Na začiatku utvárania základov chápania novodobého slovenského jazyka bol Sinapius (1678)

Autor: Roman Kebísek | 22.9.2020 o 14:26 | Karma článku: 3,37 | Prečítané:  170x

Podľa slovenského pedagóga Daniela Sinapia (1640-88) ako hovoríme, tak máme písať, čím reagoval na dobové používanie knižnej češtiny ako spisovného jazyka Slovákov. Ako prvý ocenil a vydal slovenské príslovia.

Časť slovenskej evanjelickej inteligencie išla r. 1673 nútene do exilu. Aj Sinapius
Slovenskí intelektuáli v 17. storočí mali zvyčajne komplikovaný život. Aj Daniel Sinapius. Narodil sa r. 1640 v Sučanoch v Turci v rodine evanjelického farára. Sám nastúpil na otcovu dráhu, až sa postupne, vo veku 30 rokov, stal r. 1670 farárom v Radvani pri Banskej Bystrici. Práve v tomto čase však v krajine odhalili tzv. Vešeléniho sprisahanie časti uhorskej šľachty proti panovníkovi Leopoldovi I. a úrady začali sériu opatrení s cieľom rýchlejšie zaviesť absolutistickú vládu. Jedným z krokov bola aj rekatolizácia. Na 25. septembra 1673 predvolali na súd do Bratislavy vyše 30 evanjelických duchovných, vrátane Daniela Sinapia, a paušálne ich obvinili z podpory sprisahania, k čomu pridali ďalšie obvinenia ako spolčovanie sa s nepriateľskými mocnosťami (Turecko, Francúzsko), poburovanie, či urážku katolíckeho náboženstva. Čiže neboli to konkrétne žaloby voči individuálnym osobám, ale jedna súhrnná. Kňazi obvinenia odmietli ako vykonštruované. Súd pod vedením uhorského prímasa, Slováka Juraja Selepčéniho im dal na výber - buď ich odsúdia, niektorých aj na trest smrti, ktorému by predchádzalo mučenie, alebo sa písomne priznajú k obvineniu s tým, že potom budú môcť slobodne opustiť krajinu, resp. zostať doma, ale len ako súkromné osoby, nie duchovné. Obvinení predložené vyhlásenie o priznaní viny, tzv. reverz, podpísali a boli prepustení (jeden, Matej Šuhajda z Varína, prestúpil na katolicizmus). Daniel Sinapius odišiel do mesta Brzeg v Sliezsku, potom do Vratislavi a odtiaľ r. 1677 do Nowého Bojanowa v Poľsku, kde dostal miesto rektora školy.

Sinapius vydal v exile prvú knižku slovenských prísloví a porekadiel
V roku 1678 vydal exilový učiteľ Daniel Sinapius v kontexte vtedajšej slovenskej literatúry pozoruhodnú dvojjazyčnú knihu s názvom Neo-forum Latino-Slavonicum - Nový trh latinsko-slovenský. Slovenská zložka diela pozostáva z prísloví a porekadiel, ktoré poznal z domu alebo si osvojil v exile – latinskú zložku tvoria zvyčajne sentencie rímskych klasikov. Literárny historik Jaroslav Vlček o diele napísal: „Táto knižka (...) je najstaršia dosiaľ známa zbierka slovenských prísloví a má zrejmý ráz školskej učebnej pomôcky.“ Bola to teda podporná učebnica pri štúdiu latinského aj „slovenského“ jazyka, ako sa v tej dobe bežne nazývala z dnešného pohľadu poslovenčená knižná čeština – slovenská inteligencia ju vtedy používala ako svoj spisovný, resp. kultúrny jazyk. Prečo nazval Daniel Sinapius knihu Nový trh latinsko-slovenský? Ako sám vysvetlil, zozbieranú frazeológiu ponúkol ako „potrebný tovar na trhu“. V knihe upozorňoval Slovákov aj na to, že k rodnému jazyku sa nestavajú dostatočne zodpovedne a vo vyššom štýle si zľahčujú prácu tým, že používajú latinské výpožičky:

Príjde-li co mluviti aneb psati, volí i obecný človek k Paní Latine mendicatum (žobrať) jíti a od ní ňekteru hrstku strovy sobě nažebruce, leda by list splesti, nežli svemu jazyku, dosti peknemu a pritrefnému, té chvaly dopríti.

Niektoré príslovia mal Sinapius od svojej matky; viaceré sa používajú doteraz
V úvode exulant Daniel Sinapius o zdroji prísloví píše (podľa prekladu z latinčiny od Jozefa Minárika): „Medzitým môjmu domotanému osudu dovoľte, aby som týmto príjemným odbočením mohol trochu osviežiť svoju rozbúrenú myseľ spomienkou na tie uplynulé časy, v ktorých som sa totiž ako chlapec kedysi sediaci po boku najmilovanejšej matky naučil také zvraty reči (...). Lebo to, čo sa pije s materinským mliekom, je nám o toľko milšie, o koľko sú tie mladšie a slobodnejšie roky detstva drahšie a príjemnejšie." Sinapiova matka Barbora, rodáčka z Dubnice nad Váhom, bola dcérou tamojšieho evanjelického farára Jána Liciho. Literárni historici však upozorňujú, že v slovenskej zložke knižky sú príslovia a porekadlá slovenského pôvodu v menšine, väčšinu tvoria preložené z poľských zdrojov – presne ich rozlíšiť je náročné. Niektoré príslovia z knižky Sinapia sa používajú doteraz:

Ani be, ani me.
Babku k babce, budú nohavice.
Bližší košula než kabat.
Co si navaril, to jez.
Co slina na jazyk prinese.
Darovanému koňovi netreba v zuby hledeti.
Drž jazyk za zubami.
Dva kohúti nemohú se na jedném smetisku znašeti.
Dvakrát dáva, kdo rýchlo dáva.
Hladný nepreberá.
Hrach na stenu hadže.
Hledá dne včerajšího.
Chceš-li s vlky žiti, musíš s nimi vyti.
Chudoba poctivosti netratí.
Jak osobe posteleš, tak ležeti budeš.
Jaká praca, taká placa.
Jako kvočka na vajcach doma sedí.
Jako rak červený.
Jako sem kúpil, tak prodavam.
Jako sobe kdo navarí, tak jisti bude.
Jakoby hrach na stenu metal.
Jakoby kameň do vody uvrhl.
Jakoby mu z oka vypadl.
Jakoby na jehlach sedel.
Jakoby se znovu narodil.
Jakový pan, takový kram.
Každá liška svúj chvost chváli.
Kde ma dve oči ponesú.
Kdo komu jamu kopa, sám do ní upada.
Kdo neskoro chodí, sám sobě škodí.
Kdo učí jiného, učí se sameho.
Klin klinem.
Koho chtejí dobiti, lehce palici nachazejí.
Kolik krajú, tolik obyčejú.
Komu Pán Búh, tomu všetci svatí.
Kůň má čtyri nohy, a predce se potkne.
Mačku v vreci kupovať.
Malý zlodej viset musí, velký mešcem všecko dusí.
Mnoho vody ješte do toho času uplyne.
Ne všecko zlato, co se svíti.
Nedaleko ovotce od svého stromu padá.
Nehas, co te nauhara.
Nemá všeckých doma.
Nemluv hup, až nepreskočíš.
Nemuž byť i vlk sytý i baran celý.
Nevyssal jsem toho z palca.
Pečené holuby nepadají z neba.
Pes, který nejvíc šteka, nevelmi kúše.
Piate koleso.
Po smrť ho poslať.
Pomaly dalej ujdeš.
Poznať vlka po srsti, ptaka po perí, hrnec z črepú a človeka po reči.
Pravda oči kole.
Ruka ruku umýva.
Susedova krava více mleka míva.
Tiché vody brehy podmývají.
Toliko koža a kosti na ňem.
Tolko hrniec po vodu chodí, až se rozbíja.
Trafila kosa na kameň.
Utopil by ho v lyžičce vody.
Velmi se tam pýcha zmáha, kdy se pánem žebrák stáva.
Vezmi nohy na plece.
Vlka spomíname a vlk tu.
Vrana rada k vrane seda.
Vrana vrane oči nevykluje.
Za babku by veš prez Tatry hnal.
Zameť každý prvé pred svým domem.
Žaden bez práce nejí koláče.
Žaden sa učeným nerodí.
Žadnemu pečené koláče do ust nepadají.

Sinapius venoval príslovia slovenskej šľachte, najmä patrónovi Radvanskému
Daniel Sinapius vo venovaní knihy Neo-forum Latino-Slavonicum píše, že ju adresoval predovšetkým deťom slovenskej šľachty, v prvom rade Jánovi Radvanskému (nar. 1666), synovi svojho patróna Juraja Radvanského z Radvane, odkiaľ musel ako evanjelický farár odísť. Keď kniha vyšla, Ján Radvanský mal 12 rokov. Sám Daniel Sinapius bol zo šľachtickej rodiny. Úryvok z jeho úvodu:

Hrdinské skutky vašej rodiny a horlivosť voči štátu, doznávam, si zaslúžili už skôr viac. (...) A aby som ďaleko neodbočoval, mám nesmierne veľa dôvodov, keď uvažujem aj o vašom kvitnúcom veku vhodnom na naučenie akýchkoľvek dobrých náuk, aj o takmer prerušenom zušľachťovaní nášho slovenského národa, ba i jazyka. Lebo aj keď tento náš jazyk vyniká starobylosťou, čistotou, rozľahlosťou, stručnosťou a tento rod inými cnosťami, predsa pre zlé časy a hlúposť ľudí sa dospelo tam, že jeho pestovanie už len málokomu leží na starosti a na srdci. Preto sa iste bez pochyby stalo, že také početné a významné zásluhy predkov, mlčky zabudnuté, sú neznáme potomkom, aj že čítame ešte len málo kníh napísaných týmto jazykom. (...) Na vás sa znova obraciam, najurodzenejší mládenci, a do vášho náručia vkladám čo-to zo slovenských prísloví. Stadiaľ spoznáte, domnievam sa, aj to, aká je moja náklonnosť k nášmu národu, aj to, aká je príchylnosť k vám a vašej slávnej rodine.

Sinapius r. 1683 po návrate z exilu: Ako hovoríme, tak máme písať, viac po slovensky
Kým bol Daniel Sinapius v exile, na uhorskom sneme v Šoprone r. 1681 všetky rozhodnutia súdov, ktoré nasledovali po odhalení tzv. Vešeléniho sprisahania, zrušili. Veľkú časť krajiny v tom čase zároveň ovládli povstalci evanjelika Imricha Tököliho. Preto sa r. 1683 Sinapius vrátil z exilu do Uhorska. Krátko účinkoval ako evanjelický farár vo svojom pôvodnom pôsobisku, v Radvani, no odtiaľ ho povolali za evanjelického diakona do (prevažne nemeckej) Levoče. Čoskoro po svojom príchode, ešte v r. 1683, tu vydal katechizmus s názvom Perlička dítek Božích, čo bolo upravené vydanie rovnomennej knižky od Čecha Sixta Palmu Močidlanského. Sinapiov je však úvod, ktorý vzbudzuje pozornosť svojím postojom k slovenčine. Autor v ňom vyzýva Slovákov, aby nepoužívali neznáme české slová, ale známe slovenské, a viac sa sústredili na zrozumiteľnosť textu než na prísne dodržiavanie dobovo uznávaných českých pravopisných pravidiel. Z úvodu Daniela Sinapia:

Přílišnu bádanici a čarky v ortographii, o které se mnozi nadmír v písaní starají, nehrubě jsem nasledoval: slov slovenskych v zemi naši obyčejných, však k čistotě české se blížících, sem se dokladal; obzvlaště pak toho, co by bylo mohlo slov rozum zacloniti, pilně sem se varoval a k cili mému, t. zřetedlnosti a lechkosti, v řeči naší nevybrusené všudy sem směřoval. (...) Obzvlaště poněvadž se mnohé slová v čisté češtině, tak nám Slovakům jako chodník na Tatry neznáme nachazejí (kpk: medle, brzo, jho, tluka, podrobny), proto jako mluvíme, tak i psati máme, ne čtiržý, ale čtiry, ne křt, ale krst. (...) Tak my pro některých slov chatrnost nemáme hnědky ruce opuštěti, za jazyk náš se styděti, ale raděj to staré: usus me genuit (zrodilo ma používanie), praktikovati. (...) žáden se tehdy i dnes nemá z některého malého slov nakřivení horšiti, jestli toliko podstata slova a rozum reči nebyva měněny.

Niekdajšieho Sinapiovho patróna Radvanského umučili r. 1687 v Prešove na smrť
Krátko po príchode Daniela Sinapia do Levoče, ktorú vtedy aj s väčšinou Slovenska ovládali povstalci Imricha Tököliho, sa situácia v krajine začala meniť. Cisárske vojská povstalcov zo žúp a miest postupne vytláčali, po čom prichádzali aj zákroky proti evanjelikom. V roku 1687 bol v Prešove neďaleko Levoče umučený na smrť Sinapiov niekdajší patrón, 42-ročný Juraj Radvanský (nar. 1645). Týrali ho pri výsluchu počas tzv. Prešovských jatiek, čo bola séria brutálnych súdnych procesov s vyše 20-timi popravami prešovských, ale aj iných evanjelických šľachticov, mešťanov a ďalších. Boli obvinení z údajnej účasti na novom sprisahaní proti cisárovi Leopoldovi I., iniciátorkou ktorého mala byť Helena Zrínska, v Mukačeve opevnená manželka Imricha Tököliho. Prešovské jatky opísal prešovský učiteľ Ján Rezik. Úryvok z jeho latinského diela Laniena Eperiensis (Prešovské jatky), ktorý sa týka Juraja Radvanského (preklad Gustáv Pogány):

V mesiaci februári priviezli ho (Juraja Radvanského) do Prešova a pozbaviac ho záprahu i ostatných vecí, čo mal, uväznili a nútili odpovedať na rozličné otázky pred sudcami na radnici; potom ho vytiahli na škripec. Tu ho viac hodín tak neľudsky rozpínali, piekli, driapali a trápili, že ho táto krutosť všetkých síl pozbavila (...). Diváci spozorovali, že telo jeho bolo také spálené, ako býva pečená hovädzina. V nevýslovných bolestiach a útrapách sa zvieral za mnohé dlhé dni na holej slame na zemi (...).

Väzneného Juraja Radvanského navštevoval syn Ján, adresát Sinapiovej knižky prísloví
Po smrti prešovského učiteľa Jána Rezika získal ďalšie svedectvá o Prešovských jatkách šľachtic, zhromažďovateľ starých listín Samuel Székely (nar. 1704). Píše, ako za mučeným Jurajom Radvanským chodil do väzenia jeho syn Ján, ktorému ešte v detstve venoval prvú zbierku slovenských prísloví Neo-forum Latino- Slavonicum - Nový trh latinsko-slovenský Daniel Sinapius. 19-ročný Ján Radvanský u strojcu jatiek, cisárskeho splnomocnenca Antonia Caraffu, zároveň vyprosil pre otca pred jeho smrťou slovenského evanjelického farára Jána Andricia (v Prešove bol ešte nemecký evanjelický farár a maďarský):

Každý deň dvakrát nosil otcovi jedlo, vydávajúc sa za jeho sluhu, a zlatkou podplatiac strážneho, dlhší čas trávil u svojho polomŕtveho otca. I opýtal sa otca, či chce umrieť v zdedenej viere evanjelickej. On odpovedal, že za to jedno prosí Hospodina, aby mu nedal rozísť sa s vierou, ktorú za spasiteľnú poznal, a hoci ani Bibliu alebo inú knižočku nesmel mať u seba ani on, ani iní, nešťastný otec viac výpovedí citoval z Písma svätého. Nasledujúceho dňa zas dal zlatku strážnemu a tú istú smutnú a žalostnú službu preukazoval umierajúcemu otcovi. Nakoniec Ján Radvanský vymohol u Caraffu, aby už-už umierajúceho otca mohol navštíviť Ján Andricius, prešovský farár, ktorý spolu s jeho synom Jánom prítomný bol pri jeho konaní, umieraní a pri smrti.

V r. 1684 zomrela v Prešove Sinapiova sestra Helena; Daniel zomrel 4 roky po nej
Tri roky pred Prešovskými jatkami, r. 1684, predniesol slovenský evanjelický farár Ján Andricius pohrebnú reč nad hrobom Sinapiovej sestry Heleny, ktorá bola manželkou prešovského učiteľa a dramatika Eliáša Ladivera. Na jej smrť napísal rozlúčkovú báseň aj Daniel Sinapius, ktorý zomrel štyri roky po nej. Záver jeho skladby:

Dobrá noc po stokrát, sestřičko má přemilá, 
jenž se tež po smrti stkvěješ v nebi spanilá! 
Zprostil tě bídy Bůh a vvédl v radost věčnú, 
dejž, Bože, tu skoro byť nám radost společnú.

O mene Sinapius
Daniel Sinapius pochádzal z pôvodne nemeckej sliezskej rodiny, ktorá sa v slovenskom prostredí poslovenčila. Jeho otec sa narodil už v Beckove. O priezvisku historik Rudo Brtáň napísal:

Pôvodné meno Sinapius bolo po nemecky Senf (alebo Senfft, t. j. horčica). Podľa grécko-latinského sinape - sinapi - sinapis (horčica) si Senfovci polatinčili priezvisko na Sinapius (aj Sinapi). Daniel Sinapius sa len v Perličke dítek božích (1683 v Levoči) označil „z Horčice”, čo bola iba narážka na Sinapius - Sinapi. Nikdy sa nepodpísal Horčička.

Pramene:
D. Sinapius-Horčička st.: Neo-forum Latino-Slavonicum, 1988
R. Brtáň: Danielovo Sinapiovo-Horčičkovo Neo-forum Latino-Slavonicum, Nowy trh latinsko-slovensky, 1940
Perlička dítek Božích, ed. D. Sinapius, 1701
J. Rezik: Katovské lešenie prešovské, postavené R. 1687, čiže prešovská jatka, 1931
Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva: Barok (poézia), ed. J. Minárik, 1997
Portrét Jána Sinapia

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?