Za čo bol uväznený básnik Janko Kráľ v marci 1848

Autor: Roman Kebísek | 28.12.2019 o 14:46 | (upravené 1.2.2020 o 12:12) Karma článku: 7,75 | Prečítané:  3073x

Miesta pobytu básnika Janka Kráľa v rokoch 1844-47 nie sú dostatočne zdokumentované. Začiatkom r. 1848 však bezpečne pôsobí v právnej kancelárii v hlavnom meste krajiny, Pešti.

Kráľ: Aby sa Slováci trhali od Maďarov, je nezmysel. Musíme spoločne rozvíjať vlasť
Krátko pred vypuknutím maďarskej liberálnej revolúcie v marci 1848 Janko Kráľ priateľovi Samovi Bohdanovi Hroboňovi odoslal z Pešti na Liptov 7. februára 1848 list, v ktorom písal:

Po dlhej pauze sa k vám obraciam. Ako sa máte, čo robíte? Či Liptáci k dačomu sa majú? U nás v Pešti, trebárs cudzí element tu stĺpy dôstojnosti položil, predsa je život čo do obsahu kde zaujímavejší ako kdekoľvek tam po tých úzkych dolinkách. Mňa tá slovenská stuhnutosť a nečinnosť, keď som bol ostatný čas v Liptove, veľmi zarazila a nechcel by v takom položení, ako som vtedy bol – hneď zas Liptov vidieť. Ale myslím, že keď naši sa života chytia, že to celkom inakšie bude ako posiaľ. (...) Medzitým od Maďarov sa odtrhovať je nezmysel, keď sme s nimi všetkým činom spojení, ale musíme s nimi byť, s nimi pracovať na zvelebení krajiny a skrz to si uznanie v krajine ako Slováci vydobýjať. To je opravdivá filozofia na tento čas nášho položenia.

Po vypuknutí revolúcie v marci 1848 v Pešti išiel Kráľ burcovať slovenskú chudobu 
Po vypuknutí revolúcie v polovici marca 1848 odišiel Janko Kráľ z Pešti do slovenských krajov, do Hontu, aby tam s priateľom, notárom a učiteľom Jánom Rotaridesom z Príbeliec, začal uskutočňovať svoje predstavy o novom poriadku. Vo svojich požiadavkách išli obaja ďalej ako maďarská revolúcia – okrem zrušenia poddanstva a slobody slova žiadali napr. rozdelenie lesov a pôdy chudobným a podporu pre vyučovanie a úradné používanie slovenčiny. Ozbrojili sa, zhromaždili okolo seba skupinu sedliakov a naháňali lokálnej šľachte strach. Už 30. marca ich však úradná moc chytila a uväznila. Zachovalo sa hlásenie hontianskeho podžupana László Majthényiho ministerskému predsedovi Lajosovi Batthyánymu o poburovaní ľudu v Príbelciach notárom Jánom Rotaridesom z 27. marca 1848 (preklad z maďarčiny Daniel Rapant): 

Ján Rotarides, notár obce Príbelce v tunajšej stolici, bol taký bezočivý, že pred tunajšou komisiou popularizujúcou najnovšie zákony, vyhlásil ľudu, že zemepáni ponúknutí strachom nie z čistého úmyslu, ale z donútenia poskytli ústupky, ktoré mali poskytnúť už pred stáročiami. Vyhlasoval ďalej v mene ľudu pobúreného predchádzajúcimi podobnými štvaniami, že s týmito ústupkami ani zďaleka nie súc spokojný, žiada vydeliť na každý dom príslušný les, oslobodiť sa od viničného desiatku. V mene želiarov osadených na majerských pozemkoch vyhlásil, že ak sa im tieto bez najmenšej ťarchy neponechajú, neuspokoja sa, načo spomedzi znepokojeného ľudu viacerí poznamenali, že bez krvipreliatia sa táto vec nemôže skončiť. Napokon ešte s nadšeným rečnením vyhlásil, že ani to nestačí ešte, ale nech sa zemepáni zaviažu, že budú používať svoju národnú slovenskú reč a nebudú sa pričiňovať o vyučovanie detí v maďarskom jazyku. Potom za spievania poburujúcich slovenských piesní odišiel na byt richtárov, tam urbárske zákony v stred dediny spálili, celú noc pod vedením poburujúceho notára chodili z dediny do dediny, do každého panského domu strieľali, na druhý deň potom na koni ozbrojení odišli poburovať iné dediny.

Výpoveď Jána Rotaridesa z januára 1849
Výpoveď Jána Rotaridesa z 10. januára 1849 pred mestským kapitanátom v Pešti o udalostiach v Príbelciach v marci 1848:

Jedinou príčinou môjho zatknutia, ktoré sa stalo skrze stolicu Hontiansku koncom marca minulého roku, je to, že radujúc sa zo získanej slobody, bol som spolu s Jánom Kráľom, jurátom rodom z Liptovského Mikuláša v Liptovskej stolici, najprv v Horných a Dolných Príbelciach, potom v Plachtinciach bývalý urbár v prítomnosti ľudu spáliť uprostred dediny. Ja som mal k tomuto činu ešte tú osobitnú pohnútku, keďže som počul od Jána Kráľa, že tu v Pešti a vo Viedni stalo sa ešte viac, napríklad, že vo Viedni sa bojovalo o slobodu, v Pešti potom oslobodili tlač, Michala Stančiča ako štátneho väzňa prepustili a tých 12 bodov, ktoré pod názvom Čo si žiada uhorský ľud? poslalo mesto Pešť do Bratislavy, som osobne prečítal. Ďalej som napísal maličkú básničku, ktorá mala najviac 20 riadkov, a to v slovenskom jazyku, a prečítal som ju na pohrebe bývalého poddaného Jána Petra na žiadosť jeho príbuzných; ďalej som žiadal v prítomnosti tabulárneho sudcu Laszkáryho od tamojších urbariálnych pánov onen cirkevný les, ktorý predtým vlastnila cirkev a aj ho vyrúbala, teraz ale, keďže ho urbariálni páni ako vyrastlý nechceli prenechať, miestny farár sa začal pravotiť oň, o čom ja len toľko som sa dozvedel, že z dreva, ktoré sa nachodilo v otáznom lese, obyvatelia aj mne, podobne ako farárovi, priniesli na môj bývalý dvor po jednom povoze dreva, ale ja som im nikdy nepovedal, aby les vyrúbali, ale naopak, počul som od tamojšieho obyvateľa Pavla Gajdoša, že tak urobili na núkanie farárovo. 

Svedectvo Kristíny Petianovej
Pozoruhodné svedectvo o zadržaní Janka Kráľa a Jána Rotaridesa zanechala vdova po evanjelickom farárovi v Príbelciach Danielovi Petianovi Kristína Petianová, ktorá synovi Jurajovi (otcovi Oľgy Krčméryovej) 3. apríla 1848 napísala:

Rotarides Janiho jako rebelanta chytili, aj njekolko sedljakov s ním. Jeden švadron železníkov ozbrojených na koňach ho chytalo, lebo velmi lud pobúriu, dau pred sebou zvoniť po druhých dedinách, skade išiou, voljaky Liptovčan, Král Janko sa volá, ten ho vraj na to donjesou, který je tež s ním chytený; v Šahách sa v temnici okovaní pod velkou vartou. Rotaridesa každý lutuje, kdo ho znau, že sa dau pokaziť mrcha tovarišstvom.

Kráľ bol vo väzení 10 mesiacov, po  oslobodení hovoril o sklamaní z Maďarov
Janko Kráľ bol vo väzení v Šahách a Pešti. Na slobodu sa dostal až v januári 1849, keď rakúske vojsko obsadilo vzbúreneckú Pešť. Ako presne sa Janko Kráľ dostal na slobodu, sa nevie. Po vyslobodení napísal aj báseň Duma dvoch bratov, kde odsudzuje postoj Maďarov voči Slovákom (úryvok):

Počuj povesť strašnú, potupnú vrahovi,
ak’ svet za zásluhy platí Slovákovi.
Toto je tá pravda, toto je tá miera,
ktorou svet odprvu Slovákovi merá!
Toto je susedstvo — rovnosť — zväzok starý,
hanbte sa, vy pyšní, odutí Maďari.

Zdroje:
J. V. Ormis: Listy Janka Kráľa
D. Rapant: Slovenské povstanie roku 1848/49
R. Brtáň: Život básnika Janka Kráľa
J. Kráľ: Súborné dielo

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Nerozumiete? Ani my tomu, čo sa deje v parlamente

Parlament sa zmenil na cirkus.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Zodpovedná zmena Smeru: Odchod zo scény

Smer vypratal kulturáky a náhrada neprišla.


Už ste čítali?