Idea umeleckej slobody barokového portrétistu, exulanta Jána Kupeckého

Autor: Roman Kebísek | 13.10.2019 o 7:01 | (upravené 20.12.2019 o 6:27) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  118x

Ján Kupecký ušiel ako 15-ročný z otcovského domu v Pezinku - dostal sa do Viedne, kde sa začal venovať maliarstvu. Ako zrelý umelec ušiel z Viedne do Norimbergu, aby nemusel maľovať pod dohľadom panovníkovho dvora.

Kupecký ako chlapec ušiel z otcovského domu v Pezinku, dostal sa do Viedne
Českí rodičia Jána Kupeckého, ktorí boli bratského vyznania, odišli z Čiech, kde po Bitke na Bielej hore povolili iba jedno náboženstvo - katolícke, žiť do Pezinka v slobodnejšom Uhorsku. Otec Jána Kupeckého (nar. 1666) bol tkáčom, výtvarne nadaný syn však po ňom nechcel prebrať remeslo, a tak ako 15-ročný ušiel z domu. Prišiel až do Holíča, kde si jeho umelecké predpoklady všimol švajčiarsky maliar žijúci vo Viedni Benedikt Claus, ktorý mal práve zákazku na Holíčskom zámku. Chlapec sa zapáčil aj zámockému pánovi Adamovi Czoborovi, ktorý dal Clausovi peniaze, aby sa u neho vo Viedni talentovaný chlapec vyučil za maliara. Po niekoľkých rokoch učenia odišiel mladý Ján Kupecký, túžiaci po ďalšom umeleckom raste, z Viedne na skusy do Benátok. U tamojších majstrov však neuspel, a tak sa pobral do Ríma. Bez prostriedkov a bez istej budúcnosti si ho v jednom pohostinstve všimol švajčiarsky maliar Matthias Füssli, ktorý mu našiel prácu kopistu, teda robil kópie obrazov. (Füssliho syn Johann Caspar neskôr napísal životopis Jána Kupeckého, ktorý je dodnes základným prameňom informácií o živote tohto Pezinčana, aj keď stále nie je dostatočne preskúmaný a dodnes sa dopĺňa a spresňuje.) Maľovanie kópií portrétov síce nebolo pre Kupeckého splnením túžby zdokonaľovať sa, no dalo mu to počiatočnú istotu pravidelného príjmu a mohol naďalej zostať v Ríme ako v jednom z centier umenia s množstvom príležitostí.

Kupecký sa stal v Ríme známym maliarom; po rokoch sa vrátil do Viedne
Ján Kupecký sa zakrátko začal v Taliansku materiálne stabilizovať a nachádzal si čas aj na ďalšie vzdelávanie a vlastnú tvorbu. Práve tá zaujala bohatých ľudí a mecenášov, ktorí začali Kupeckého obrazy skupovať a objednávali si uňho portréty (tvorba Jána Kupeckého z jeho talianskeho obdobia sa však zachovala vo veľmi obmedzenom množstve – jedným z takýchto obrazov je portrét mladého šľachtica Michaela Kreisengera - vyššie na obrázku vľavo - z r. 1700). Po vyše 20 rokoch strávených v Taliansku sa Ján Kupecký vrátil začiatkom 18. storočia ako uznávaný a dobre zabezpečený portrétista do Viedne. Jeho bývalý majster Benedikt Claus bol už mŕtvy, ale s jeho dcérou Zuzanou, ktorú počas svojich učňovských rokov poznal ako dievčatko, sa rovno oženil. Sobášili sa v Dóme sv. Štefana vo Viedni. Na autoportréte Jána Kupeckého s manželkou a synčekom Krištofom približne z r. 1719 cítiť Kupeckého spokojnosť so životom, hrdosť na maliarske povolanie, ale aj istú dominanciu manželky a centrálne miesto dieťaťa v rodine:

Žena Kupeckého si našla mimo manželstva nový vzťah
Manželstvo však nenaplnilo očakávania Jána Kupeckého. Po niekoľkých rokoch zistil, že podstatne mladšia Zuzana má paralelný vzťah so synovým vychovávateľom, dánskym evanjelickým kazateľom Efraimom Schlickeisenom. Priznala sa k nemu, no Kupecký nerozbíjal rodinu - napriek strate dôvery sa s manželkou dokázal dohodnúť na akceptovateľných pravidlách spolužitia - sľúbila, že s kazateľom vzťah okamžite skončí. Kupecký žil hlavne pre umelecky talentovaného syna. Vďaka evanjelickému kazateľovi Schlickeisenovi Zuzana dokonca prešla z katolíckej na evanjelickú vieru.

Kupeckého idea umeleckej slobody
Počas svojho viedenského obdobia maľoval Ján Kupecký portréty najvýznamnejších ľudí svojej doby a priestoru ako napr. rakúskeho cisára Karola VI., šľachticov, mešťanov, či priateľov. V 20-tych rokoch 18. storočia sa však Kupecký rozhodol tajne odísť z metropoly Rakúskej monarchie, kde jeho umeleckú slobodu obmedzovali zásahy proti nekatolíkom a prílišná blízkosť dvora. Ján Kupecký sa presťahoval s rodinou do evanjelického Norimbergu. Tam ho však čakal obrovský životný úder - po smrti malej dcéry mu zomrel aj dospievajúci syn Krištof - už začínajúci umelec. Podľa životopisca sa Kupecký takmer zbláznil - dlho odmietal dať syna pochovať - nechcel úmrtiu Krištofa uveriť. Mimochodom, do Norimbergu prišiel za Kupeckovcami aj synov vychovávateľ Efraim Schlickeisen, ktorý mal so Zuzanou v minulosti aféru. Že ich vzťah pokračoval skryto aj ďalej, potvrdzuje fakt, že po smrti zostarnutého Kupeckého sa v Norimbergu Efraim so Zuzanou zosobášil. Ako napísal Kupeckého životopisec Johann Caspar Füssli, Kupecký v Norimbergu odmietol pozvania niektorých monarchov, a radšej sa venoval vlastnej tvorbe a výučbe mladých umelcov. Niektorí mu preto vyčítali, že tvrdohlavo išiel za svojou ideou umeleckej slobody. 

Ešte niečo z tvorby Jána Kupeckého:

Zdroje:
E. A. Safarik: Johann Kupezky, 2014
F. Dvořák: Kupecký, 1955
Národní galerie v Prahe

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ak nie blackout, tak čo? Dodržiavať pravidlá a viac testovať, vravia experti

Opatrenia by mali platiť aspoň do Veľkej noci, zhodujú sa odborníci.

Stĺpček Jakuba Fila

Matovičovi jeho úlohu nik nezávidí, o to viac musí byť lídrom

Nemá priestor na frky pred kamerami.


Už ste čítali?