3 verzie posledného dňa slovenského barokového spisovateľa Krmana vo väzení

Autor: Roman Kebísek | 2.2.2019 o 17:49 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  71x

Slovenského barokového spisovateľa, evanjelického kňaza Daniela Krmana odsúdili r. 1731 na doživotie po tom, ako prijal do evanjelickej cirkvi moravského katolíka. Jeho posledný deň vo väzení historici interpretujú rôzne.

 

Michal Zsilinszky: Život a diela Daniela Krmana, 1901:
Keď už po nevýslovnom mučení duševnom aj telesnú silu svoju utratil, keď posledný svoj boj so smrťou bojoval, keďby najväčšiu potrebu na odpočinok bol mal, aby sa uprostred posilňujúcej nábožnej modlitby so svojimi a svetom bol mohol rozlúčiť, vtedy, 17. septembra 1740, dvaja jezuiti, Jozef Weiszmeyer a jeho spoločník, bezočivo k nemu sa votreli, tam plačúcu manželku jeho z väzenia vyhodiac, sebou nevládnucemu, umierajúcemu, lepšie rečeno už zomrelému posvätnú oblátku do úst násilne vtisli, aby urbi et orbi hlásať mohli: hľa, veliký luteránsky biskup v poslednú hodinu života svojho sa obrátil a učenie katolíckej cirkvi za pravdivé uznal! Streštenosť jezuitská mnohú nepravosť spáchala na svete; ale tejto podobných len málo bola v stave história zaznačiť. Aby poviedke obrátenia sa hodnovernosť získali, z väzenia vynesenému mŕtvemu slávnostný skvelý pohreb vystrojili podľa obradov cirkvi rímskokatolíckej a mŕtvolu, ako svoju vlastnú v hlavnom katolíckom chráme u sv. Martina v Prešporku pochovali, ozdobný náhrobný kameň mu postavili na večnú pamiatku spáchaného neslýchaného zločinu.

Gustáv Viktory: Život Daniela Krmana ml., 1969:
Ku koncu jedenásteho roku vo väzení - v septembri 1740 - Krman už 77-ročný starec, chorľavel. Jesenákovci privolali jeho manželku Alžbetu z Prietrže a obstarali mu lekára, mestského fyzikusa Jána Torkoša. Keď sa choroba zhoršovala, vymohli u poľného maršala Pálffyho a u strážcu uhorskej koruny Zichyho, aby smel s doktorom Torkošom navštíviť chorého aj Matej Bel. Títo dvaja sa 20. septembra dali vyviezť na hrad, ale veliteľ hradu pustil dnu len Torkoša. Vyhováral sa, že ohľadne Bela, ktorý zrejme prišiel vykonať  kňazskú funkciu, by potreboval rozkaz priamo z Viedne. Bel teda musel ostať vonku. Keď sa doktor Torkoš vrátil z návštevy u chorého, oznámil, že Krman chvíľami blúzni a že mu už dobre nerozumieť. V piatok 23. septembra krátko po poludní vypovedali z hradného územia Krmanovu manželku, ktorá sa dovtedy smela zdržiavať v Krmanovej komôrke ako jeho opatrovnica. Ráno 24. septembra sa rozchýrilo, že Krman zomrel. S chýrom o Krmanovej smrti sa rozšírila zvesť, že Krman pred smrťou konvertoval, o čom sa i vtedy i neskôr veľa diskutovalo. Na dosiahnutie propagačného a psychologického účinku na evanjelikov a katolíkov ani nebolo potrebné, aby Krman skutočne katolizoval. Stačilo iba rozšírenie chýru, o ktorého pravdivosti alebo nepravdivosti sa verejnosť nemohla presvedčiť. Úmysel využiť takýto účinok Krmanovej konverzie vidieť aj na usporiadaní Krmanovho pohrebu, ktorý bol 26. septembra 1740. Pohrebné obrady vykonal v dóme sv. Martina v Bratislave pätikostolný biskup gróf Žigmund Berényi. Pri zvukoch smútočnej hudby uložili truhlu s Krmanovým telom do krypty, ktorá je pred hlavným oltárom.

Jozef Haľko, Ľuboš Rojka: Dejiny jezuitov v Bratislave, 2015:
Citovaným extrémnym vyjadreniam Michala Zsilinszkého protirečí hlásenie  o Krmanovom obrátení zaslané jezuitmi ich vyšším predstaveným. Krmana charakterizujú ako bystrého a nadaného muža, prevyšujúceho jeho rovesníkov a všeobecne známeho ostrými textami a precíznymi formuláciami. Žilinská synoda prevzala práve jeho definície, jeho si vyvolila za svojho vyslanca, on bol najobľúbenejším kazateľom prešporského kostola, kým bol ešte v rukách evanjelikov. No potom ho usvedčili z predstieraného exorcizmu a zo vzbury voči kráľovi a väznili na Prešporskom hrade, kde bol trikrát týždenne trestaný hladom a smädom. V trinástom roku väzenia Krman, vtedy už 89-ročný, napriek tlaku vysokých protestantských úradníkov predsa jednému pátrovi, čo ho občas navštívil, vyznal túžbu zomrieť ako katolík. "Keď sa to dostalo do uší bludárov," píše sa v jezuitskom hlásení," stŕpli nad týmto už nie falošným zázrakom a začali obiehať domy mocných využijúc každú možnosť zahatať nám prístup k tomu chorému človeku. Ale ani náš kňaz si nenechal uniknúť príležitosť a vymohol si kráľovské rozhodnutie, aby do žalára zakázali vstup doteraz pripusteným bludárom, ba aj samej väzňovej manželke". Potom mal ku Krmanovi prístup iba páter Weismayer a jeho spolupracovníci. V sprievode katolíckeho lekára a dvoch vojenských veliteľov sa Krmana dôrazne opýtal, či sa skutočne a úprimne chce stať katolíkom, teda či chce zavrhnúť bludy, za ktoré až doteraz bojoval, a prijať rímskokatolícku vieru. Vtedy Krman bez náznaku pomätenosti a s plným vedomím povedal: "Jednoznačne chcem byť katolíkom, chcem zomrieť ako katolík." Medzitým niekoľkokrát, vždy, keď ho neschvátila telesná slabosť, nazval prítomných svedkami tohto svojho rozhodnutia. Následne kňaz ihneď predkladal vyznávajúcemu úkony ľútosti nad teologickými prehreškami podľa toho, ako to zvyšky jeho síl dovoľovali. On načúval a po vyslobodení z pút svojich hriechov zreteľne zložil zvyčajné vyznanie viery. Na jeho jednotlivé články opäť a opäť, síce zlomeným hlasom , ale s dušou nepripúšťajúcou žiadnu pochybnosť zastenal: "Verím." Pre zničený žalúdok a zvracanie sa nemohol posilniť nebeským pokrmom, ale pomazaný posvätným olejom na posledný boj odovzdal dušu Stvoriteľovi.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?