Čo majú spoločné 17. storočie a ľudové rozprávky zozbierané v 19. stor. – hororové scény

Autor: Roman Kebísek | 30.3.2018 o 19:46 | (upravené 2.4.2018 o 6:15) Karma článku: 10,17 | Prečítané:  4112x

17. storočie bolo na Slovensku mimoriadne krvavé – vojny, popravy, štvrtenie, nabodávanie, zabíjanie detí a pod.  V 18., osvietenskom storočí sa brutálne scény zo života vytrácali, no v 19. stor. sa objavili znova – v rozprávkach.

Ľudové rozprávky začali vzdelanci na Slovensku zapisovať približne od roku 1840. Dovtedy si ich ľud odovzdával ústne z pokolenia na pokolenie. Ktoré scény v nich vychádzali z reálneho základu z dávnych čias a čo bola fikcia, sa už nedalo zistiť. Mnohé krutosti v rozprávkach sa však podobajú na hrôzy, ktoré sa diali v 17. storočí. 

 

Ukážky z próz zo 17. storočia:

Štefan Pilárik v nemecky písanom diele Podivuhodný voz Boží (vyšiel r. 1678) o represiách proti vzbúreným protestantom z r. 1672  napísal (preklad Jozef Minárik):

V Turej Lúke niektorých nabodli na kôl, zaživa strhli z nich kožu, niektorých rozštvrtili, lámali v kolese, niektorým zviazali a poviazali dozadu ruky a nohy, a tak ich zaživa obesili uprostred dediny na šibenicu. Niektorých mučili rozžeravenými železnými obručami, niektorým vbili pod rebrá železné háky a vyzdvihli ich na vysokých žrdiach dohora, iným pripravili neslýchané a nepomysliteľné muky.

Daniel Speer, Nemec, ktorý prežil v 17. stor. niekoľko rokov na východnom Slovensku, v anonymne vydanom diele Uhorský Simplicissimus z r. 1683 o karpatských zbojníkoch napísal (preklad J. Vlachovič):

Príšerné bolo počúvať, ako pripíjajú na zdravie na kôl nastoknutým, kolesom lámaným, na háky povešaným, rozštvrteným a za živa odratým predchodcom a ako oslavujú ich zbojnícke výčiny a statočnosť pri vytrpenom mučení. Slovom, predmetom ich diškurzu nebolo nič iné, iba zabíjanie, vraždenie a vyhrážanie vypálením majetkov toho či onoho pána, ktorý ich prenasledoval.

Štefan Pilárik v knihe Turecko-tatárska ukrutnosť (vyšla r. 1684, preklad z nemčiny Jozef Minárik) o nájazde Turkov na Slovensko z roku 1663 zaznamenal:

Nešetrili a nenechali na pokoji ani tie, čo mali rodiť. Toto sa nedá oplakať ani žalovať trpkými slzami: Keď nejaká samodruhá mala rodiť a dieťa ešte len prichádzalo na svet, vyrvali tieto hrozné medvede takéto dieťa násilím, mrštili ho o zem alebo o skalu, vrhli sa na prsia rodičky, vycicali mlieko až do krvi, napokon odrezali prsia, odhodili a pripaľovali rozžeraveným železom alebo uhlíkmi. (viac o zverstvách Turkov, ako ich opísal Štefan Pilárik, niečo aj - tu)

Ján Rezik v knihe Katovské lešenie prešovské, postavené r. 1687 (z latinčiny preložil Gustáv Pogány) o tzv. Prešovských jatkách napísal:

Kati ho chytili, obnažili mu ruku a zviazali povrazom. On sa spustil na kolená a tri razy po nemecky zvolal: ´Ježišu, synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!´ Kým takto volal, odťal mu prešovský kat ruku. Odzadu sa k nemu priblížil vojenský kat a odťal mu hlavu. Nemal šťastie. Hlava ostala visieť na časti hrdla. (Viac o hrôzach počas tzv. Prešovských jatiek, ako ich opísal Ján Rezik, niečo aj - tu)

 

Ukážky z rozprávok zozbieraných v 19. storočí:

Adamko a Evička (zapísal Ján Kalinčiak): 

Teda šla si na dvor triesok nabrať, len veru medzitým prišla mačka a uchytila jedného holúbka z panvice. Neborká žena prišla do kuchyne i uvidela, že už iba jedného holuba v panvici má. Zaplakala veľmi, ale čo robiť, jej muž by ju zabil, keby domov prišiel, teda vzala nôž a odrezala si jeden prsník a pekne ho upiekla. Muž prišiel domov i jedol holuby so svojou ženou, a keď už jedli ten prsník, veľmi sa to mužovi páčilo, ale zbadajúc, že to nemá žiadnych kostí, opytoval sa ženy, že kde ona také chutné mäso vzala. Ona sa mu hneď o všetkom priznala, muž na to povedal: „Hm, keď je tá človečina taká dobrá, veru by sme mohli naše deti porezať a tak na pečienku upiecť“. Žena k tomu privolila a hneď sa spolu radili, ako by tie svoje deti porezať mohli. (Rozprávka bola určená pre ruského slavistu Izmaila Sreznevského - viac o tom aj - tu)

Laktibrada (spracoval Pavol Dobšinský):

O polnoci príde Laktibrada a volá: „Na piaď chlap, na piaď chlap, na lakeť brada; otvor mi, otvor mi, dievčička mladá!“ Ona sa zľakla a skryla sa za pec do kúta. Tu Laktibrada dvere vylámal a stal si naprostred chyže a zase tak kričal. Potom ju chytil a z kože ju vytriasol. Mäso z kostí poobhrýzal a kožu zavesil na dvere. Potom vzal hlavu a gamby z úst odrezal; že sa len tak zuby vyškierali. Vybil jednu šibu na obloku a tam zastrčil tú hlavu.

Vlkolak (spracoval August Horislav Škultéty):

Tu starý žobrák vstane, vkradne sa do svetlice, kde kráľovná s dvoma deťmi spala, vytiahne ostrý nôž a nebožiatkam deťom hrdielka popodrezáva. Nôž strčí pod hlavnicu kráľovnej a zase sa potichučku vykradne do svojho kúta. Ráno sa kráľovná prebudí. Samé prvé jej bolo na kolísku pozrieť a tu vidí nebožiatka deti v krvi.

Za zlatým jabĺčkom (spracoval Pavol Dobšinský):

A naostatok povedal: „Tu máš túto človečiu hlavu, uvaríš mi ju na večeru a sama si vylúp oči a urež nos a uši z nej, uvar si ich s mliekom či s medom a zjedz ešte, kým ja prídem.“ (...) Hneď ju chytil, do tej chyže zavliekol, krv z nej vycedil, telo na kusy posekal a povešal. Potom schrupkal so všetkým tú uvarenú hlavu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovensko väzní boháča z Ruska, ktorý hovoril o úplatkoch pre Kremeľ

Valentin Vinogradov sa mal dopustiť podvodu pri obchode s nehnuteľnosťou. Nikomu pritom nevznikla škoda.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kúpiť lístky na hokej cez web? Nemožné

Robili čo mohli, dopadlo to ako vždy.

Stĺpček Petra Schutza

O vydaní Vinogradova do Ruska by sa nemalo ani uvažovať

Rusko nie je právny štát.


Už ste čítali?