Zuzane Zimmermannovej popravili na Prešovských jatkách r. 1687 manžela, otca i brata

Autor: Roman Kebísek | 7.6.2018 o 20:04 | (upravené 10.6.2018 o 17:34) Karma článku: 10,00 | Prečítané:  3918x

Prešovčanka Zuzana Zimmermannová, rodená Keczerová zostala po barbarskej a potupnej poprave manžela, otca, brata a švagra až do smrti smutná - veselú ju vraj už nikto nevidel.

Prešovské jatky r. 1687

Prešovskými jatkami sa nazýva súd v Prešove r. 1687 so skupinou evanjelických šľachticov a mešťanov, ktorých úrady obvinili z organizovania vzbury proti cisárovi Leopoldovi I. Mnohých obvinených kruto mučili a vyše 20-tich popravili, viacerých veľmi barbarsky a potupne – ich telá rozštvrtili a vystavili na viacerých verejných miestach. Medzi nimi bol aj manžel Zuzany Zimmermannovej, mladý prešovský mešťan Žigmund Zimmermann, jej otec, zeman Andrej Keczer, jej brat Gabriel Keczer, či švagor Martin Sárossy - manžel jej sestry. Za strojcu súdu sa považuje cisársky splnomocnenec v Prešove - Talian Antonio Caraffa. Udalosti opísal prešovský učiteľ, slovenský barokový spisovateľ Ján Rezik, ktorý síce z mesta krátko pred súdom utiekol, informácie o ňom však čerpal od priameho svedka z prostredia cisárskeho vojska. Rezikovo dielo (skrátene Laniena Eperiensis – Prešovské jatky) vo svojej dobe tlačou nevyšlo, z latinčiny ho do slovenčiny až r. 1931 preložil Gustáv Pogány.

 

Zuzaninho manžela a otca popravili medzi prvými

Zuzaninho manžela Žigmunda Zimmermanna a jej otca Andreja Keczera popravili po krutom mučení 5. marca 1687. Ján Rezik o poprave píše:

Keď im ruky už boli odsekli, hlavy odťali a ich krv široko sa roztiekla po lešení, prešovský kat (lebo vojenský hlavy odtínal) ich so svojimi paholkami nožom a sekerou rozštvrtil a, vyhodiac na sane, na ktorých Andreja Keczera viezli k smrti, tak povešal na šibenice na spomenutom mieste, aby každá časť odsúdencovho tela na jednom kríži visela, hlava však aby bola pribitá železným klincom o šibenicu. Časť vnútorností zostala — nevedno, či z nedopatrenia katov a či úmyselne — na hrozne skrvavenom lešení, a keď odsúdených vyviezli k šibeniciam, stala sa pokrmom susedovho psa. Krv psi zlízali, ako v jatke, a čo stiekla pod lešenie, zhanobili nečisté svine. (podrobnejšie o popravách aj tu)

 

Pochovať popravených sa podarilo až po dlhšom období

Časti rozštvrtených tiel viseli na výstrahu pre ostatných na verejných miestach niekoľko týždňov. Pochovať ich spočiatku nebolo možné. Opäť Ján Rezik:

Jednako, keď sa zúrivý hnev krajnými mukami a popravami už nasýtil, došli milosti pohrebu všetci; jedni neskoršie, iní skorej. Zimmermanna, za koho jeho manželka naliehavejšie prosila u Caraffu, po šiestich týždňoch sňal z potupného dreva zlatom najatý kat, ovinul do čistého plátna, poskladal do truhly a v prítomnosti dvoch z jeho bývalých domácich a niekoľkých z ľudu, vykonávajúcich pohrebný obrad, uložil po vytrpení posmechu a potupy na odpočinok v pustej komôrke záhrady kdesi v predmestí. Ostatných, napoly strovených, vyschnutých, vtákmi ozobaných, sňali po sneme koncom marca jednej noci bezpochyby kati a ich paholkovia; kde našli miesto pre ich kosti, aby ich pochovali, nevie sa istotne. Katovské lešenie rozobrali v novembri.

 

Zuzana zostala až do smrti smutná, veselú ju už nevidel nikto

Mladomanželia Zimmermannovci boli spolu ešte len dva roky a mali malú dcérku:

Najviac obdivu zasluhuje si spomedzi všetkých Zuzana, dcéra Andreja Keczera, verná manželka Zimmermannova, nielen pre najväčšiu stratu svojich milých, ktorí boli sťatí, ale najmä pre nezlomnosť jej ducha. Stratila mladá žena, práve keď svoju dcérušku nadájala, najsamprv mladého manžela Zimmermanna; stratila toho istého dňa vrelo milovaného otca. (Matka už prv bola umrela prirodzenou smrťou.) Po niekoľkých dňoch uvidela hroznú smrť vlastného brata, ako i švagra Martina Sárosssyho; samé nemluvňa muselo okúsiť žalár s matkou. Bolesť, nad ktorú neviem, či bola niekedy väčšia! K tomu prišlo zhabanie nesmiernych majetkov a v jeho zapätí chudoba. Div, že po tom všetkom žena Zuzana ešte dlhé roky žila; ostala, pravda, smutná až do smrti a veselú ju potom nevidel nikto.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Bývalý redaktor STV: Neveril som, že takým správam môžu ľudia veriť

Téma manipulácie v médiách je podľa Jozefa Brezovského aktuálna.

DOMOV

Lučanský chváli sponzora Smeru. Blysol sa aj pri Kočnerovi

Slobodník vstúpil do Smeru po odchode z polície v roku 2010.


Už ste čítali?