Palkovičov projekt slovenského lyceálneho štúdia, slovenských novín i novej poézie (1800)

Autor: Roman Kebísek | 1.9.2019 o 14:16 | (upravené 3.9.2019 o 6:09) Karma článku: 1,45 | Prečítané:  354x

Juraj Palkovič inicioval na začiatku 19. storočia vznik slovenskej katedry na lýceu v Bratislave, vydal prvú novodobú slovenskú lyrickú zbierku, ako prvý Slovák vydával noviny. Intelektuálny život Slovákov posúval na novú úroveň.

Palkovič sa literárnej činnosti venoval už počas štúdií v nemeckom meste Jena
Juraj Palkovič sa narodil r. 1769 v Rimavskej Bani. Po štúdiu na niekoľkých školách a krátkej učiteľskej praxi v Uhorsku išiel r. 1792 ako 23-ročný študovať evanjelickú teológiu na dva roky na univerzitu v nemeckom meste Jena. Práve v tom čase tam prednášal aj svetový básnik, dramatik a estetik Friedrich Schiller. Na univerzite v Jene vtedy študovalo viacero slovenských evanjelikov, ktorí sa tu dokonca združili do literárneho spolku. Češtinu už niekoľko storočí slovenskí evanjelici tradične považovali za spoločný literárny jazyk Čechov a Slovákov. Juraj Palkovič r. 1817, už ako zrelý novinár, o svojom študentskom pobyte v Jene v novinách Týdenník, ktoré sám vydával, napísal:

Před lety, když vydavatel Týdenníka v Jeně, v Sasích, s mnohými jinými svými krajany, na učení byl, my mladí Slováci učinili sme mezi sebou společnost Slovenskou, k cvičení se v svém milém mateřském jazyku, měli sme své představené z prostřed sobě volené, měli sme protokol, knihy Slovenské, slovník, gramatyky, noviny Kramériusovy etc. a scházívali sme se každou neděli, kdež pokaždé některý z nás nějakou práci svou v slovenské řeči přečtl, ostatní pak po přečtení soud svůj o ní, potřebná ponapravení etc. svobodně přednášeli. Takové počínání a tak horlivá láska k řeči své i daleko v cizině zasluhuje jistě nějaké památky i proto, aby se tudy i jiní k podobné horlivosti a snaživosti probudili.

Palkovič chcel, aby Slováci mohli na evanjelickom lýceu študovať svoj jazyk
Ako píše historička Mária Vyvíjalová, Juraj Palkovič informoval už v júli 1800 českého jazykovedca Josefa Dobrovského o svojej novátorskej myšlienke, aby bol na evanjelickom gymnáziu v Bratislave aj učiteľ českého jazyka, jeho dejín  a literatúry. Cieľom bolo, aby mali Slováci možnosť svoj jazyk študovať, starať sa oň a rozvíjať ho. Juraj Palkovič k tomu dodal, že jeho myšlienkou sa už zaoberajú aj ďalší slovenskí vzdelanci. Josefovi Dobrovskému 18. júla 1800 doslova napísal:

Wir gehen aber jetzt auf mit meinem anderen Gedanken um. Viele Freunde der böhmischen Sprache unter uns wünschten einen Lehrer dieser Sprache am Gymnasium zu Pressburg einzusetzen und selbst zu unterhalten.

Slováci chceli mať v Bratislave nielen učiteľa, ale aj učenú spoločnosť
Medzi slovenskými evanjelickými vzdelancami v okruhu Juraja Palkoviča sa zároveň ešte r. 1800 vyformoval nielen koncept slovenskej katedry, ale aj slovenskej učenej spoločnosti. Cieľom bolo podporovať materinský jazyk, skúmať jeho literatúru a rozvíjať ju, študovať slovenské dejiny, vychovávať ďalšie pokolenie Slovákov vzdelaných vo svojom jazyku, budovať slovenskú knižnicu, vydávať pre Slovákov knihy, učebnice, noviny. Spoločnosť sa síce napokon nepodarilo založiť, katedru však r. 1803 áno, aj keď učiteľ nemal zabezpečený plat. Napriek tomu sa Juraj Palkovič tohto miesta ujal (udržal si ho až do smrti r. 1850). Zároveň na seba zobral aj niektoré činnosti, ktoré mala robiť učená spoločnosť, napr. vydávanie kníh pre Slovákov. Iniciátori na začiatku verili, že financie pre učiteľa sa časom podarí nájsť, no nestalo sa tak. Juraj Palkovič ani napriek tomu miesto neopustil, aj keď niektoré roky výučbu úplne vynechal alebo ju zveril neplatenému námestníkovi (v neskorších rokoch napr. Ľudovítovi Štúrovi - ten tu dospel k myšlienke zaviesť strednú slovenčinu ako spisovný jazyk Slovákov). Historik Ján Čaplovič o činnosti Juraja Palkoviča r. 1955 napísal:

Keď sa Juraj Palkovič stal na jar 1803 profesorom reči a literatúry slovenskej na bratislavskom lýceu, získal vlastne len pekný titul. Zo začiatku dostával síce ešte maličký plat z neveľkých peňažných súm zozbieraných na túto katedru, ale onedlho aj to prestalo. Musel si na živobytie zarobiť sám – svojou literárnou prácou, kníhkupeckou činnosťou (rozpredávaním kníh, ktoré vydal alebo prevzal do komisie) a prípadne aj inými obchodmi. Bol to vari prvý Slovák, ktorý sa živil spisovateľskou činnosťou, i keď sotva výhradne len ňou. Hneď rok po svojom príchode do Bratislavy začal vydávať kalendár (roku 1804 na rok 1805), ktorý mával i pomerne hodnotný a zaujímavý literárny poučno-zábavný prídavok, predávaný potom aj osobitne ako akýsi odtlačok z niekoľkých ročníkov v jednom zväzku. Palkovičov kalendár sa tešil obľube. Mával dobrý odbyt a aspoň raz sa musel tlačiť aj v druhom vydaní. Vychádzal až do revolúcie, čiže skoro až do Palkovičovej smrti (zomrel 1850).

Palkovičove noviny Týdenník a Tatranka
Juraj Palkovič si podal r. 1804 aj žiadosť o povolenie vydávať slovenské noviny – v tej dobe žiadne neexistovali. Úrady ju zamietli, nevzdal sa však a podával ju opakovane – až r. 1812 povolenie dostal, avšak so zákazom uverejňovať politické spravodajstvo – museli sa niesť v duchu osvety, hospodárstva a pod. Noviny dostali názov Týdenník. Palkovič aj počas jeho vydávania žiadal o dodatočné povolenie uverejňovať správy z domácej politiky, neuspel však. Takto obmedzované periodikum bolo vo veľkej konkurenčnej nevýhode v porovnaní s inojazyčnými uhorskými novinami, napr. nemeckými, ktoré mohli uverejňovať aj správy z domáceho politického diania, preto vydávanie Týdenníka Palkovič 1818 zastavil. Agilný bratislavský učiteľ však začal r. 1832 vydávať literárny časopis Tatranka, ktorý s ním od r. 1841 spoluredigoval Ľudovít  Štúr, ktorý sa takto pripravoval na vydávanie vlastných novín.

Palkovič vydal prvú novodobú slovenskú lyrickú zbierku
Ešte pred začiatkom svojho pôsobenia na lýceu v Bratislave, teda po skončení štúdií v Nemecku a po niekoľkých zamestnaniach ako učiteľ - odišiel Juraj Palkovič r. 1800 do mestečka Vacov, ktoré leží medzi Komárnom a Budapešťou, a zostal dobrovoľne bez zamestnania - začal plniť svoj vtedajší sen - žiť iba ako spisovateľ. Ako v liste jednému priateľovi vo februári 1800 napísal, „soukromý liternímu umění zcela obětovaný život vésti“. O rok sa síce vrátil z hmotných dôvodov k učiteľstvu, stihol však vydať r. 1801 básnickú zbierku Muza ze slovenských hor (v dobovom pravopise Muza se Slowenských hor). Zbierka je napísaná v češtine, v predhovore však Palkovič upozornil, že v básňach vedome používal aj čisto slovenské slová: „Že sem místem samým Slovákům vlastních slov a způsobů mluvení užíval (což se však předce zřídka stalo), to mi, jakožto Slovákovi, Čechové, doufám, laskavě prohlídnou.“ V úvodnej, programovej skladbe Vidění Dobromyslovo určila básnickému Dobromyslovi múza Kalliopé životné povolanie – básnictvo - podobne, ako to napísal reálne Juraj Palkovič vo vyššie spomínanom liste priateľovi: „Veleb zvučné rekův nesmrtedlné skutky,/ veleb pro vlast slavně zemřelé;/ oplakávej trpké ctnosti, lásky, smutky,/ pěj i jarní písně veselé.“ Zbierka bola čiastočne inšpirovaná dobovou nemeckou sentimentálnou a rokokovou poéziou. Do vtedajšieho slovenského básnictva však priniesla novosť a sviežosť, napr. tému túžby po žene. Oproti slovenskej tradícii nemala primárne didaktický, ale estetický a literárny zámer. Palkovičova báseň Toužení po milé

Snad se nyní při měsíčku
po zahradě prochodí,
sáhnouc rukou na růžičku,
mne si na mysl přivodí;

snad v svém tichém pokojíku,
v němž jí svítíš, měsíčku,
sedí sama při stolíku,
kloníc hlavu v ručičku;

snad i vzdychá: O bych měla,
koho žádám, při sobě!
Tak bych smutně neseděla,
poklade můj! při tobě.

K ní mne, bože! Ať to bílé
hrdlo milé obejmu!

Ať ji líbám, ať mé milé
tuto tesknost odejmu!

Recenzent zbierky: Slováci sa láske nebránia, ale radi z nej robia tajomstvo
V r. 1802 sa vo viedenskom literárnom periodiku Annalen der Oesterreichishen literatur objavila anonymná recenzia zbierky Juraja Palkoviča, čo svedčí o tom, že sa stala súčasťou nielen slovenského, ale aj širšieho literárneho života. Autor literárnej kritiky sa dotkol aj ľahko erotických básní, ktoré sa v zbierke nachádzajú a ktoré v recenzii nazýva „exotickými“: „V básňach pre Slovanov bolo by sa treba tiež vyhnúť všetkému, čo by sa ich pri ich terajšom spôsobe myslenia dotklo. Tam patrí exotická poézia vôbec. Slovania nie sú síce proti láske, ani nie sú pre ňu neschopní: radi robia z nej však pri svojom pracovitom a cudnom živote tajomstvo.“ (preklad Cyril Kraus)

Hurban: Palkovič napokon odobril zavedenie slovenčiny miesto češtiny
Juraj Palkovič považoval češtinu za spisovný jazyk Slovákov, ktorý prijali v minulosti miesto vlastného, nevypracovaného. Vo svojich novinách Týdenník o tom r. 1812 napísal: „(...) já vždycky s utešením považuji té předků našich Slováků prozřetedlnosti, že sobě místo své sprosté obecné řeči Českou řeč, jakožto vzdělanejší, k spisování knih, k veřejným slavným řečem a t. d. zvolili (...).“ Podľa svedectva Jozefa Miloslava Hurbana Juraj Palkovič na konci svojho života zmenil odmietavý postoj k spisovnej slovenčine. O sile slovenského jazyka Palkoviča presvedčila prax – dielo jeho žiaka Ľudovíta Štúra a jeho nasledovníkov. Hurban tlmočil tieto slová Palkoviča vo vyššom veku: „(...) když slovenčina takovou moc měla na srdce národa, že právě k tak krutému boji je roznítila, nu nech že si bude! Nu – nech že je! ...  Ja již myslil, že Slováci navěky jsou pochováni: a, hle, slovenčina byla jejich křísitelem z mrtvých!

Študijná literatúra:
J. Palkovič: Muza se Slowenských hor (zbierku zdigitalizovala Univerzitná knižnica v Bratislave)
M. Vyvíjalová: Juraj Palkovič, 1968
Juraj Palkovič (Materiály z celoslovenskej vedeckej konferencie o jeho živote a diele dňa 28. februára 1969 v Rimavskej Sobote pri príležitosti 200. výročia narodenia), 1971 
J. Čaplovič: Cenzurovanie Palkovičovej Tatranky, Slovenská literatúra, 1955
J. Palkovič: Muza ze slovenských hor, ed. L. Rišková, 2016

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Striptíz Vazovova, Dankova zádušná a systém Orbán (týždeň podľa Schutza)

Ak niekto patrí na Ústavný súd, tak Procházka.


Už ste čítali?