Americká poetka Dickinsonová sa stala známou až po smrti. Jej tvorbu objavila sestra

Autor: Roman Kebísek | 13.10.2019 o 10:00 | Karma článku: 2,41 | Prečítané:  919x

Emily Dickinsonová (nar. 1830) žila utiahnuto v rodičovskom dome v mestečku Amherst. Malé zážitky dňa však vedela premeniť na nadčasovú poéziu o základných životných pocitoch človeka.

Dickinsonovej utiahnutý život
V osobnom aj literárnom živote Emily Dickinsonovej má kľúčové miesto obdobie po jej tridsiatke začiatkom 60-tych rokov 19. storočia. V tomto čase bola mimoriadne básnicky produktívna a zároveň radikálne zmenila spôsob života - doslova sa utiahla do svojej izby - prakticky až do konca života prestala opúšťať rodičovský dom, kde žila. Kontakt so svetom obmedzila na najbližšie okolie a korešpondenciu. Jej vnútorný život bol však intenzívny. V jednej básni (ktorú spolu s ďalším objavili až po jej smrti) podáva drámu srdca v postupnosti - najskôr je to túžba po slasti, potom bolesť a snaha zbaviť sa jej, nasleduje úsilie umŕtviť utrpenie až do znecitlivenia - na konci je očakávanie, že dostane "privilégium" zomrieť:

The Heart asks Pleasure - first -
And then - Excuse from Pain -
And then - those little Anodyness
That deaden suffering -
And then - to go to sleep -
And then - if it should be
The will of it's Inquisitor
The privilege to die -

Srdce žiada Slasť - najskôr -
A potom - Oslobodenie od Bolesti -
A potom - tie malé Sedatíva
Ktoré umŕtvujú utrpenie -
A potom - ísť spať -
A potom - keby to bola
Vôľa jeho Inkvizítora
Privilégium zomrieť -

Dickinsonová: Zažila som hrôzu, nikto to nevie, tak píšem básne, lebo sa bojím
Prečo Emily Dickinsonová začala začiatkom 60-tych rokov 19. stor. písať množstvo básní, vysvetľuje sama 25. apríla 1862 v liste literátovi Thomasovi W. Higginsonovi: "I made no verse - but one or two - until this winter - Sir - I had a terror - since September - I could tell to none - and so I sing, as the Boy does by the Burying Ground - because I am afraid -" (Nepísala som básne - iba jednu alebo dve - do tejto zimy - pane - zažívala som hrôzu - od septembra - nemohla som to nikomu povedať - a tak spievam ako chlapec pri cintoríne - pretože sa bojím -). O akú "hrôzu" išlo, či o citovú traumu, vážne zdravotné problémy alebo niečo iné, sa nevie.

Dickinsonová: Človek, ktorý bojuje o život, prekoná sám seba
Podľa Emily Dickinsonovej keď musí niekto zápasiť o svoj život, je schopný podať nadľudský výkon. V poézii na to používa metafory ako obraz smrteľne zasiahnutého jeleňa, ktorý práve vtedy skáče najvyššie, obraz líca ktoré je najčervenšie na tom mieste, kde to najviac páli, či človeka, ktorý je najveselší vtedy, keď prežíva muky - aby ho neodhalili. Dickinsonovej báseň:

A wounded Deer - leaps highest -
Zranený jeleň - skáče najvyššie -
I've heard the Hunter tell -
počula som poľovníka hovoriť -
'Tis but the extasy of death -
je to len extáza smrti -
And then the Brake is still!
a potom húština stíchne!

The smitten Rock that gushes!
Skala po údere, ktorá strieka!
The trampled Steel that springs!
Zašliapnutá oceľ, ktorá skočí!
A Cheek is always redder
Líce je vždy červenšie
Just where the Hectic stings!
práve tam, kde horúčka páli!

Mirth is the mail of Anguish
Veselosť je obranný štít úzkosti,
In which it cautious Arm,
ktorým sa opatrne vyzbrojí,
Lest anybody spy the blood
aby nikto nezbadal krv
And "you're hurt" exclaim!
a "si zranená" nezvolal!

Mohutné básnické dielo Dickinsonovej bolo za jej života neznáme
Rozsiahle básnické dielo Emily Dickinsonovej - vyše tisíc básní - bolo však za jej života neznáme. Niektoré básne síce posielala v korešpondencii svojim príbuzným, či priateľom alebo literárnym publicistom, adresáti to však brali skôr ako jej zábavku - nevideli jej významné formálne novátorstvo (napr. objavnú prácu s pomlčkou) a básnickú silu veršov. Za jej života bolo uverejnených len zopár jej básni, aj to bez jej súhlasu, mena a upravené. Až keď r. 1886 Emily Dickinsonová zomrela, našla jej sestra Lavinia aj stovky jej básní, o ktorých nikto nič netušil. Dňa 18. mája 1886, tri dni po smrti Emily Dickinsonovej, vyšiel v tlači jej nekrológ, ktorého autorkou bola jej švagriná, manželka brata Austina - Susan:

Her talk and her writings were like no one´s else, and although she never published a line, now and then some enthusiastic literary friend would turn love to larceny, and cause a few verses surreptitiously obtained to be printed. Thus, and through other natural ways, many saw and admired her verses, and in consequence frequently notable persons paid her visits, hoping to overcome the protest of her own nature and gain a promise of occasional contributions at least to various magazines.

(Hovorila a písala ako nikto iný a hoci nikdy nepublikovala ani riadok, z času na čas jej nejaký nadšený literárny priateľ z lásky ukradol a dal pár tajne získaných veršov vytlačiť. Takto a inými prirodzenými spôsobmi mnohí videli a obdivovali jej verše, v dôsledku čoho ju často navštevovali významní ľudia, ktorí dúfali, že prekonajú odpor vlastný jej povahe a získajú prísľub aspoň jej príležitostných príspevkov do rôznych časopisov.)

Dickinsonovej báseň Wild Nights
Básne Emily Dickinsonovej odovzdala jej sestra Lavinia literárnym publicistom Thomasovi W. Higginsonovi a Mabel Loomisovej-Toddovej, ktorí ich pripravili na vydanie. Prvé vyšlo r. 1890. Dňa 21. apríla 1891, pri príprave druhého zväzku, Higginson Toddovej písal: "One poem only I dread a little to print - that wonderful ‘Wild Nights,' - lest the malignant read into it more than that virgin recluse ever dreamed of putting there." (Jednu báseň sa len trocha obávam tlačiť - tú prekrásnu Wild Nights - aby niekto zlomyseľný do nej nevkladal viac, ako tá panenská samotárka vôbec snívala tam dať.) Nakoniec ju do zbierky zaradili. Báseň Wild Nights:

Wild Nights - Wild Nights!
Divoké noci - divoké noci!
Were I with thee 
Keby som bola s tebou,
Wild Nights should be
divoké noci by boli
Our luxury! 
naším potešením!

Futile - the Winds -
Márne - vetry
To a Heart in port -
pre srdce v prístave -
Done with the Compass -
Preč s kompasom -
Done with the Chart!
preč s mapou!

Rowing in Eden -
Veslovanie v raji -
Ah, the Sea!
Ach, to more!
Might I but moor - Tonight -
Keby som len mohla len zakotviť - dnes v noci -
In Thee!
v tebe!

Dickinsonová: Pytačom, ktorý ma napokon získa, je smrť
Posledný známy list, či skôr lístok, adresovala už vážne chorá Emily Dickinsonová v máji 1886 svojim mladším sesterniciam Louise a Frances. Jeho obsahom boli iba dve slová - "Called back" (Zavolaná späť). Zakrátko, 15. mája 1886, Emily Dickinsonová zomrela. Nie je úplne jasné, čo jej "posledná správa" znamenala. Kto ju zavolal a kam? Literárna vedkyňa Wendy Martinová tvrdí, že podľa jedného z možných výkladov si Emily, ktorej sa stále zhoršoval zdravotný stav, uvedomovala, že ju volá - smrť. Práve posledné napísané slová Emily Dickinsonovej "Called back" dala jej neter Martha vytesať na poetkin náhrobný kameň. Emily v jednej básni hovorí o smrti ako o tom z pytačov, ktorý nakoniec víťazí:

Death is the supple Suitor
Smrť je ten obratný pytač,
That wins at last -
ktorý vyhrá nakoniec -
It is a stealthy Wooing
Je to kradmé dvorenie,
Conducted first
ktoré robí najskôr
By pallid innuendoes
nevýraznými narážkami
And dim approach
a nejasným priblížením,
But brave at last with Bugles
ale odvážne nakoniec s trúbkami
And a bisected Coach
a dvojmiestnym kočom,
It bears away in triumph
odnáša preč víťazne
To Troth unknown
k sobášnemu sľubu neznámemu
And Kindred as responsive
a príbuzným takým citlivým
As Porcelain. 
ako porcelán.

Zdroje:
Emily Dickinson Museum
Emily Dickinson Archive

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Ako sa opovažujete, Vladimír Mečiar? (píše Michal Havran)

Stal sa a ostáva najvýznamnejším klamárom povojnového Československa.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Pellegrini robí užitočného idiota tunelárom

Z Naďa sa stal predmet desiatok textov a v pozornosti je aj Balciarov majetok.

Cynická obluda

Z Božej vôle otrava

Fanatický sektár presvedčený, že biblické názory sú objektívnou realitou. Čo môže byť vtipnejšie?


Už ste čítali?