Štúr po ukončení vzťahu s Pospíšilovou ďalšej Češke Rajskej: Vy mi hojíte ranu (1841)

Autor: Roman Kebísek | 10.10.2018 o 19:11 | (upravené 10.10.2018 o 19:32) Karma článku: 1,86 | Prečítané:  506x

Česká učiteľka Bohuslava Rajská bola r. 1841 s ďalšími Čechmi vo Viedni a pri tejto príležitosti zašli aj do neďalekej Bratislavy zoznámiť sa s učiteľom češtiny na bratislavskom lýceu Ľudovítom Štúrom a jeho žiakmi.

 

Rajská o Štúrovi: "Jeho celá postava má do sebe cos imponujícího"

Česká učiteľka Bohuslava Rajská navštívila vo Viedni aj ustanovizne, v ktorých sa vychovávali a vzdelávali dievčatá. Bol to jej zámer - viesť podobný ústav aj v Čechách. Pri tejto príležitosti si zašla aj s ďalšími dvoma českými vlastencami, sestriným manželom Josefom F. Fričom a Josefom Podlipským, na tri dni do neďalekej Bratislavy. Prišli tam parníkom v piatok 21. mája, na brehu ich už čakal Samuel Štúr, mladší brat Ľudovíta, či Ondrej Hodža, mladší brat Michala Miloslava. Česi sa zložili v jednom hostinci a hneď išli na návštevu Ľudovíta Štúra do jeho bytu, ktorý sa nachádzal na rohu dnešnej Panenskej a Kozej ulice (dnes už táto budova nestojí). Do svojho denníka si neskôr 24-ročná Bohuslava Rajská o 26-ročnom Ľudovítovi Štúrovi napísala:

Jaký to šlechetný, vážný muž! – Jeho celá postava má do sebe cos imponujícího a předce tolik přátelského a přívětivého. Přijal nás velmi srdečně, objal i líbal švagra mého i Josefa a jeho slova zněla tak mužně, tak hrdinsky, jako dávná pověst.

 

Štúr Rajskej: Položte mi ruku na ranu - zahojí sa

Česká trojica sa potom vrátila do svojho hostinca, kde ich už čakala skupinka žiakov Ľudovíta Štúra. Tam sa všetci dohodli, že na druhý deň, v sobotu 22. mája, pôjdu na túru na vrch Kamzík v Malých Karpatoch. Bohumila Rajská zanechala vo svojom denníku aj svedectvo o túre. Zmieňuje sa v ňom aj o Štúrovom nešťastnom páde v septembri 1840 v Hradci Králové, pri ktorom si zlomil ruku a ktorá nemusela byť ešte v máji 1841 úplne zahojená. Mimochodom, o Ľudovítovi Štúrovi sa vedelo, že ruku mu liečila mladučká Marie Pospíšilová z královohradeckej rodiny českého nakladateľa Jana Pospíšila. Tá mu zároveň, ako to Štúr sám vyjadril vo zverejnenej básni, „vznietila plameň v jeho srdci“ (viac o vzťahu Štúra k Pospíšilovej - tu). Bohuslava Rajská si o túre do denníka napísala, že keď jej Ľudovít Štúr ponúkol rameno, opýtala sa ho, či by svojou rukou priveľmi netlačila na jeho ranu. Štúr jej - ako odpoveď - sám vzal ruku a dodal, že, práve naopak, ona mu vraj jeho rameno - úplne vylieči:

Štúr nabídl mně rámě, na kteréž zdráhala jsem se zavěsit vědouc, že si byl ruku v Králově Hradci zlámal a že dosud zahojena nebude. Mé zdráhání však nespomohlo ničeho, žertem prohodil, že mu ji úplně zahojím, když ruku na ni vložím, a již mne chopil a rychle šlo to do výšiny.

 

Rajskú nadchli slovenské hory aj Štúrova autorita medzi druhmi

Bohuslavu Rajskú nadchli slovenské hory, ktoré sa v tej dobe označovali v širšom ponímaní ako Tatry, aj Štúrova osobnosť:

Jaký to divný se zmocní člověka pocit na těch horách, či to nevyslovitelná radost a nejčistší rozkoš, či to hluboký bol, či to neukojitelná touha po něčem vyšším, kdož to vypsati může? Věřím nyní, že na těchto horách může duch lidský povznésti se nad malicherné hříčky světa, státi se lepším a uzráti k vyšším činům. Poznala jsem vzor muže a pravého syna těchto volných Tater v Štúrovi. Na Tatrách mezi přáteli jeho musí jej člověk viděti, aby mu porozuměti a jeho ducha oceniti mohl. Jaký to výborný muž a jaký vliv a vážnost si byl získal mezi mladými přáteli svými - každé jeho slovo jest jim poručením.

 

Rajská: Pri západe slnka nad Dunajom sme so Štúrom „boli jeden cit“

Nedeľný večer 23. mája strávili českí a slovenskí priatelia na pravom brehu Dunaja (dnes Petržalka), potom odcestovali do Viedne, kde sa zdržali ešte niekoľko dní, a späť cez Brno do Prahy. O večere pred odchodom z Bratislavy Bohuslava Rajská napísala:

Slunce klonilo se k západu, ozařujíc růžovým svým světlem krajinu. Dunaj skvěl se v červeném rouše jak pouhý odlesk večerní zoře a v pozadí stály Tatry jak rozevřená tajemná kniha - každý z nás se zamlčel, aby se zcela mohl oddati tomu tajemnému citu, který vždy člověka k přírodě co k své matce poutá. Stála jsem vedle Štúra, ruku majíc na jeho rámě položenou, a my byli v tom okamžiku jeden cit, jeden obraz.

 

Štúr: Váš list je plný citu, ktorý žiari z Vašich očí

Z Prahy napísala Bohuslava Rajská list Ľudovítovi Štúrovi 19. júna 1841. On jej odpísal až o mesiac - 16. júla 1841. Začiatok Štúrovho listu:

Váš list ode dne 19. června, plný onoho něžného a šlechetného citu, který z jasných Vašich slovanských očí září, přijal jsem a velice se radoval z toho, že jste laskavě na mne zpomenouti ráčila.

 

Spievanie Rajskej v Štúrovi „oživilo tisíce citov“, nemal však čas prísť za ňou do Prahy

Ďalší zachovaný list Štúra Rajskej je z 19. septembra 1842. Štúr jej ďakuje za knižku, ktorú mu poslala, spomína na jej pobyt v Bratislave. Tvrdí, že by rád prišiel za ňou do Prahy, ale vraj nemá čas:

Jak bych rád zaletěl do Prahy! Rád ovšem, ale já zde přivázán, práce by zde stály a jest jich síla veliká. Jak bych rád okřáti zpěvem Vaším, pěvkyně libozvuká, nímž jste jednou oživila ve mne tisíce citů!

 

Pramene:

Z let probuzení. Kniha první, Paměti a korrespondence Bohuslavy Rajské z let 1839-1844, 1872

Listy Ľ. Štúra

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Bývalý redaktor STV: Neveril som, že takým správam môžu ľudia veriť

Téma manipulácie v médiách je podľa Jozefa Brezovského aktuálna.

DOMOV

Lučanský chváli sponzora Smeru. Blysol sa aj pri Kočnerovi

Slobodník vstúpil do Smeru po odchode z polície v roku 2010.


Už ste čítali?