Literárny vedec: Vstup Timravy do literatúry bol jej vzburou proti sentimentalite

Autor: Roman Kebísek | 3.11.2019 o 13:19 | (upravené 6.12.2019 o 6:34) Karma článku: 4,29 | Prečítané:  1701x

Timrava v autobiografickej próze píše aj o tom, že k spisovateľstvu ju vyprovokovalo rozhorčenie nad naivnými poviedkami v slovenskej tlači, ktoré označila za „hlúposti“.

Timravina autobiografická próza Všetko za národ
Spisovateľka Timrava (nar. 1867) píše v silne autobiografickej próze Všetko za národ (1926) aj o tom, že uverejniť svoju prvú poviedku ju podnietila - škodoradosť. 25-ročná Božena Slančíková (Timrava) práve čítala vo vládnych Slovenských novinách prózu podpísanú „Cilkou“ (spisovateľka Hermína Orfanidesová), ktorej umelecká „suchota“ Timravu mimoriadne rozčúlila. Čo nasledovalo potom, malo rýchly spád, ako to vidno na činoch hlavnej hrdinky Timravinej prózy Všetko za národ, ktorá predstavuje samotnú autorku v mladosti. Úryvok z diela Všetko za národ - Timrava nazýva Cilku Milkou:

Zvláštna myšlienka jej blysla umom. Oči zablysli škodoradosťou. „Počkajte!" myslí si pomstivo. Keď Milkine hlúposti uverejňujete, napíšem vám aj ja jednu!" Noviny zdvihne zo zeme, hodiac ich na stôl, a berie papier i pero, v záchvate sadajúc k stolu. „Keď dobrá vám je Milka, musím vám dobrá byť aj ja," myslí si so vzdorom. „Aj ja vás nakŕmim prázdnotou, ako ste vy mňa kŕmili, a ak neuverejníte, dám vám ja potom!" vyhráža sa srdnato a v mysli už moce sa jej obsah listu, čo im potom napíše... Skloní hlavu, oči na stôl uprúc, a rozmýšľa tuho. Líca horia jej od rezkej vôle a vzrušenia. Zamočí pero a začne písať s chvatom - i píše do večera. Na druhý deň bola už poviedka napísaná, na štvrtý spísala ju dočista a vynájduc meno na podpis, zapakovala do obálky, poslala v tajnosti a bez sprievodného listu novinám...

„Zuzkina vernosť“ od Cilky verzus „Za koho ísť?“ od Timravy
Naplnením Timravinej „škodoradosti“ sa stala jej prvá poviedka Za koho ísť?, ktorá vyšla v Slovenských novinách 8. augusta 1893. Ešte ukážka zo „suchej“ a „prázdnej“ prózy Zuzkina vernosť, ktorú „Cilka“ uverejnila 18. mája 1893 (záver): 

Jožko list dostal, ale vo veselej spoločnosti pri vojsku sa nazdal, že aj Zuzka pomaly na neho zabudne. Márne čakala každý deň, list neprišiel. Túžila po starej vlasti, i po Jožkovi márne, konečne ju to zložilo, upadla do horúčky a len jeho meno vždy opakúvala v pomätenosti; keď mala jasné chvíle, poručila: že by zvýšené peniaze Jožkovi poslali; - a v dvadsiaty prvý deň zomrela. - Jožko celkom precitol, keď počul, že vskutku zomrela, stal sa z neho statočný človek, a dosiaľ si spomína s láskou na Zuzkinu vernosť, ktorá preň zomrela v ďalekej cudzine.

Timrava: Začala som písať zo žartu
Timrava písala v máji 1918 o svojich spisovateľských začiatkoch aj predsedníčke spolku Živena Elene Maróthy-Šoltésovej. Prvé Timravine práce vychádzali v Slovenských novinách, ktoré vydávala uhorská vláda – mnohí Slováci považovali tieto noviny za nástroj maďarizácie a ich literárnu úroveň pokladali za veľmi nízku. Timrava v liste Šoltésovej o svojich prvých prácach napísala:

Začala som písať vlastne len tak zo žartu. Dôkaz toho je i to, že som ich do Slovenských novín posielala a ani neodkladala som ich. Napísala som ta do 12, no len tých zopár som našla, neviem, kde sa druhé podeli a roztrhali. Neviem, či hodno ich je uverejňovať ešte raz, ak nie, odhoďte a vezmite len tie, ktoré som už naozaj (nie žartom) písala, ktorých zoznam tu posielam. 

Petrus: Timrava je skeptická a ironická, smeje sa nad falošným svetom
Literárny vedec Pavel Petrus v štúdii Timrava a Vajanský z r. 1958 porovnával umelecké charakteristiky oboch spisovateľov:

(...) Božena Slančíková-Timrava začína uverejňovať svoje prvé pokusy sprvu vo vládnych Slovenských novinách (v r. 1893-97). Pritom jej vstup do literatúry má charakter živelnej vzbury proti konvenčnej sentimentálnej literatúre, aká sa pestovala na stránkach uvedeného časopisu, ale nechýbala ani v národne ortodoxných slovenských časopisoch. (...) Vajanský, chlap, bol vo svojom diele sentimentálny, žena Timrava, skeptik a ironik, smeje sa nad takýmto falošným, predstieraným, fiktívnym svetom. 

Ako si na Timravu spomína jej neter Zlata Petrivaldská:

Zdroje:
Timrava v kritike a spomienkach, 1958
Timrava: Všetko za národ
Slovenská národná knižnica

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ak nie blackout, tak čo? Dodržiavať pravidlá a viac testovať, vravia experti

Opatrenia by mali platiť aspoň do Veľkej noci, zhodujú sa odborníci.

Stĺpček Jakuba Fila

Matovičovi jeho úlohu nik nezávidí, o to viac musí byť lídrom

Nemá priestor na frky pred kamerami.


Už ste čítali?