83-ročného Drabíka sťali r. 1671 v Bratislave za vizionárske spisy; tie aj s telom spálili

Autor: Roman Kebísek | 20.9.2020 o 7:53 | Karma článku: 10,85 | Prečítané:  3862x

16. júla 1671 sťali pred bratislavskou radnicou 83-ročného českého exulanta Mikuláša Drabíka za jeho knižne vydané vízie. Možno povedať, že ho popravili za spisovateľskú činnosť. Na Slovensku prežil polovicu života.

Český brat Drabík, priateľ českobratského biskupa a pedagóga Komenského
Kazateľ cirkvi Jednota bratská Mikuláš Drabík odišiel nútene z rodnej Moravy r. 1628 a usadil sa v Lednici pri Púchove. Medzinárodne známym sa stal r. 1657, keď mu jeho priateľ, tiež český brat, uznávaný pedagóg, exulant Jan Amos Komenský začal v zahraničí vydávať jeho vizionárske spisy, v ktorých predpovedal koniec Habsburgovcov vládnucich v Rakúskej monarchii. Drabík tvrdil, že vízie mu diktoval priamo Boh. Lednický exulant nežil vzorným životom, podľa dobových záznamov sa aj opíjal, mal i fyzické konflikty, ako kazateľ obchodoval, čo sa nemohlo, urážal ľudí. Musel sa však v ťažkých časoch starať o svoju rodinu a mnohých, vrátane významných ľudí, ako napr. Komenského, vedel strhnúť ako kazateľ, čo mu dodávalo pocit výnimočnosti. Jan Amos Komenský po stretnutí s Drabíkom v Sárospataku v Uhorsku, kde svetový pedagóg učil v 50-tych rokoch 17. storočia, o vizionárovi povedal: 

Po těch 14 dní měl jsem příležitost důvěrněji obcovati s Drabíkem, a poznal jsem, že člověk to jest, nikoliv anděl, ale člověk, jenž Boha se bojí spíše, než by lidí dbal, před Bohem pokorný, vůči lidem dost srdnatý, jazykem i skutky volnější, málo hledě na osoby; slovem byl to hříšný člověk, jakými jsme všichni, ne však pokrytec jako přemnozí; a kazatel ohnivý, jehož bez patrného pohnutí nemůžeš poslouchati.

83-ročného Drabíka úrady v Lednici zatkli r. 1671
Jan Amos Komenský vydal vízie Mikuláša Drabíka opakovane, naposledy pod názvom Lux e tenebris r. 1665. V r. 1670 Komenský zomrel. Habsburgovci dlho na spisy nereagovali. Až prišlo odhalenie tzv. Vešeléniho sprisahania časti uhorskej šľachty proti cisárovi r. 1670, po čom sa začala séria opatrení, často radikálnych, s cieľom zaviesť v Uhorsku absolutizmus a čo najviac rozšíriť katolicizmus. Jedným krokov v tomto období bolo aj zatknutie 83-ročného Mikuláša Drabíka v apríli 1671 v Lednici a jeho uväznenie na Lednickom hrade. Bol obvinený z urážky cisára vo svojich knižných víziách. V júni 1671 odviezli zatknutého starca do Bratislavy na súd. Úryvok z jednej z Drabíkových knižne vydaných vízií, kde mu vraj Boh vysvetľoval potrebu krvavého boja viacerých národov proti Habsburgovcom: 

Služebníku můj, uzavírají a uzavřeli již národové, by uvrhli oheň hněvu mého do vnitř domu babylonského ku zničení model a modloslužebníků. Však mluví někteří, by stalo se to bez prolití krve a bez vyhubení oněch ctitelů modloslužebnictví, chvástajíce, že nesluší se na křesťany, by zabíjeli lidi. Já však jako dříve, tak dnes poroučím, ať zabijí se ti, kteříž zabíjeli duše, slepí to vůdcové slepých, do jámy nevěry a zatvrzení srdce a odtud do pekla. Staň se tedy, jak jsem poručil: či snad jsem já jednal špatně, zničiv svět bezbožných vodami, osm pouze v arše Noemově zachovav životův? A když vyvrátil jsem Sodomu, tři pouze tam zachrániv? I ženu Lothovu v sloup solný proměniv? Či jednal Eliáš špatně, když Baality na rozkaz můj pobil? Kdo jest určen pod meč, pod meč půjde, kdo do ohně, do ohně; věčná jest to vůle má, by oplatilo se dvojnásob, rány za rány, měrou plnou a přetékající. A netaj toho před kýmkoliv z nich. Vstaň a napiš to!

Drabíka sťali pred bratislavskou radnicou, jeho spisy spálili
Mikuláš Drabík označoval vo svojich spisoch katolíckych Habsburgovcov, či pápeža, ktorého boli spojencom, za beštiu, modloslužobníkov, babylonskú neviestku, Antikrista. Bratislavský súd odsúdil staručkého vizionára nečakane kruto na odťatie pravej ruky, ktorá písala urážlivé slová proti cisárovi, sťatie hlavy, následné vytrhnutie jazyka a pribitie na pranier a na spálenie tela popraveného spolu s urážlivými spismi. Cirkevný historik Ján Mocko o správaní sa Mikuláša Drabíka počas popravy napísal:

Vidiac, že zomrieť musí, sám si odviazal hodvábny opasok, plášť sňal mu sluha. Čo mal pri sebe peňazí atď., daroval sluhovi. Pri kláte, na ktorom mala byť jeho pravá ruka odťatá, kľakol si a modlil sa; potom rieknuc katovi, aby bol hotový, vzal do ľavej ruky svoju modlitebnú knihu a položil pravicu na klát. Jedným úderom odťal ju kat. Zamdleného starca zdrapil katov pomocník za šticu a medzitým, čo v mdlobách ľavicou šmátral po zemi, hľadajúc vypadnutú knihu, kat mu odťal hlavu. Drabíkovo telo i s jeho knihou bolo spálené a popol vrhnutý do Dunaja.

Študijná literatúra:
P. Špička: Po stopách Drabíkových proroctví, 1895
J. Mocko: Biskup Joachim Kalinka, 1897
L. Bernát: Mikuláš Drábik, 2016
Portrét J. A. Komenského

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?