Dcéra umučeného z r. 1687: Prešovské jatky stáli na krivej výpovedi pobehlice Táboryovej

Autor: Roman Kebísek | 18.6.2018 o 19:46 | (upravené 19.6.2018 o 9:53) Karma článku: 3,07 | Prečítané:  1183x

Zuzana Zimmermannová, dcéra jedného z popravených na Prešovských jatkách, povedala, že za prípadom bol žalobca, gróf Ladislav Szentiványi, ktorý napísal falošné listy, ktorých údajnú pravosť potvrdila pobehlica Alžbeta Táboryová.

Zuzana Zimmermannová o Alžbete Táboryovej

Najznámejším dobovým svedectvom o tzv. Prešovských jatkách z r. 1687, čo bola brutálna poprava vyše 20 prevažne prešovských šľachticov a mešťanov, je spis od vtedajšieho prešovského učiteľa Jána Rezika, pôvodom z Krušoviec pri Topoľčanoch. Zomrel r. 1711. K jeho literárnej pozostalosti, teda aj k latinskému rukopisu o Prešovských jatkách, sa dostal ďalší prešovský učiteľ Samuel Matthaeides, ktorý sa oženil s vdovou po Jánovi Rezikovi Zuzanou. Dcéru Samuela Matthaeidesa Ester si vzal za manželku vzdelaný vojak Samuel Székely, ktorý takto získal aj rukopis o Prešovských jatkách. Samuel Székely však pátral aj po ďalších svedectvách o udalosti. Nové informácie získal hlavne od dcéry popraveného Žigmunda Zimmermanna – Zuzany. Tá ich mala od svojej matky, ktorá sa volala rovnako – Zuzana Zimmermannová (rod. Keczerová), manželky Žigmunda. Samuel Székely na základe výpovede Zuzany Zimmermannovej ml. (viac o Prešovských jatkách niečo aj – tu) píše (podľa prekladu z latinčiny od Gustáva Pogánya):

Závisť rada tučnie na cudzej škode a neviem, či je lepší spôsob a cesta nahromadiť si majetky ako obžalovať a dať odsúdiť z vlastizrady bohatých a stať sa potom účastníkom ich majetkov. Z takých ľudí bol Ladislav Szentiványi, po obsiahnutí grófskej hodnosti úhlavný nepriateľ rodiny Keczerovskej. Vedel, že Žigmund Zimmermann, ktorý si vzal za manželku dcéru Andreja Keczera, Zuzanu, je človek prebohatý a na svoje zväzky s preslávnou, vtedy kvitnúcou rodinou Keczerovcov i hrdý. Silou-mocou chcel ho dostať do osídla. Napísal tento Szentiványi falšovaný list, položil naň meno a pečať Heleny Zrínskej (manželky Imricha Tököliho – vodcu proticisárskeho povstania), adresuje ho na Zimmermanna a vyzýva ho, aby ju spolu s ostatnými priaznivcami Tököliovými neprestal i naďalej podporovať, že príde skoro jej manžel, hynúcu vec Uhrov napraví a iste nenechá svojich prívržencov bez odmeny. Začne ho potom informovať o položení cisárskeko vojska. List zveril zvrhlej prostitútke, Alžbetou Táboryovou zvanej, ktorá Žigmunda Zimmermanna — ako obyčajne — nachádza pri víne s Jánom Weberom, apatekárom v Prešove, a s Jurom Fleischhakkerom, odovzdáva mu list, ktorý títo podnapití ľudia podľa jednej mysli roztrhajú a listonošku bez odpovedi prepúšťajú. Szentiványi však posiela v mene Tököliovej list nový, v ktorom sa im vytýka, že prvý nechali bez odpovedi; na naliehavé prosby listonošky dávajú Tököliovej odpoveď ľahostajnú; tento list si podržal Szentiványi. Alžbeta Táboryová prišla s listom i po tretí raz, ale nedostala nič, iba odpoveď neurčitú a vlažnú, ktorú tiež dostal Szentiványi. (...) Szentiványi, keď už mal obidva listy Zimmermannove, šiel do Viedne a informoval z nich upodozrievavých ministrov, čo sa robí v krajoch horného Uhorska. Vtedy sa vysiela do Prešova gróf Antonio Caraffa za delegovaného cisárskeho komisára, ktorý prišiel vo februári r. 1687.

 

Zatknutie Žigmunda Zimmermanna

O tom, ako ľudia cisárskeho splnomocnenca Antonia Caraffu, strojcu Prešovských jatiek, zatkli významného prešovského mešťana, obchodníka Žigmunda Zimmermanna, píše podrobne vo svojom diele Ján Rezik:

Ani tento záslužný muž (Žigmund Zimmermann) nemohol ujsť úkladom osudu. Dňa 16. februára 1687, čo bola 1. nedeľa pôstna, cez obed, keď ľudia odpočívali, vzali ho vojaci na rozkaz generála s plnou mocou Antonia Caraffu, na strážnicu, sputnali ľavú ruku a nohu železom a v nasledujúcich dňoch ho najprv sám generál vypočúval tu vyhrážkami, tam sľubovaním mu najväčšej priazne a života, ak sa prizná pred ním k vine, slúžiacej za zámienku, potom i na mestskom dome komandant Görtz, Michal Fischer, správca Spišskej komory v Košiciach, a iní sudcovia rozličnými krížovými otázkami, ktorými mienili odhaliť nejaké tajné sprisahanie. Preto, že tieto otázky nemohla zmariť proti úskokom potmešilcov ani najbystrejšia obozretnosť a že smrti nemohol vyhnúť, či sa tajil a či priznával, podrobili ho dňa 25. februára trýzňam a ho v mučiarni tuhou prácou katanov za celé štyri hodiny — ba aj dlhšie — neľudsky rozťahovali. (...) Mnohé veci vytrvale zapieral, ako i na mestskom dome; k mnohým sa v hrozných mukách priznal a udával i nevinných za hriešnikov. (...) Hlavné otázky sa týkali listov posielaných Prešovčanom z hradu Mukačeva, kde bojovná nálada — hoci bez výhľadu — ešte vždy neklesala: že kde sú, kde ich schovali, čo obsahujú, na koho sú adresované, komu odovzdané, kto ich videl a kto čítal.  

 

Žigmunda Zimmermanna popravili ako prvého

Hoci Žigmund Zimmermann sa pri mučení k údajnej korešpondencii s povstalcami v Mukačeve priznal a udal aj iných, popravili ho na Prešovských jatkách 5. marca 1687 ako prvého. Kat mu odťal pravú ruku a vzápätí ho sťal. Jeho telo potom rozštvrtili a jednotlivé časti porozvešali na výstrahu na verejných miestach.

 

Ján Rezik o Alžbete Táboryovej

Ako hovorí samotný Ján Rezik, Alžbeta Táboryová tvrdila, že listy od povstalcov z Mukačeva dostával aj ďalší Prešovčan – Fridrich Weber. Ján Rezik označil Alžbetu Táboryovú za predavačku vína:

Toho času, keď sa Imrich Tököli r. 1685 rozložil táborom pri nižnej bráne Prešova, slobodne vychádzali ľudia oboch pohlaví do tábora, jednak aby videli čaty a výzbroj vojakov, jednak aby sa im sami ukazovali, pri čom sa hodne napili vína, tam predávaného. Hnaný podobnou zvedavosťou, neraz bol v tábore i Fridrich Weber, človek v meste nemálo vážený, a pohovel si pri čistom, nemiešanom víne. A keď raz nemal u seba peňazí, vyhľadal známu ženskú (Alžbetu Táboryovú), čo víno predávala, a vypil si s priateľmi niekoľko krčahov. Keď sa krátko zatým tábor rozbil, táto žena uchýlila sa na bezpečnejšie miesto; náhle však cisárski dostali posilu, prišla i do Prešova, a keď sa cisárske vojsko zmocnilo mesta, tu sa i usadila. Súc vo veľkej núdzi, neraz a márne upomínala a prosila táto žena medzi inými dlžníkmi i Webera, aby jej vrátil desať cisárskych grošov, ktoré jej za víno už dávno ostal dlžen, že jej budú viac za dar, než za platbu. Tu chytili a uväznili na rozkaz Caraffov Webera práve na Karlov jarmok, a keď ho vliekli na výsluch, generál vyčítal mu, že prostredníctvom tejto ženy prijal list od Mukačevských. On tvrdil, že neprijal. Aby si však generál získal túto ľahkomyseľnú ženu, kázal sluhom, aby ju do akéhosi domčeka zaviedli, tam výbornými jedlami a prvotriednym vínom až do zhnusenia hostili, a tak ju omámili sľubovaním darov, že by smelo vedela povedať Weberovi do očí pred generálom, že bola v Mukačeve a priniesla mu list od tamojších rebelov. Keď sa vyšetrovanie opakovalo, žena mu to vyčítala, a ako ju poučili, tvrdila, že áno, priniesla list z Mukačeva a ho tomuto Weberovi odovzdala. On dôsledne zapiera. (...) Ignác Peritzhof (jezuita) videl, že musí chytiť vec za iný koniec, a nenašiel lepšej cesty, len že začína sľubovať úbohému, ctibažnému človeku, ktorý sa triasol o život a bol vo veciach viery hotovým chameleónom, bezpečnosť, hodnosť a bohatstvo, ak zo svojej sekty (bol evanjelik) prejde do katolíckej cirkvi. Tak sa stalo, že, lapený do tejto sieti, začal tvrdiť, čo prv dôsledne zapieral, a povedal, že listy prijal. (...) Dopytujú sa teda, kto ich potom ešte čítal, komu ich odovzdal, kto ich počul čítať, kto ich videl, kto o nich vedel, čo v nich stálo, kde a u koho sú. Tým, že odpovedal na všetko, a udal, nešťastník, i mená tých, čo ich čítali atď., mnohých priviedol do nebezpečenstva, že stratia dobré meno a život.

 

F. Weber, ktorého udala A. Táboryová a ktorý udal iných, skončil aj tak na popravisku

Prešovskému mešťanovi Fridrichovi Weberovi nepomohlo ani prestúpenie z evanjelického náboženstva na katolícke, ani to, že udal viacerých ľudí, z ktorých niekoľkých popravili. Jeho popravili 14. mája 1687 – odťali mu pravú ruku, potom hlavu a jeho telo následne potupne rozštvrtili. Celkovo na Prešovských jatkách popravili vyše 20 ľudí, prevažne významných prešovských evanjelikov. Alžbete Táboryovej oficiálne vyplatili 280 rýnskych zlatých.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovensko väzní boháča z Ruska, ktorý hovoril o úplatkoch pre Kremeľ

Valentin Vinogradov sa mal dopustiť podvodu pri obchode s nehnuteľnosťou. Nikomu pritom nevznikla škoda.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kúpiť lístky na hokej cez web? Nemožné

Robili čo mohli, dopadlo to ako vždy.

Stĺpček Petra Schutza

O vydaní Vinogradova do Ruska by sa nemalo ani uvažovať

Rusko nie je právny štát.


Už ste čítali?