Tobiáš Masnicius (17. stor.) - prvý teoretik spoločného jazyka Čechov a Slovákov

Autor: Roman Kebísek | 18.12.2018 o 8:54 | Karma článku: 3,17 | Prečítané:  1266x

Tobiáš Masnicius odporučil Slovákom, aby písali po česky - aj preto, aby ich knihy čítali aj Česi. Zároveň odporučil, aby české slová, ktoré sú pre Slovákov nezrozumiteľné, nahrádzali zrozumiteľnými.  

 

Keď bol Masnicius ilavským evanjelickým kaplánom, odsúdili ho na galeje

Tobiáš Masnicius sa narodil v 40-tych rokoch 17. storočia v rodine evanjelického farára v Kostolnej Vsi. Po štúdiách bol najskôr rektorom v Senici, potom v Ilave a v marci 1670 ho ilavský evanjelický farár a superintendent (biskup) Joachim Kalinka vysvätil za svojho kaplána. Práve r. 1670, po potlačení tzv. Vešeléniho sprisahania uhorskej šľachty proti kráľovi, sa však v krajine začala séria opatrení proti reálnemu aj potenciálnemu odporu. Išlo aj o tvrdé kroky proti protestantom, ktorých dvor dlhodobo nepovažoval za dostatočne lojálnych. Už v júli 1671 predvolali na súd do Bratislavy superintendenta Joachima Kalinku a obvinili ho z podpory proticisárskej literatúry. Z Bratislavy sa nemohol vzdialiť desať mesiacov, kým ho nevyhlásili za nevinného (viac o Joachimovi Kalinkovi - tu). Počas Kalinkovej neprítomnosti ho musel v Ilave zastupovať jeho kaplán Tobiáš Masnicius. Tvrdé zásahy proti evanjelikom však pokračovali - už marci 1673 im vojsko odobralo v Ilave chrám a odovzdalo katolíkom. V septembri 1673 opäť predvolali 72-ročného Joachima Kalinku (spolu s ďalšími) na súd do Bratislavy a obvinili zo spolupodielu na sprisahaní. Odmietol to (aj s ostatnými) ako výmysel, pod hrozbou mučenia, popravy a straty majetku však podpísal vyhlásenie o svojej vine, tzv. reverz, a po dohode so sudcami odišiel do nemeckého exilu. V marci 1674 predvolali do Bratislavy spolu s ďalšími stovkami protestantov aj Tobiáša Masnicia. Obvinili ich v podstate z toho istého ako predchádzajúcu skupinu. Veľká väčšina súdených v obave o život vinu priznala - podpísaním tzv. reverzu - výmenou za odchod do exilu alebo rezignovanie na svoj duchovný úrad. Necelá stovka však odmietla vinu priznať, tak išli do väzení, a potom časť z nich na galeje do Talianska - medzi nimi bol aj Tobiáš Masnicius. Dňa 1. mája 1675 však spolu s odsúdeným breznianskym rektorom Jánom Simonidesom utiekli z eskorty, až sa napokon dostali do nemeckého exilu (viac o Jánovi Simonidesovi aj - tu). Keď o niekoľko rokov - r. 1681 - na uhorskom sneme v meste Šopron rozhodnutia predchádzajúcich súdov zrušili, Tobiáš Masnicius sa r. 1683 definitívne vrátil do vlasti (tajne, na istý čas, bol v Uhorsku aj v čase exilu). 

 

Postoj Masnicia k spisovnému jazyku - bol za češtinu bez nezrozumiteľných slov

O svojich názoroch na jazyk, ktorý by mali Slováci používať v knihách, Tobiáš Masnicius písal už v predhovore diela Vyvolená Boží vinice obnovená, ktorú vydal ešte v exile, konkrétne v  r. 1682. Sú to vlastne dejiny reformácie. Hovorí, že touto knihou chce poslúžiť slovenskému aj českému národu - píše po česky, no pre Slovákov nezrozumiteľným českým slovám sa vyhýba. Úryvok z knihy (pravopisne upravené): "(...) historii touto v jedno vvedenou v jazyku slovenském, řečí sprostou snad ne ve všem slibnou a ne dosti uličenou, však pravdivou a srozumitedlnou vůbec vydávám. A chtěje národu svému i českému poslužiti, rozdílná mluvení slovy obecnými a známými jsem pojil, aby čtouce aneb slyšíce i rozuměti i pravdivými a podstatnými důvody křivé nářky a nepřátelské důtky mírně porážeti a odvozovati mohli." Keď sa Tobiáš Masnicius vrátil do vlasti, o niekoľko rokov, r. 1696, vydal v Levoči ako prvý Slovák pre svojich rodákov pravopisnú príručku - pod názvom Zpráva písma slovenského, jak se má dobře psáti, čísti i tisknouti. Napríklad v nej píše: „V slovenském sice mlouvení rž, ř se neužívá, známost pak jeho jest užitečná k tisknutí kněh, aby i Čechové písem i kněh našich užívati mohli." 

 

 

Pramene:
T. Masnicius: Wywolena Božj Winnice Obnowena, Dráždany, 1682
T. Masník, J. Simonides, J. Láni: Z vlasti na galeje, 1961
Obdobie protireformácie v dejinách slovenskej kultúry z hľadiska stredoeurópskeho kontextu (z príležitosti 300. výročia úmrtia Tobiáša Masníka), 1998

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Dobšinej sa boja jedni druhých. Vražda ich naučila

Mladý Róm dobil miestneho futbalistu. V nedeľu prišli do Dobšinej priaznivci ĽSNS.


Už ste čítali?