Filozof Hegel videl na vrchole vývoja ľudstva Germánov. Štúr nad nich postavil Slovanov

Autor: Roman Kebísek | 23.8.2018 o 20:39 | (upravené 24.8.2018 o 7:26) Karma článku: 2,37 | Prečítané:  854x

Nemecký filozof Georg Wilhelm Friedrich Hegel videl na vrchole duchovného vývoja ľudstva Germánov. Ľudovít Štúr si jeho filozofiu dejín upravil – nad Germánov postavil ešte Slovanov.

Hegel: Podstatou ducha je sloboda. Germánsky duch je duchom nového sveta

Filozof Georg Wilhelm Friedrich Hegel zomrel v roku 1831,jeho dielo Philosophie der Geschichte (Filozofia dejín) vyšlo posmrtne r. 1837. V ňom píše, že dejiny nie sú náhodné, ale majú svoju zákonitosť - sú prejavom svetového ducha, ktorý smeruje k slobode človeka. Tento vývoj podľa Hegela postupuje od orientálnych národov, pokračuje v antike u Grékov a Rimanov a vrcholí u Germánov. Úryvok z Hegelovej Filozofie dejín (preklad Teodor Münz):

Všeobecne platí, že filozofia dejín neznamená nič iné než mysliace skúmanie týchto dejín. (...) Ako je substanciou hmoty tiaž, tak musíme povedať, že substanciou, podstatou ducha je sloboda. (..) Podľa tohto abstraktného určenia možno o svetových dejinách povedať, že sú znázornením ducha, znázornením, ako si vypracúva vedenie o tom, čím je osebe; a tak, ako semeno obsahuje celú povahu stromu, chuť a tvar plodov, aj prvé stopy ducha obsahujú virtuálne celé dejiny. Orientálci ešte nevedia, že duch alebo človek ako taký, je osebe slobodný: a keďže to nevedia, nie sú ani slobodní. Vedia len to, že jeden človek je slobodný, no práve preto takáto sloboda je len svojvôľou, divokosťou, temnou náruživosťou, alebo aj náruživosťou miernou, krotkou, ktorá je tiež len prírodnou náhodilosťou alebo svojvôľou. – Preto je tento jeden človek len despotom a nie slobodným človekom. Vedomie slobody vyklíčilo iba u Grékov, a preto boli slobodní, no Gréci, ako aj Rimania, vedeli len to, že slobodní sú len niekoľkí ľudia a nie človek ako taký. Nevedel to ani Platón ani Aristoteles. Preto mali Gréci nielen otrokov a ich život a pekná sloboda boli na otroctvo nielen viazané, ale aj sama ich sloboda bola sčasti len náhodným, pominuteľným a obmedzeným kvetom, sčasti zároveň tvrdou porobou ľudského, humánneho. – Až germánske národy dospeli v kresťanstve k vedomiu, že človek ako človek je slobodný, že sloboda ducha vytvára jeho najvlastnejšiu prirodzenosť. (...) Germánsky duch je duchom nového sveta, ktorého cieľom je realizovať absolútnu pravdu ako nekonečné sebaurčovanie slobody, tú slobodu, ktorej obsahom je jej absolútna forma sama.

 

Štúr: My si Hegelovu filozofiu prerobíme

Slovenský učiteľ na bratislavskom evanjelickom lýceu Ľudovít Štúr študoval filozofické a iné predmety na univerzite v meste Halle v Nemecku v r. 1838-40. Keď sa do Bratislavy vrátil, pokračoval vo svojich prednáškach s rozšíreným filozofickým obzorom. Jeho vyučovanie sa týkalo nielen bohoslužobného jazyka slovenských evanjelikov, vtedy tzv. bibličtiny, teda archaickej češtiny, ale aj literatúry a histórie Slovanov vôbec a aj celkovej filozofie dejín. Jeho filozofické názory boli pod vplyvom Hegela, no Štúr si ho upravil. Na rozdiel od neho nevidel vrchol vývinu ľudstva v Germánoch. Štúr ich považoval za citovo prázdnych, rozorvaných, sebeckých, ako utláčateľov, zmyselných a pod. Štúr preto videl rozpor v Hegelovej myšlienke umiestniť Germánov na vrchol ľudstva. Budúcnosť a zavŕšenie dejín Štúr nachádzal v Slovanoch. Tých považoval za plných citu, nikdy údajne nikoho neprenasledovali, ľudských a veriacich. V liste z 8. novembra 1842, ktorý adresoval svojmu žiakovi Samovi Bohdanovi Hroboňovi - vtedy už študujúcemu v Halle - spojil Štúr svoje filozofické náhľady (upraveného Hegela) so svojou kresťanskou vierou:

Ano skutečně, život Germanů potápí se v hrozném odporu s (Hegelovou) myšlénkou, život těchto cituprázdných, rozervaných, člověčenstvo jen v sobě vidoucích, utískavých, smyslných Němců a patrno z toho, že oni nemohou býti uskutočnitelé té věčně pravé, samospasitelné myšlénky, čili království Božího na zemi. Musíť to býti národ jiný, hlubokého citu plný, myšlénku věčně pravou již zcela pojatou a za takovou, ačkoli posud jen abstraktně, světem uznanou přejavší, národ neslýchaně mnoho trpěvší, nikdy jiné nepronásledovavší, národ sílou a počtem k ohromné ouloze mocný, národ srdce opravdu lidského, národ věřící a vidoucí, myšlénkou věčně pravou čili vůlí Boží se řídící, nikdy na ni neškemravší. Vyslovil-li myšlénku tuto Bohem poslaný, pln lásky nejčistější k člověčenstvu, stíhaný, pronásledovaný, sebe se obětovavší Kristus, musí národ, apoštol jeho té samé povahy co on býti, musil těch jistých osudů zažíti a musí se člověčenstvu posvětiti. A jelikož Kristus provedl myšlénku svou i životem, a nikde není odporu mezi ní a životem jeho, poskytl on nám zřetelný důkaz, že jest v světě našem provedení její možné, stane se skutečné a že přijíti musí království Boží na zemi. Byli-li Hellenové nadáni hlubokým citem a citem-li zavírali a představovali si myšlénku pravou, klestili-li ji Řimané mohoutným ramenem svým cestu, pojali-li ji Germané a obeznámili-li s ní svět, je-li pak každý světohistorický národ předešlého vyšší, jej v sobě zavírající, tedy musí nyní se blížící světohistorický národ reproductie všech předešlých býti, musí v něm býti myšlénka v citu (víra, Slovanská mysl), musí v něm býti ona jasná, ze sféry oné temnější vyňatá, ouplně vědomá a musí on i práci pro ni podniknouti moci a službě její zcela se posvětiti mohoucnost míti. (...) my jen na podstatě filosofie velikého myslitele Hegela dále stavěti můžeme. My si filosofii tuto přerobíme (...)

 

O Štúrovej filozofii dejín písal aj jeho žiak Francisci

Štúrove prednášky vo svojom životopise spomínal jeden z jeho žiakov - Ján Francisci. O Štúrových náhľadoch, ako nimi oduševňoval svojich študentov, napísal:

Nadovšetko veľký dojem urobili na nás a oduševnili nás prednášky dejepisné vôbec. Tam Štúr vyučoval, že dejepis nemá záležať len z vypočítavania faktov a udalostí ako nesúvisiaceho a bez vnútornej myšlienky materiálu. Ale že treba v tých svetových udalostiach a dejoch hľadať a skúmať základnú myšlienku a ideu vývinu človečenstva. Tak starý grécko-rímsky, antický svet v najvyššom svojom vývine uskutočňoval ideu krásy. Nasledoval svet románsko-germánsky ako uskutočňovateľ a reprezentant idey pravdy. Nasleduje uskutočňovanie idey dobra, a tú vyvinúť a uskutočňovať podľa svojej národnej povahy je povolaný svet slovanský. Takýmito vysvetlivkami a vývodmi bol každý cítiaci a mysliaci poslucháč oduševnený až do extázy za svoj národ a za Slovanstvo, lebo videl, že Slovenstvo a Slovanstvo zahynúť nesmú, ale vyvíjať a rozvinúť sa musia neomylnou potrebnosťou historického vývinu človečenstva za uskutočniteľa a nositeľa zvrchovanej úlohy človečenstva.

 

Pramene:

G. W. F. Hegel: Filozofia dejín (preklad T. Münz)

Listy Ľ. Štúra

J. Francisci: Vlastný životopis

FB Múzea Ľ. Štúra v Modre

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovensko väzní boháča z Ruska, ktorý hovoril o úplatkoch pre Kremeľ

Valentin Vinogradov sa mal dopustiť podvodu pri obchode s nehnuteľnosťou. Nikomu pritom nevznikla škoda.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kúpiť lístky na hokej cez web? Nemožné

Robili čo mohli, dopadlo to ako vždy.

Stĺpček Petra Schutza

O vydaní Vinogradova do Ruska by sa nemalo ani uvažovať

Rusko nie je právny štát.


Už ste čítali?