Básnik Štefan Pilárik venoval r. 1651 knižku Eve Séčiovej, trenčianskej hradnej panej

Autor: Roman Kebísek | 15.6.2019 o 6:55 | (upravené 15.6.2019 o 9:41) Karma článku: 1,68 | Prečítané:  552x

Eva Séčiová, manželka župana Gabriela Ilešháziho, povolala r. 1650 za dvorného kazateľa na Trenčiansky hrad evanjelika Štefana Pilárika, ktorý r. 1651 vydal v Trenčíne knižku duchovných textov a venoval práve jej.

Ilešházi chcel Pilárika v Liptovskej Mare, Séčiová na Trenčianskom hrade
Slovenský evanjelický kňaz Štefan Pilárik vo svojom nemeckom životopise Currus Jehovae mirabilis (preložil Jozef Minárik), ktorý vydal r. 1678 v Nemecku už ako exulant (viac o tom aj - tu), píše aj o svojom krátkom pôsobení na Trenčianskom hrade, kde sídlil trenčiansky a liptovský župan, gróf Gabriel Ilešházi (Illésházy) so svojou manželkou, grófkou Evou Séčiovou (Széchy). Gabriel Ilešházi zdedil spolu so svojím mladším bratom Jurajom rozsiahle majetky, na ktorých sa museli starať aj o zabezpečenie kňazov pre farnosti. Jedna z takých farností bola aj v Liptovskej Mare (táto obec bola pred niekoľkými desaťročiami spolu s ďalšími zaliata pri výstavbe priehrady Liptovská Mara), kam chcel povolať evanjelického kňaza Štefana Pilárika, ktorý práve vtedy pôsobil vo Sv. Ondreji (dnes Hôrka). Gabriel Ilešházi zavolal Pilárika v januári 1650 do Trenčína na skúšobnú kázeň, ktorú mal vo februári. Pilárikovo kázanie však tak zaujalo hradnú paniu Evu Séčiovú, že ho pozvala na rozhovor, kde mu povedala, že by ho chcela za dvorného kazateľa. Vec začala Séčiová súriť o niekoľko mesiacov, keď jej manžel Gabriel Ilešházi „odpadol“ od luteránskej viery a stal sa „pápežským mamelukom“ (katolíckym konvertitom). Po príchode Štefana Pilárika do Trenčína a jeho duchovnom pôsobení sa však Gabriel Ilešházi predsa len vrátil k evanjelikom. Úryvok z Pilárikovho životopisu:
V desiatu nedeľu po Trojici (21. augusta 1650) potom ma žiadala spomenutá grófka písomne, aby som sa dostavil na jej dvor. A keď som už bol na ceste, prišiel mi v ústrety posol, prosiac, aby som sa veľmi ponáhľal, že je to veľmi potrebné, veru veľmi nutné. Totiž v sobotu pred druhou nedeľou po Trojici (25. júna) o 10. hodine predpoludním prišiel gróf z Trnavy na trenčiansky zámok po ťažkom odpadnutí od viery a viac mŕtvy ako živý, lebo červík svedomia zožieral ho tak nesmierne, že si temer zúfal. Ja som prišiel na miesto o tretej hodine popoludní. (...) Po jedle mi vykázali lôžko v izbe pána správcu hradu, ktorého, som veľmi prosil, aby mi ráčil prezradiť príčinu smútku na dvore. Hoci sa vyhováral, predsa na moje ustavičné naliehanie vybúšili z neho tieto slová: „Náš gróf sa stal pápežským mamelukom a my všetci máme prísne zakázané o tom niečo prezradiť Vašej Dvojctihodnosti, lebo milostivá pani vás chce mať za svojho dvorného kazateľa.“ (...) O ôsmej hodine som sa musel odobrať do zámockého chrámu a odbaviť služby božie. (...) A medziiným som mal aj príležitosť pohnúť svedomím grófa slovami: „Ó gróf, čiň pokánie! S Petrom si klesol, tak s Petrom aj povstaň! Nebudeš zahanbený ani potupený, lebo Syn boží prišiel, aby hriešnikov, vravím ešte raz: hriešnikov, spasil!“ (...) Po skončenej bohoslužbe ponúkol mi dvorný maršal v mene grófa nielen miesto dvorného kazateľa, ale musel som aj osobne sa dostaviť pred grófa, ktorý mi vyjadril svoj zámer. (...) Trvalo to však celkom pol roka, kým som sa tam mohol so svojou rodinou presťahovať. Roku 1651 v nedeľu Septuagesimae (6. februára) mal som vo Sv. Ondreji rozlúčkovú kázeň, nie bez žiaľu poslucháčov. (...) Keď som už verne vykonával úrad dvorného kazateľa a bohoslužby, účinkoval Duch sv. v srdci grófa, ktorý bol zo dňa na deň osvietenejším. (...) Až napokon v deň sv. Tomáša (21. alebo 29. decembra) ráno si ma dal k sebe zavolať, prosiac so slzami o rozhrešenie a o prislúženie Velebnej sviatosti. 

Pilárik dal synovi meno po Ilešházim Gabriel a venoval knižku Séčiovej
Počas pôsobenia v Trenčíne sa Štefanovi Pilárikovi narodil syn, ktorému dal na počesť Ilešháziho meno Gabriel. Malému Gabrielovi Pilárikovi bola na krste kmotrou hradná pani Eva Séčiová. Štefan Pilárik r. 1651 v Trenčíne tiež vydal knižku slovenských modlitieb a veršov Harpha Davidica. Venovanie v úvode knižky patrí Eve Séčiovej. V r. 1652 však ukončil svoj krátke pôsobenie ako dvorný kazateľa Gabriela Ilešháziho a jeho manželky Evy Séčiovej a odišiel robiť farára do Beckova. Séčiová zomrela krátko po Pilárikovom odchode - Pilárik mal ešte na jej pohrebe rozlúčkovú kázeň - a Gabriel Ilešházi o nejaký čas opäť prestúpil na katolicizmus. Úryvok z Pilárikovho životopisu:
Tam nás milý Boh v našom manželstve požehnal opäť synčekom, ktorého samotná grófka držala pri krste a dala pomenovať menom Gabriel. (...) Tu som aj vydal v slovenskej reči svoje týždenné meditácie pod titulom Harpha Davidica. Roku 1652 okolo Michala (29. septembra) vyžiadal som si dovolenie od ich grófskych milostí navštíviť svojich milých rodičov v Očovej, aby som vyprosil starootcovské požehnanie svojim milým dietkam, ktorých bolo päť, a to: Anna, Štefan, Jeremiáš, Izaiáš a Gabriel, ktoré ešte všetky žijú. Boh nám tam šťastne pomohol. Zostali sme u nich tri týždne, pretože nás moja nebohá pani matka nechcela skôr pustiť, hovoriac: Kto vie, či nás už viac uvidí. To bolo skutočné proroctvo jej smrti, pretože o štrnásť dní po našom odchode zaspala ticho a blahoslavene v svojom Ježišovi a my hneď potom sme tam museli ísť na jej pohreb. (...) Keď som sa vrátil z pohrebu, našiel som doma pozvanie od evanjelickej cirkvi v Beckove, aby som tam prišiel na próbnu kázeň, čo som nemohol slušne odmietnuť. (...) Pretože som bol už však celkom znechutený životom na dvore, učinil som to v božom mene a vybral som sa do Beckova. No u grófa som vyvolal takú veľkú nemilosť, že pobožná grófka nemohla za dlhý čas získať pre mňa odpustenie. A keby bola žila dlhšie, bol by som musel zas prísť na jej dvor. Musel som však držať pri jej pohrebe a potom i nad istou pannou pohrebné kázne, pretože to tak nariadila.

Zdroje:
Š. Pilárik: Harpha Davidica, 1651
Š. Pilárik: Výber z diela, 1958

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Prvých 100 dní, aká je Zuzana Čaputová prezidentka

Ako sa v úrade darí novej prezidentke.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Prezidentka mierneho pokroku v medziach zákona

Obavy z prehnanej angažovanosti sa nenaplnili.


Už ste čítali?