Ján Hollý: Mojžiš a Ježiš boli básnici; každé náboženstvo je v podstate poézia (1840)

Autor: Roman Kebísek | 25.5.2018 o 20:23 | (upravené 25.5.2018 o 20:57) Karma článku: 2,00 | Prečítané:  408x

Keď rakúsky maliar Friedrich Kaiser r. 1840 v Maduniciach pri Trnave portrétoval slovenského barda, kňaza Jána Hollého, ten mu vysvetľoval, že náboženstvo je poézia a Kristus bol básnik.

Hollý ponúkol maliara kávou a koláčom, sám si dal slaninu a borovičku, ktorú si aj pálil

V roku 1867 vyšiel v rakúskom denníku Neues Wiener Tagblatt článok od viedenského dramatika Friedricha Kaisera, ktorý spomínal, ako v mladosti, keď sa venoval aj maľovaniu, portrétoval v Maduniciach pri Trnave slovenského básnika Jána Hollého. Friedrich Kaiser píše, že v roku 1840 prišiel na madunickú faru s dvoma sprievodcami. O občerstvení na fare u Hollého napísal:

Na raňajky nám hosťom servírovali znamenitú kávu s mliečnym koláčom, on si však z veľkého pecňa odkrojil čierneho domáceho chleba, ktorý si obložil plátkom silne opaprikovanej slaniny a nato si z rumplíka zapil borovičky, ktorú, ako rozprával, si sám vypálil. (preklad z nemčiny Jozef Ambruš)

 

Hollý: Mojžiš a Ježiš boli básnici

Debatovali aj o poslaní kňaza vo svete. Ako Friedrichovi Kaiserovi Ján Hollý povedal,kňaz nie je služobníkom Boha, ktorý takého ani vôbec nepotrebuje, ale je služobníkom ľudu a z jeho poverenia takmer ako vyslanec musí raz prijatému Bohu preukazovať predpísanú poctu“. Ján Hollý prirovnal náboženstvo k poézii a jeho zakladateľa k básnikovi. Slovenský pevec podľa Viedenčana povedal:

Veď každé náboženstvo je v podstate poézia; v ľude už akosi v predtuche tlie myšlienka, ktorú zanietený človek vysloví jasnými slovami a tým strháva so sebou svojich poslucháčov z doterajšieho stanoviska. Tak Mojžiš zložil hrdinskú báseň, Kristus idylu plnú lásky. Ak tá báseň nájde potom ozvenu u ľudu, ľud si žiada mužov, ktorí by mu ju znova a znova predspievali a vykladali mu miesta, ktoré sú mu ešte nie celkom jasné; toto sú kňazi, zas ako služobníci ľudu, a nie je na vine básnik, ak si jeho dielo nájde aj zlých vykladačov alebo dokonca takých, ktorí si dovoľujú svojvoľné dodatky.

 

Hollý mal aj prízemné starosti - s kuchárkou – pila

Ján Hollý mal však popri svojich pastoračných povinnostiach a literárnych záujmoch aj prízemné starosti, napr. s alkoholizmom svojej kuchárky Barbory Štefancovej. Dňa 3. januára 1841 svojmu priateľovi Martinovi Lackovičovi napísal (podľa prekladu z latinčiny od Jozefa Ambruša):

Pred niekoľkými rokmi, keď si ešte nemal na sebe bremeno dekanstva a 16. mája si ma s niekoľkými hosťami navštívil, aj Ty sám si sa ma spytoval, „čo je tej Štefancovej“, a odpovedal som Ti, „veď vidíš, čo jej je“, a ak bola opitá ráno v taký deň, keď sa hostia čakali, čo potom v iných dňoch? Vtedy sa jej už len patrilo, aby bola triezva. No viac hovoria samé svedectvá. Rozhodne som zvinil, že som ju tak dlho trpel, mysliac si zakaždým, že sa vráti k poriadnemu životu; veď aj Kristus Pán trpel zradcu Judáša. Len za svoju vinu pykám ja biedny, zohavený vinník. Lenže aj tá dobrá po nebohom Muchovi, odporúčaná mnohými, i Tebou samým, rozkydaná, bachratá, skutočná sviňa zo stáda Epikurovho, prehajdákala celodenným žraním všetko, čo bolo lepšie; pekne vedela pre seba gazdovať, znamenitým klamstvom, skrz-naskrz sťa z klamstiev zošitá, a zobďaleč nazháňanými klamstvami ma tak či onak obrala o veci; a keď som raz striehol na také veci a strážil dôkladnejšie nad nimi, obrala ma ešte o viac.

 

Hollý o kuchárke: Okradla ma, opíjala sa so strážmajstrom a odišla za ním

Ján Hollý v liste oboznamuje Martina Lackoviča aj so širšími okolnosťami „príbehu lásky“ kuchárky Barbory Štefancovej:

Teraz býva v Drahovciach v podnájme u sedliaka odvtedy, ako odišla za strážmajstrom, aspoň podľa mena, nápadníkom a snúbencom, ktorý predtým, keď tu býval, veľa dlhých večerov a nocí u nej prehýril hodnými žranicami a pijatikami. Po jej odchode činy a krádeže (a komuže by bolo napadlo, že má sklon ku krádežiam) vychádzajú ešte viac najavo.

 

Úradné ťahanice Hollého so Štefancovou pokračovali

Medzitým si Ján Hollý zaobstaral novú kuchárku, no ťahanice s Barborou Štefancovou pokračovali. Dňa 23. mája 1841 v liste národovcovi Martinovi Hamuljakovi píše (Hollého jazyk, upravený pravopis):

Krem toho všeckého trápení mám s tu opilu Dorú, kucharku, která ked chcela ešče plat mat a jéj brat se skleným okem ho pýtat anebo on poradek učinit chcel, napravil sem ju k vikariušovi jakožto prvemu mojemu sudcovi, aby tak bol konec všeckéj mrzutosti. Tento podla svedectva obci, kostelníkov a vicearchidiakona (dobrovodského farára) nenasudil jéj ništ a mňa od všeckeho dalšeho platu oslobodil. Nespokojena tým vyvolala mňa na proces stolice. Tam naciganila.

 

Štefancová o Hollom: Keď som si pýtala plat, zbil ma a vytiahol za vlasy na ulicu

V spomínanom liste z 23. mája 1841 Martinovi Hamuljakovi citoval Ján Hollý aj z úradnej sťažnosti Barbory Štefancovej, kde naňho „nacigánila“- vraj keď od neho prišla pýtať nevyplatené peniaze, zbil ju a za vlasy vytiahol na ulicu (preklad z latinčiny: Hollý – stránka J., Štefancová – stránka A.):

Stránka J. nielenže za tento celý čas (23 rokov) služby stránku A. nevyplatila, čím zostala dlžná 2366 zl. 10 gr., lež keď sa dožadovala svojho platu, túto - nevedno prečo - dňa 24. decembra 1839, keď sa slávil Štedrý večer, neostýchala sa, nehľadiac na pohoršenie sebe zvereného ľudu a na zneváženie kňazskej láskavosti, vlastnou rukou hrozne stĺcť a dokonca dokrvaviť; ba za vlasy vytiahla stránku A. z farskej budovy na ulicu, chcela ju hodiť do jarku, a bola by stránke A. spôsobila viaceré ukrutnosti, ba vari priam smrť, keby vlastná rodina slúžky stránky J. presvedčená o nevine stránky A., nebola stránku A. vyslobodila zo surových rúk stránky J.

 

Hollý: „Nebil sem ju, ani za vlasy na ulicu netahel“

Ján Hollý v liste Martinovi Hamuljakovi odmieta, že by Barboru Štefancovú fyzicky napadol:

Nebil sem ju, ani za vlasy na ulicu netahel. - Terminus comparitionis bol 22. maja; a tak i prokuratora sem si mosel vzat. Taku teda mrzutost, ostudu, trapení mám, ked bych najvác pokoj potreboval, abych pesničky dál skladat mohel.

 

Ruský slavista Sreznevskij písal matke o Hollého kuchárke

Ako známeho Slováka prišiel Jána Hollého pozrieť v rámci svojej cesty po Rakúskej monarchii 3. mája 1842 ruský slavista Izmail Sreznevskij. O básnikovi svojej matke do Ruska napísal (podľa J. Ambruša):

Sediac s kuchárkou, vypytoval som sa jej o Hollom, a k jej rozprávaniu pridávali svoje poznámky dievčatá-slúžky a všetky to isté. Na hospodárstvo on nemyslí, všetko necháva na kuchárku. Aj tak bývalo, že sa kuchárka opila, a on ostal celý deň iba na chlebe a z nevôle, aby nevidel opitú kuchárku, odchádzal do svojho hája Mlieča a presedel tam do 10.-11. večer.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

290 novinárov: Nedovolíme, aby sa zabudlo na Jána a Martinu

Vyhlásenie novinárov po polroku od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Zrútená inštitúcia, propaganda Súmračná a miliardári na mizine (týždeň Petra Schutza)

Kto by chcel byť v Zuckerbergovej koži?

PÍŠE JAKUB GODA

Predčasné voľby sú jediná zmysluplná a zrozumiteľná požiadavka

V čom sa mýli Mikuláš Sliacky.


Už ste čítali?