Dražia obraz od Egona Schieleho z r. 1913. Viaže sa naň trpký osud majiteľky

Autor: Roman Kebísek | 9.10.2018 o 9:14 | Karma článku: 2,44 | Prečítané:  931x

Maľbu vlastnila viedenská Židovka Elsa Koditschek, ktorá musela r. 1940 poskytnúť svoj dom dôstojníkovi SS Herbertovi Gerbingovi - okrem iného spoluorganizátorovi deportácií slovenských Židov.

 

Dražba bude v novembri v New Yorku

Aukčný dom Sotheby's bude 12. novembra tohto roku dražiť v New Yorku obraz s názvom Dämmernde Stadt od rakúskeho maliara Egona Schieleho (o tom, ako sa našiel hrob jeho múzy, niečo aj - tu) z r. 1913. Odhadujú, že dielo vynesie 12 až 18 miliónov dolárov. Lucian Simmons z aukčného domu Sotheby's publikoval pri tejto príležitosti aj trpký príbeh niekdajšej majiteľky obrazu, viedenskej Židovky Elsy Koditschek, ktorá oň prišla v čase, keď sa skrývala pred deportačnými úradmi.

 

Majiteľka obrazu Elsa Koditschek

Mladá vdova, Viedenčanka Elsa Koditschek, si kúpila obraz Dämmernde Stadt od Egona Schieleho r. 1928. Bolo to zrejme jediné umelecké dielo, ktoré mala. Maľbu si zavesila vo svojom dome, ktorý si s manželom, bankárom, postavili r. 1911. V marci 1938 však prišli do Viedne nacisti a keď začali platiť obmedzenia pre židovské obyvateľstvo, Elsa poskytla priestory svojho domu priateľom a známym a utiahla sa do svojej hudobnej miestnosti. Synovi do USA vtedy napísala, že bola finančne závislá od svojej nájomníčky, „tety Sylvie“ (Sylvia Kosminski). V auguste 1940 však dostala 14 dní na to, aby poskytla dolnú časť svojho domu dôstojníkovi SS Herbertovi Gerbingovi s rodinou. Keď jej 12. októbra 1941 prišlo nariadenie, aby sa hlásila na relokáciu do poľského mesta Łódź, spýtala sa Gerbinga, či by nemohol jej odsun pozdržať. Povedal, že to sa nedá, pričom jej život v Łódźi vykreslil v ružových farbách. Dodal, že si nemá brať veľkú batožinu. Miesto toho, aby sa hlásila na deportáciu, však Elsa presvedčila kresťanský pár, manželov Heinzovcov, aby ju prichýlili v ich byte vo Viedni. Skrývala sa u nich 20 mesiacov, počas ktorých jej priatelia nosili jedlo a potraviny. Elsa sa musela vyhýbať oknám a nesvietiť, keď Heinzovci večer odišli z domu. Práve v tomto období predala obraz Schieleho bez jej vedomia teta Sylvia.

 

Esesák Gerbing nebýval doma, cestoval aj na Slovensko

Jedného dňa, v júni 1943, sa však pán Heinz vrátil domov o 6-tej hodine večer v sprievode dvoch nacistických agentov. Oznámili mu, že v byte urobia dôkladnú prehliadku. Skrývajúca sa Elsa vtedy využila ich chvíľkovú nepozornosť a prekĺzla na ulicu. Napokon sa rozhodla, že vyhľadá rodinu Hofratovcov, ktorá jej nosila jedlo, keď sa skrývala. Tam sa zároveň dozvedela, že pána Heinza zatkli kvôli predaju šperkov na čiernom trhu, ale aj preto, lebo informátor polícii povedal, že Heinzovci ukrývali židovskú osobu. Hofratovci zariadili, aby sa Elsa skontaktovala s tetou Sylviou, ktorá ju vzala do Elsinho vlastného domu. Tam sa ešte rok skrývala. Bolo to možné aj preto, lebo esesák Herbert Gerbing nebýval doma - chodil na dlhé služobné cesty do Grécka, Francúzska, či na Slovensko. Byt v dolnej časti Elsinho domu navštívil iba počas letnej dovolenky. Na Veľkonočný pondelok 1944 síce odišla z bytu aj Gerbingova manželka s deťmi, Elsa sa však skrývala ešte do apríla 1945, kým prišli ruskí vojaci. Neskôr sa presťahovala k dcére do Švajčiarska. Zomrela r. 1961.

 

Obraz kúpili ľudia, ktorí nič netušili o jeho pôvode

Obraz mal rôznych vlastníkov, ktorí ho kupovali bez toho, aby niečo vedeli o jeho histórii. Poslední majitelia sa napokon nedávno dohodli s potomkami Elsy Koditschek, že im obraz vrátia – sprostredkovateľom bol aukčný dom Sotheby's. Obraz ponúknu na aukcii prostredníctvom súkromnej reštitučnej dohody.

 

Herbert Gerbing a Slovensko

Dôstojník SS Herbert Gerbing, ktorý obsadil dom Elsy Koditschek, mal úzke väzby na Slovensko. Ako zistili historici z izraelského pamätníka obetí holokaustu v Jeruzaleme Jad vašem, v lete 1942 dostal Herbert Gerbing nové úlohy na nemeckom veľvyslanectve v Bratislave, kde bol poradcom pre židovské otázky Dieter Wisliceny. Gerbing, ktorého pridelili pod jeho velenie, v spolupráci so slovenskými úradmi pomáhal organizovať deportácie slovenských Židov. Jeho osud po r. 1944 je neznámy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

V Kočnerovej kauze je nový posudok, potvrdzuje falšovanie zmeniek

Rusko podpísal zmenky po roku 2013, nie v roku 2000.

SVET

Mayovej sa rozpadá vláda, odstúpili už dvaja ministri

Ministri sú proti návrhu dohody.

EKONOMIKA

Kočner sa aj z väzby zbavuje majetku, založil osem bytov v Bratislave

Vo štvrtok bude súd rozhodovať o väzbe.


Už ste čítali?