Sofia Stanescu, prvá známa múza Ivana Kraska

Autor: Roman Kebísek | 1.12.2019 o 9:25 | (upravené 4.12.2019 o 15:31) Karma článku: 2,97 | Prečítané:  1154x

Keď Ivan Krasko študoval v Brašove, k veršom ho inšpirovalo aj rumunské dievča Sofia Stanescu. Pri odchode zo školy mu Sofia napísala, že na neho nezabudne. Ani on na ňu nezabudol – pred smrťou sa o ňu zaujímal.

Kraskova báseň v nemčine pre Sofiu Stanescu
Ako píše literárny historik Michal Gáfrik, editor súborného diela Ivana Kraska, v pozostalosti básnika sa našla aj perom písaná báseň v nemčine Die Rose von S. s dátumom 30. január 1896. Pri texte bolo niekoľko suchých lupeňov ruže. Ivan Krasko vtedy nemal ani 20 rokov. V tomto období študoval na rumunskom gymnáziu v Brašove. Dielko adresoval miestnemu dievčaťu Sofii Stanescu. V básni píše, že aj láska adresátky k nemu zvädla ako ruža, ktorú od nej mal (prozaický preklad M. Gáfrik):

Nur diese verwelkte Rose
Len táto zvädnutá ruža
für so viel Schmerz,
za toľký žiaľ,
für so viel Pein!?!
za toľkú trýzeň!?!
O wenn mein leidenvolles Herz
Ó, keby moje strastiplné srdce
gewust und vor
bolo prv vedelo a
geahnt hätte,
tušilo,
das auch deine Liebe, Holde,
že aj tvoja láska, Spanilá,
wird verwelkbare Rose sein,
bude raz zvädnutou ružou,
es hätt´ verflucht auch die Stätte,
bolo by preklialo i miesta,
wo ich dich gesehen hab´! 
kde som ťa uzrel!

Sofii napísal aj báseň v slovenčine
Ivan Krasko venoval Sofii aj slovenskú báseň Za búrnej, čiernej noci..., čo v nej i vyznačil. Takto ju zverejnil až r. 1954 - ako 78-ročný, pričom ju zaradil medzi prvotiny. Podľa vedca Michala Gáfrika je dielko zrejme motivované skončením Kraskovho štúdia na gymnáziu v Brašove r. 1896, teda aj rozlúčkou so Sofiou:
 
Za búrnej, čiernej noci...
(Sofii S.)
 
Za búrnej, čiernej noci, pri hučaní vody,
za vytia, hvizdu, burácania víchra,
keď tisíc žriediel búrne nebe rodí,
a výsosť s nížinou ich viaže ihra,
keď všetko temné krypty jako tlama
a jasných bleskov plodom temnota je samá:
mne dušou preletí jak blesku švih
rozlúčky našej bôľny okamih.

 
Sofia: Ty ma môžeš vymeniť, ja na teba nezabudnem
V pozostalosti Ivana Kraska, vlastným menom Jána Botta, sa zachoval aj lístok od Sofie. M. Gáfrik pretlmočil aj jeho obsah: „Zbohom, Janko, buď šťastný! Ty ma môžeš za druhú vymeniť, ale moja duša mi hovorí, že ja na Janka nikdy nezabudnem. Sofia." Rozlúčka mala objektívnu príčinu - odchod básnika po zmaturovaní. Gáfrik poznamenáva, že Krasko sa ešte nedlho pred svojou smrťou (zomrel r. 1958) v liste niekdajšiemu rumunskému spolužiakovi spytoval na Sofiu.

Vedec Pišút: Básnik Krasko má pocit zodpovednosti za každé slovo
Literárny vedec Milan Pišút o poézii Ivana Kraska napísal:
Čistý, hlboký a vážny cit zodpovednosti za každú slovo, za každú myšlienku sa stelesnil v básňach, z ktorých každá je „drámou duše“. Za každou z nich cítiš pulzovať život. V tlmene znejúcich zvukoch počuješ akoby z diaľky šumieť príboj vĺn alebo hučať podzemnú rieku. Jeho básne sú už len výslednicou prebolených, prebojovaných citových a myšlienkových kríz a nárazov života. Sú stručným poetickým záznamom citov v ich vrcholnej fáze.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Slovák objavil minerál s kompozíciou prvkov, akú dosiaľ na Zemi nenašli

Letel z hĺbky vesmíru a pristál na ostrove Skye.

Električky pre desaťtisíce ľudí blokuje Kočnerov kontakt

Podnikateľ Božek bráni prístupu k elektrickej stanici pre trať do Karlovej Vsi.


Už ste čítali?