Túlajúci sa Janko Kráľ nebol na pohrebe matky. Vrátil sa k nej v básnickej spomienke

Autor: Roman Kebísek | 29.2.2020 o 7:14 | (upravené 29.2.2020 o 7:42) Karma článku: 4,00 | Prečítané:  847x

Matka Janka Kráľa zomrela 21. augusta 1847, no básnik na pohrebe nebol. Kde sa nachádzal, sa dodnes nevie - od odchodu zo štúdií r. 1844 nemal stále zamestnanie, chodil po krajine, písal básne a sníval o lepšom svete.

21-ročný Kráľ prestal riadne chodiť na lýceum
Do konca školského roka 1842/43 chodil Janko Kráľ poctivo do škôl. Rok už na lýceum do Bratislavy, predtým do Kežmarku, Levoče. Podľa literárneho historika Ruda Brtáňa však už v prvom polroku školského roka 1843/44 vynechal skoro 60 vyučovacích dní, teda takmer tri mesiace, pritom sa ale aktívne zúčastňoval na schôdzkach slovenského Ústavu, teda dobrovoľného cvičného seminára zameraného na pestovanie rodného jazyka a literatúry, vedeného učiteľom, ideológom slovenskej samostatnosti Ľudovítom Štúrom.

Predčasný odchod Kráľa z lýcea
Na Silvestra 1843 však školské orgány Ľudovíta Štúra odvolali. Bolo to vyvrcholenie niekoľkomesačného prešetrovania Štúrových protimaďarizačných aktivít. Reakcia jeho žiakov prišla rýchlo - na jar 1844 odišlo z lýcea 22 z nich, vrátane Janka Kráľa. Takto sa začalo najpohnutejšie obdobie jeho života - nemal stále zamestnanie, chodil po krajine, písal básne a zbieral piesne a rozprávky. Keď mu 21. augusta 1847 zomrela v Liptovskom Mikuláši matka, nebol na jej pohrebe. Kde bol, sa nevie. K spomienkam na matku sa vrátil podľa jeho súčasníkov neskôr v básni Návrat. Ako sa v skladbe píše, matka na syna čakala, no on stále zo svojich potuliek neprichádzal. Domov sa vrátil až po jej smrti, čiže sa nestihol s matkou ani naposledy rozlúčiť (skladba je baladicky vystavaná: zakvitli jablone, odkvitli jablone, vyschli jablone):

Zakvitli jablone v susedovom sade,
utrápená mati chodí po záhrade,
prechodí sa ona po tráve zelenej:
„Či mi kedy svitne, matke utrápenej,
či sa v mojom srdci ešte rozzelenie
aspoň za života jedno potešenie?
Potešenie moje, kvet medzi kvetami.
V ďalekej krajine za doly, horami,
v ďalekej krajine, hen za Varadínom
vykvitá ľaliou, bujným rozmarínom!
Potešenie moje, vták medzi vtákami,
spieva si za dvesto tichými horami,
medzi sto spevcami, dľa jarného zvyku,
spieva si na šumnom malinovom kríku!
Potešenie moje preč z našej doliny
ak' vietor prechodí ďaleké krajiny,
cudziu reč, cudzí zvyk, cudzie stretá všecko,
moje potešenie, moje dobré decko!
Keby ja tak mohla, keby ja tak znala,
kde býva: tou horou bych sa rozrastala.
Keby ja tak mohla, keby ja tak znala,
kde býva: vodou bych bystrou pretekala.
Keby ja vedela, že ide po poli,
bárs keď sneh chumelí, bárs dáždik mrholí,
von zima, noc temná, nikde ni človiečka:
stanula bych v poli jak tá chalupečka!"

Odkvitli jablone v susedovom sade,
smutne vtáčik spieva tam v blízkej ohrade,
smutne vtáčik spieva na blízkej skoruši:
pokoj je už matke, tej predobrej duši:
Celé mesto plače, trúchli vidiek celý,
a syn pri smrteľnej, jaj! nebol posteli;
po tom celom svete smútok je hrobový,
ale ani zmienky nieto o synovi.

Už vyschli jablone v susedovom sade,
vietor kláti, hviždí žitom po ohrade,
medzi žitom chodník ku bielemu dvoru,
ním ktosi neznámy od tmavého boru
zamyslene cvála, ani prísť neverí,
idúc z cudzích krajov domov ku materi. -
„Načo ideš domov k bratom a otcovi?
načo k sestrám tvojim, načo k priateľovi?
načo do dediny, krídlatý sokole?
Tvoja matka tašla na to šíro pole.
Pýtaj sa, koho chceš, veď to vie celý svet,
že čo doma nenie, už tomu rokov päť.
Pýtaj sa, koho chceš, či na dolnú hrádzku
už pred piati rokmi nešla na prechádzku.
Pýtaj sa, koho chceš, či ju v čas nedeli
už od piatich rokov v kostole videli -
Len to sa nepýtaj, kde toľký čas dlieva,
či po tebe ešte plače a túžieva."

Rozehnal o básni Návrat: Je neobyčajne poetická
Bedřich Rozehnal, moravský priateľ Janka Kráľa, o básni Návrat napísal: 

Obsahujeť kus života a osudu básníka samého, jenž putujíc jak obyčejně sám a sám po cizích zemích, to jediné, co mu, jak říkával, drahé bylo na světě, ztratil, svou matku, která, když o něm nikdo nevěděl, kam se poděl, ze Slovenska daleko do Uher chodívala, poptávati se po něm u jeho známých. Mnoho let od jejího úmrtí prchlo, jeho mysl však ještě po ní toužívala, že často celé dni jen v zpomínkách na ni trávíval, kdy dokonce i nejvěrnějším přátelům nepřístupným býval. Báseň tato, níž památku její zvěčňuje, zasluhuje národním svým duchem, hlubokým citem a neobyčejnou svou poetičností, aby národ náš o ni nepřišel, jak se to s větším dílem ostatních jeho prací stalo.
 
Němcová o vzťahu Kráľa k svojej matke
V 50-tych rokoch 19. stor. sa s Jankom Kráľom stretala aj česká spisovateľka Božena Němcová. Dňa 17. mája 1853 priateľke Žofii Rottovej o slovenskom básnikovi napísala: 

Návštěva, kterou mám každý den po obědě, je p. Janko Král, který se zase udobřil; je to ale přece jediný člověk, s kterým možno promluvit, ovšem že se musí na jeho nezpůsoby zvyknout. Já si jich nevšímám a tak mi ujde přece chvíle s ním dost zábavně, neboť zná mnoho a je bystrá hlava; jenže se rád hádá, je to věčná opposice, začni co začni. Teď přece zase trochu po člověcku vypadá; jenže má o jednu krásu v obličeji víc, a sice bolavé oči, Johanka by se ho zděsila. Kdyby si ho někde poslouchala a neviděla, uděláš si pojem, že to nejaesthetičnější člověk, tak ho uráží všecko surové, sprosťácké, ošklivé a nečisté u lidu; sám pak je všecko to, jedině, že nepije, ale sám mi řekl, že tomu nedlouho, co silně pil a ostré nápoje, a zase se mu znelíbilo, a nepije nic, než vodu a mléko, Je to hrozný podivín, a ta jeho žena je velmi pěkná, mladičká ale hrozná husa, on ji má tak právě jen co děvečku, sám mi řekl, že on jen jednu ženu miloval, nade všecko z celé duše své, a to byla matka jeho, zato ale otce s toutež náruživostí nenáviděl, a sice proto, že matku týral. (A on totéž ženě dělá.) - Co umřela (=matka), nemiluje nikoho. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Boris Kollár mal v Bratislave vážnu dopravnú nehodu

Predseda parlamentu je pri vedomí, previezli ho do nemocnice.

Prvá západná krajina, ktorá sa pokúša plošne testovať, píšu o Slovensku v zahraničí

Netreba odhaliť každého pozitívneho, vysvetľuje odborník.


Už ste čítali?