Barokové literárne kvality kázní slovenského františkána Paulína Bajana (1721-92)

Autor: Roman Kebísek | 1.11.2019 o 6:57 | Karma článku: 1,01 | Prečítané:  227x

Po Paulínovi Bajanovi sa zachovalo niekoľko stoviek slovenských rukopisných kázní. Sú bohaté na barokové dramatické zvraty, ktoré autor kombinuje s kritickými postrehmi doby:

Bajan karhal zvyk stále si pripíjať
To, že Paulín Bajan bol dobrý pozorovateľ života, dokladá aj nasledovný úryvok jeho kázne o alkoholizme v Uhorsku: 
Narodí sa nekomu díťa? Hned je krstení s nekolci holby vína. Pripovídá se učen do cechu aneb vypovídá? Ihned mosí byt dobrý tač, pohár. Svetí nekdo svátek anebo se žení? Tuto malokterý z hostú se nalezne, že by se svatebným opilstvem aspoň jedenkráte neolomil. Drží se nejaký pohreb? Nad tým musá se vylevat i vínové slze. Kupuje se neco v handle? Tu na lepší zmluvy musí byt aldomáš. Drží se nekde nejaký proces aneb právo? I tam hned první otázka jest o víne.

Bajan: „Všecko je v cene, i ten mizerný tabák"
Aj ďalší úryvok z kázne Paulína Bajana vychádza z dobovej reality – je o všeobecnom zdražovaní a chudobe ľudí:
Tak tak ješče i pred nekterými časy bylo všeckého hojnost v nekterých krajinách Europy a obzvlášč v našej krajine Uherskej, jak vyprávjajú starečkové a mluvja: Včil ale kam dalej neplodná jest zem, vydává bodlačí, trní, kúkol, hrklavicu a jiné neresti neužitečné a preto všecko je v cene, všecko je v handle, i ten mizerný tabák: daňky neznesitedlné den co den ode dna nastávajú, chudoba se množí, nad kterú není žádného zmilování.

Jazyk Bajanových kázní
Kázne Paulína Bajana sú ukážkou skalického variantu slovenčiny pred jej kodifikáciou:
Nech je led na potokoch, nebo neni! Já predce dnes led rúbati musím sekerú svatého Mateja, a to síce led trojnásobný, tlustý, klzký a velmi nebezpečný, kterým zamrzlé sú srdcá lidské.

Bajan vidí Krista „uprostred kvítkú, až do zemdlení krvú se potícího"
O Ježišovi Kristovi v Getsemanskej záhrade, kde prežíval úzkosť pred očakávaným ukrižovaním, Paulín Bajan hovorí:
Ale co vidím v zahrade! Smutný znamenám! Ach, strach! Ach, žalost! Vidím mými očima teho, který kvítkam dáva svúj zrost a utešene ich barvami zaodívá, Krista-krále uprostred tech kvítkú, až do zemdlení krvú se potícího. Ach, na toto divadlo, kdo tu nemá plakať? Kdo nemá želeť, když vidí Pána slávy a krále zeme i neba Krista Ježíše celého krvavým potem zaletého?

Nárek nad hrobom Krista: Nech plače všetko, zvieratá, stromy, kamene..
Takto Paulín Bajan káže v pasáži o náreku nad hrobom Krista: 
Plačtež, ó, nebesa, plačte, andelove, slze vylevajte, nebeščí kurové, dnešního dne se mnou zarmutek spojte, nechajte veselost, oblečte truchlivost. Vylevajte slze, nebeske mocnosti, stromove, zvirata, stvorení všeliká, dnešního dne zanechajte radosti, ó, svatí otcove, nebeščí duchové, živlove: more, zem, nebe, prudove, skaly kamenove, studnie, pramenove, dnešního dne tok svúj pozastavujte, noc, slunce i mesíc beh beh svúj nechajte víc. (Úryvky sú pravopisne upravené)

Bajan je známy najmä ako autor piesní 
Kazateľské dielo Paulína Bajana síce patrí do slovenskej barokovej prózy, je však predovšetkým známy ako hudobný skladateľ. Osobitné miesto v jeho tvorbe zaujímajú vianočné pastorále, či koledy, jednoduchšie piesne vsadené do slovenského valaského prostredia a čerpajúce z domáceho folklóru. Zachovalo sa po ňom viacero rukopisných spevníkov. Bajanova skladba A včera z večera sa spieva doteraz (vlastná pieseň je od času cca 1´07"):

Bajan sa v životopise sťažoval na postoj maďarských predstavených k nemu
Paulín Bajan zanechal aj vlastný rukopisný životopis v latinčine. Počas svojho života bol prekladaný na viaceré miesta v Uhorsku. Píše aj o maďarsko-slovenských vzťahoch v komunite františkánov:

V tom čase bol v Jágri predstaveným M. V. P. Anton Farkaš, čistý Maďar, a voči Slovákom mal takú averziu, že ma oslovoval nie mojím rehoľným menom, ale prezývkami ako trkvas, mardochej a dával mi ešte všelijaké iné maďarské mená. (...) M. V. P. Anton Utaši, ktorého kapitula vybrala za ochrancu a pátra gvardiána do Jágru, bol síce kvôli organu a spevu rád, že som uňho v kláštore, ale pretože som bol Slovák, nehľadiac na moje kňazstvo hovoril so mnou panovačne a strkal nos do vecí súvisiacich s hudbou a s chórom. (...) Najmä to mi bolo nepríjemné, že keď som si vo voľnom čase vzal nejakého autora a začal som si pro futuro písať drobné slovenské kázne, on miesto toho, aby ma v úsilí povzbudil a pochválil, otváral si na mňa ústa hovoriac: „Načo sú tebe, páter, kázne? Ty si organista a chór je tvojím biednym údelom až do smrti!“ Raz sa dokonca nechal uniesť a pred celou komunitou na mňa vybľakol, vraj aby som „zadarmo maďarský chlieb nežral,“ a práve pre tieto slová dal som navždy zbohom maďarským krajom. Spísal som totiž ráznu žiadosť a poštou som ju poslal na kapitulu do Hlohovca. Po dôkladnom preskúmaní dostal Anton Utaši prísne pokarhanie a mňa ctihodné definitórium preložilo do slovenskej časti provincie. Po deviatich rokoch strávených v maďarských konventoch prešovský kláštor bol mi konečne bránou k nášmu Slovensku. (...) Slobodne som po slovensky chválil Boha spevom i organom a na jeho väčšiu slávu som komponoval. Všetko toto mi u Maďarov zakazovali. (preklad z latinčiny Svorad Zavarský)

Zdroje:
Autobiografia P. Paulína Bajana OFM (1721–1792)
Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva (Barok), 1997
M. Hamada: Zrod novodobej slovenskej kultúry, 1995

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Ako sa opovažujete, Vladimír Mečiar? (píše Michal Havran)

Stal sa a ostáva najvýznamnejším klamárom povojnového Československa.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Pellegrini robí užitočného idiota tunelárom

Z Naďa sa stal predmet desiatok textov a v pozornosti je aj Balciarov majetok.

Blog Transparency International

Čo o morálke sudcov hovorí, keď kopírujú motivačné listy

Je to fakt veľa žiadať od sudcov, aby mali charakter neopisovať?


Už ste čítali?