ľudovú tvorbu
Mária Zayová publikovala po nemecky, no obsahom jej diel boli aj slovenské reálie. Napríklad v knihe Neue Erzählungen z r. 1830 zakomponovala do prózy s názvom Die Bergfahrt, ktorá je o výlete panskej mládeže do hôr, aj fantazijné rozprávanie slovenského sedliaka o mládencovi v modrom plášti a o lietajúcom šarkanovi. Jedna z panských slečien následne vyhlásila, že slovenské ľudové rozprávky v sebe majú hlbokú pravdu.
Zdroje:
M. Zayová: Neue Erzählungen, 1830
Portrét Márie Zayovej
J. M. Hurban: Ľudovít Štúr