Juraj Jánošík mohol byť mladší, ako sa uvádza. Vyplýva to zo súdu s jeho bratom

Autor: Roman Kebísek | 6.8.2019 o 19:04 | (upravené 18.8.2019 o 13:54) Karma článku: 10,04 | Prečítané:  4580x

O zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi nepísali žiadni doboví historici a nikto ho nikde nespomínal - len v súdnych spisoch sa o ňom zachovali záznamy. Až po mnohých desaťročiach od jeho popravy si ich všimli slovenskí spisovatelia.

Súdne protokoly hovoria o poprave Juraja Jánošíka, o narodení nie
Juraja Jánošíka, účastníka proticisárskeho povstania Františka II. Rákociho, neskôr cisárskeho vojaka a potom voľne žijúceho mladého muža, ktorý prebýval u príbuzných, kamarátov, či na salašoch a žil z prepadov zámožnejších ľudí na cestách, odsúdili na smrť 17. marca 1713 v Liptovskom Mikuláši. Zachovali sa o tom originály súdnych spisov. V nich však jeho dátum narodenia uvedený nie je, iba to, že pochádzal z Terchovej. Keď ale s veľkým odstupom, r. 1932, nastúpil na faru vo Varíne, pod ktorú koncom 17. storočia patrila Terchová, 26-ročný katolícky kňaz Andrej Paldan, začal sa zaujímať o staré zápisy v matrike, medzi ktorými údajne našiel aj dátum pokrstenia zbojníka Juraja Jánošíka (dátum narodenia dieťaťa sa v tej dobe neuvádzal, iba dátum krstu – ten nasledoval zvyčajne krátko po narodení). Podľa tohto zápisu ho pokrstili 25. januára 1688 a medzi jeho súrodencami bol aj mladší brat Ján. Dátum 25. január 1688 sa odvtedy až doteraz prisudzuje zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi.

Objavili súdne protokoly so zbojníkom Jánom Jánošíkom, bratom Juraja Jánošíka
Medzitým sa však v archívoch našiel súdny záznam o zbojníkovi Jánovi (!) Jánošíkovi. Toho odsúdili v decembri r. 1713 v kaštieli v Tepličke nad Váhom (tam sídlili Löwenburgovci – zemepáni, ktorým patrila aj Terchová) za zbojníctvo na trest smrti. Protokoly o ňom píšu ako o staršom bratovi Juraja Jánošíka, popravenom pár mesiacov predtým v L. Mikuláši. Tento súdny záznam však nekorešpondoval s matričným záznamom o krste, ktorý údajne patrí zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi a podľa ktorého Ján mal byť jeho mladším (!) bratom. Začalo sa to však považovať za chybu v súdnych záznamoch a 25. január 1688 sa naďalej pokladal za skutočný dátum krstu zbojníka Juraja Jánošíka.

Brtáň: Prečo by sa mal súd mýliť? Nebol k Jánošíkovi priradený nesprávny deň krstu?
Literárny historik Rudo Brtáň si však v roku 1968 položil otázku, prečo by sa mal súd z decembra r. 1713 mýliť, ak tvrdí, že Ján bol starší. Začal preto nanovo pátrať vo varínskej matrike, kde sa nachádza viacero osôb s menom Juraj Jánošík, či tam nie je aj Juraj Jánošík, ktorý má staršieho (!) brata Jána. Našiel aj záznam o krste ďalšieho Juraja Jánošíka zo 16. mája 1688, ktorý má naozaj staršieho brata Jána. Práve tento údaj by podľa Ruda Brtáňa skôr zodpovedal pravde. 

Za čo odsúdili Jána Jánošíka, brata Juraja Jánošíka
Historik Andrej Melicherčík píše, že 18. decembra 1713 sa pred zemepanský súd grófa Jána Jakuba Löwenburga v Tepličke nad Váhom za prítomnosti zástupcov Trenčianskej stolice postavil Ján Jánošík z Terchovej, starší brat Juraja Jánošíka. Ján Jánošík bol obžalovaný z lúpežnej vraždy, ktorej sa mal dopustiť okolo sviatku Všetkých svätých (1. novembra), keď sa vracal z jarmoku z Turčianskeho Sv. Martina. Išlo o vraždu istého Jána Obšívaného, ktorého mal okrem toho obrať o 22 toliarov. Jánovi Jánošíkovi však súd ešte za väčšiu vinu kládol tú skutočnosť, že bol zapojený do zbíjania svojho mladšieho brata Juraja a jeho zbojníckej skupiny, že u seba ukrýval nimi nazbíjané veci, že vo svojom príbytku ukrýval zbojníkov. Za uvedené priestupky odsúdil zemepanský súd v Tepličke nad Váhom v ten istý deň Jána Jánošíka na trest smrti obesením. 

Znalec uhorských stolíc Matej Bel o zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi nepísal
Veľký znalec Uhorska Matej Bel (nar. 1684) bol v rokoch 1710-14 rektorom gymnázia v Banskej Bystrici, ktorá leží neďaleko L. Mikuláša, Juraja Jánošíka však nikdy nespomenul. Bel pritom po celý život zbieral so sieťou spolupracovníkov po všetkých stoliciach historické a vlastivedné poznatky o nich. Pri zostavovaní svojho diela Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historicko-zemepisné poznatky o súčasnom Uhorsku) spolupracoval napr. aj so šľachticom Jánom Radvanským z Radvane pri Banskej Bystrici, ktorého Juraj Jánošík priamo prepadol a ozbíjal. Bolo to r. 1712, keď v Mošovciach v Turci zomrel šľachtic Štefan Petróci, ktorému išiel 46-ročný Ján Radvanský na pohreb. Skupina Juraja Jánošíka ho prepadla v Kremnických vrchoch. Najskôr chytila kuriéra, ktorý im jednak dal tabak, a jednak im povedal, že tadiaľ pôjde Ján Radvanský. Úryvok z protokolov zo súdu s Jurajom Jánošíkom – otázka pre neho (podľa prepisu Andreja Melicherčíka): „Na Kremnických horách kdy zbíjal, jako a od koho zvedel, že by pan Radvanský Janoš šiel do Turca pochovať pána Petrociho.“ Odpoveď Juraja Jánošíka: "Že jednoho človeka chytili, od kterého zvedeli, že pán Radvanský šiel Petrociho pochovať, i to povedá, že počtárčika chytili, ktorý im dohánu dal." Ján Radvanský bol vzdelaný človek, no nie je známe, že by Juraja Jánošíka niekde spomínal. Patril tiež k spolupracovníkom Mateja Bela pri zostavovaní jeho rozsiahleho vlastivedného diela. Zachovala sa aj korešpondencia medzi Matejom Belom a Jánom Radvanským. (O tom, ako si Ján Radvanský priniesol z Prešovských jatiek hlavu otca - niečo aj tu.)

Malohontský podžupan Pavol Láni: Juraj Jánošík bol dobrý a vážny človek
Malohontský podžupan Pavol Láni poznal Juraja Jánošíka osobne, čo dosvedčil na súde v Liptovskom Mikuláši s ďalším zbojníkom Tomášom Uhorčíkom (vystupoval pod falošným menom Martin Mravec). Oboch zbojníkov chytili liptovskí drábi r. 1713 práve v Malohontskej stolici – v Klenovci. Juraja Jánošíka odsúdili a popravili v marci. Súd s Uhorčíkom sa konal v apríli - Pavol Láni naň prišiel svedčiť a pri tejto príležitosti sa vyjadril aj o už odsúdenom Jurajovi Jánošíkovi - v súdnych dokumentoch sa píše, že „malohontský podžupan hovoril, že poznal Uhorčíka aj spolu s Jánošíkom ako dobrého a vážneho človeka" (podľa prekladu z latinčiny od historika Andreja Melicherčíka). Neskôr bol Pavol Láni angažovaný aj vo vlastivednom diele Mateja Bela Notitia Hungariae novae historico-geographica, keď sa pred tlačou jednotlivých dielov vyjadrovali k zozbieraným poznatkom o konkrétnych uhorských stoliciach príslušné stoličné úrady. Historik Ján Tibenský píše, že v roku 1731 sa na partikulárnej kongregácii Gemerskej župy v Plešivci čítala žiadosť Mateja Bela, v ktorej im predostrel osnovu popisu ich stolice a prosil ich o pripomienky. Poverili práve Pavla Lániho, aby vypracoval odpoveď. Nie je známy doklad o tom, že by sa Pavol Láni o Jurajovi Jánošíkovi zmienil. 

Jánošíka chytili už r. 1712, pustili ho ako nevinného
Juraja Jánošíka po prvý raz drábi chytili už v októbri 1712 – v Klenovci v Malohonte, a to v rámci rozsiahlej pátracej akcie po rôznych skupinách zbojníkov. Jánošíka však po pár dňoch väzenia v Hrachovskom kaštieli pustili – ako nevinného. To, že mal za sebou už niekoľko prepadov od Moravy cez Trenčiansku župu, Turčiansku až po Liptovskú, malohontské úrady, ktoré ho pustili, nevedeli – bol pre nich - ako zbojník - neznámy.

V rozsudku sa nehovorí o Jánošíkovi, ale "Janossakovi"
O tom, že meno Juraj Jánošík nebolo dobre známe ani pre úradníka, ktorý spísal r. 1713 jeho rozsudok, svedčí aj to, že ho menoval ako "Janossak" - teda Jánošák, a nie Jánošík. Originálny zápis rozsudku v dobovej slovenčine sa nachádza v Kongregačnom protokole Liptovskej stolice, ktorý je uschovaný v Štátnom archíve v Bytči (na iných miestach protokolu sa uvádza správne - Jánošík). Publicista a historik Ivan Houdek v článku z r. 1936 píše, že rozsudok je napísaný rukou prísažného notára Štefana Andaházyho.

Podľa rozsudku Jánošík nikoho nezabil ani nezranil
Zo súdnych protokolov vyplýva, že Juraj Jánošík počas svojho zboja nikoho nezabil ani nezranil. Jediné, čo mu v rozsudku okrem zbíjania pripisujú, je, že "sa zdá, že bol prítomný", keď jeho druhovia postrelili na farára z Domaniže a ten neskôr zomrel. Konečné rozhodnutie súdu (o tom, ako pre vraždu domanižského farára vypočúvali Juraja Jánošíka - niečo aj tu):

Poneváč predepsaný Juro Jánošak, zavrhnuvše prikázaní jak božské tak též i zákon krajinský, predo dvema roky dal sa na zbojstvo a vúdcem aneb hajtmanem takovým se učinil, který s tovariši svými na cestách zastavujíce mnohých lidí o statek, áno i jako se z jeho vlastného vyznania zdá, jeho tovariši, kdy on též bol prítomný, pána pátera z Domaniže postrelili a bezbožne zamordovali. Tak též i jinších, jako jest predepsané, zlých skutkov se dopustil. Potom pre takové veliké zlé účinky a prikázaní prestúpení má byť na hák na levem boku prehnaný a tak na príklad jinších takových zločinov má byť zavesený.

„Úradný" životopis Jánošíka
V latinských súdnych zápisoch sa zachovala aj reč, ktorú na súde v prospech Juraja Jánošíka predniesol jeho obhajca Baltazár Palugyai. Jej obsahom je vlastne aj náčrt Jánošíkovho životopisu: 

Baltazár Palugyai (...) uvádza, že sa obžalovaný (Juraj Jánošík) vrátil od zlovestných kurucov do slávnej župy Trenčianskej, do dediny Terchovej, kde býval i so svojím bratom. Potom sa prihlásil do vojska najposvätnejšieho Veličenstva a zostal na Bytčianskom hrade, kde bol vtedy väznený akýsi zločinec Tomáš Uhorčík, ktorému tenže obžalovaný urobil mnohé dobrodenia. Keď potom obžalovaného jeho rodičia od vojenskej povinnosti vykúpili, ďalej doma zostal. Keď sa však menovaný Tomáš Uhorčík z väzenia vyslobodil, súc pamätlivý dobrodení menovaného obžalovaného, šiel za ním do Terchovej a odviedol ho z tejto dediny, sprisahal ho, s ním šiel a k nemu sa pripojil. Pretože obžalovaný bol takouto prísahou zaviazaný, bol tiež nútený ho nasledovať, neskôr však pamätlivý svojej prísahy, ako teraz sám priznáva, robil zbojstvá. Potom však, ako tenže obžalovaný svoju vinu priznal, ľútosťou vedený chcel sa vrátiť domov, ale zo strachu sa svoj úmysel neodvážil uskutočniť. (preklad z latinčiny A. Melicherčík)

Prvá literárna zmienka o Jánošíkovi bola až r. 1785
Prvá literárna zmienka o Jánošíkovi je zo Starých novín literního umění z r. 1785 - ide o anonymnú Znamenitú kázeň jednoho kazatele za dnů hlavního zbojníka Jánošíka - je to dobrodružno-poučný príbeh, bežný v európskych literatúrach - s reálnym životom Juraja Jánošíka z Terchovej však nemá nič spoločné. Do poézie vniesol meno Jánošík ako prvý r. 1807 bratislavský učiteľ Juraj Palkovič – verše vytlačil vo svojom kalendári: "Mezi Slovenskými vrchmi bývající/ mne a mého pána vzácní milovníci!/ Vy tam kde Hrajnoha po horách lid zbíjel/ hrozným obuškem jim vůkol hlavy svíjel,/ vy kde ten Jánošík, putující sběral, / od buka do buka žákům sukno měral (...)". V oboch dielkach je Jánošík bez krstného mena a nie je v nich nič o živote skutočného Juraja Jánošíka. Korešponduje to s Jánošíkom v ľudových piesňach a povestiach - tam tiež nemáva krstné meno, vyskytuje sa v rôznych oblastiach Slovenska, resp. Karpát, v rôznych obdobiach, má najrôznejšie vlastnosti a je hrdinom najrôznejších príbehov - čo je spoločné, že je to ideál - hôrny chlapec, ktorý napráva krivdy sveta. Ani samotný romantický básnik Ján Botto vo svojej skladbe Smrť Jánošíkova z r. 1862 nenazýva Jánošíka Jurajom, ale len Jánošíkom, alebo variantmi mena Ján ako Janko či Janíčko, čo je typické pre ľudové piesne (o tom, prečo Ján Botto nenazýval Jánošíka Jurkom, ale Jankom, viac - tu).

Historického Juraja Jánošíka "objavil" básnik Bohuslav Tablic
O historickom Jurajovi Jánošíkovi, odsúdenom r. 1713 v L. Mikuláši, bolo od jeho popravy a popráv jeho komplicov úplne ticho, nikde sa nespomínal. Až do roku 1809. Vtedy slovenský spisovateľ Bohuslav Tablic vydal popri poloľudovej skladbe o zbojníkovi Jánošíkovi (bez krstného mena) aj sprievodný životopis historického Juraja Jánošíka. Vyplýva z neho, že Tablic poznal dovtedy nikým nepovšimnuté súdne protokoly o Jurajovi Jánošíkovi. Ako sa nim dostal, nie je známe. Folklórnemu Jánošíkovi tak "dal" krstné meno Juraj spisovateľ Bohuslav Tablic - od neho to prebrali postupne ďalší.

Mohli byť Jánošíkovi rodičia evanjelici?
Juraja Jánošíka krstil r. 1688 vo varínskom kostole katolícky farár Michal Smutko, pretože Terchová patrila do varínskej farnosti. Do r. 1673, teda len 15 rokov predtým, to bol evanjelický kostol s evanjelickým farárom Matejom Šuhajdom. Je možné, že rodičia Juraja Jánošíka boli pokrstení ako evanjelici.

Zdroje:
I. Houdek: Jánošík vo filme a v skutočnosti, Slovenské pohľady, 1936
Listy Mateja Bela, 1990 (ed. J. Pavelek)
B. Tablic: Poezye III, 1809
A. Melicherčík: Juraj Jánošík, 1963
J. Kočiš: Neznámy Jánošík, 1986
J. Botto: Smrť Jánošíka, 1862
S. Sroka: Jánošík, 2009

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Zoológ: Pri stretnutí s meďveďom sa mu musíte pozerať do očí

Medveď vás nepotrebuje zožrať, len zastrašiť, vraví zoológ.


Už ste čítali?