Daniel Sinapius čerpal v prvej knižke slovenských prísloví zo spomienok na reč matky, 1678

Autor: Roman Kebísek | 3.2.2018 o 12:10 | (upravené 3.2.2018 o 12:56) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  93x

Kazateľa z Radvane pri B. Bystrici Daniela Sinapia odsúdili r. 1673 spolu so skupinkou ďalších evanjelických duchovných za údajnú vzburu proti kráľovi. Išiel do exilu, kde vydal slovenské príslovia.

 

V r. 1673 musel Daniel Sinapius odísť z Uhorska do exilu

V roku 1673 predvolali na súd v Bratislave asi 40 evanjelických duchovných za údajnú podporu tzv. Vešeléniho sprisahania proti kráľovi. Bol medzi nimi napr. superintendent (biskup) Joachim Kalinka či Daniel Sinapius. Kňazi tieto obvinenia odmietali ako vykonštruované s cieľom rekatolizácie krajiny. Niektorým hrozilo až mučenie a trest smrti. Súd pod vedením uhorského prímasa, ostrihomského arcibiskupa, Slováka Juraja Selepčéniho dal obvineným na výber - buď ich odsúdia alebo sa priznajú k obvineniu a opustia krajinu, resp. zostanú doma, ale nebudú vykonávať svoj duchovný úrad. Daniel Sinapius (nar. 1640), kazateľ z Radvane pri Banskej Bystrici, odišiel do Brzegu v Sliezsku, potom do Vratislavi a odtiaľ r. 1677 do Nowého Bojanowa v Poľsku, kde dostal miesto riaditeľa školy. V roku 1678 vydal po prvý raz zozbierané slovenské príslovia a porekadlá, a to spolu s prísloviami najmä poľského pôvodu a s latinskými sentenciami - pod dvojjazyčným názvom Neo-forum Latino-Slavonicum - Nový trh latinsko-slovenský. Ako píše vo venovaní, knižku adresoval predovšetkým deťom slovenskej šľachty, v prvom rade Jánovi Radvanskému z Radvane, odkiaľ po odsúdení musel odísť. Bola to pomôcka pri výučbe latinčiny aj materinského, ale spisovného jazyka Slovákov – vtedy to bola tzv. bibličtina, teda poslovenčená knižná čeština. Prečo Daniel Sinapius nazval knihu Nový trh latinsko-slovenský? Ako sám vysvetlil, zozbierané múdroslovie obrazne ponúka, ako „potrebný tovar na trhu“.

 

Kniha ako spomienka Daniela Sinapia na matku Barboru Liciovú z Dubnice

Na začiatku latinského úvodu exulant Daniel Sinapius o zdroji prísloví píše (podľa prekladu z latinčiny od Jozefa Minárika): „Medzitým môjmu domotanému osudu dovoľte, aby som týmto príjemným odbočením mohol trochu osviežiť svoju rozbúrenú myseľ spomienkou na tie uplynulé časy, v ktorých som sa totiž ako chlapec kedysi sediaci po boku najmilovanejšej matky naučil také zvraty reči (...). Lebo to, čo sa pije s materinským mliekom, je nám o toľko milšie, o koľko sú tie mladšie a slobodnejšie roky detstva drahšie a príjemnejšie." Sinapiova matka Barbora, rodáčka z Dubnice, bola dcérou tamojšieho kazateľa Jána Liciho. Literárni historici však upozorňujú, že v knižke sú príslovia a porekadlá slovenského pôvodu v menšine, väčšinu tvoria preložené z poľských zdrojov.

 

Daniel Sinapius: Slováci nepestujú svoj jazyk, pomáhajú si latinčinou

Daniel Sinapius v knihe upozorňoval Slovákov, že k vlastnej reči sa nestavajú dostatočne zodpovedne, vo vyššom štýle si zľahčujú úlohu a nedostatky slovenčiny suplujú latinskými výpožičkami:

Prijde-li co mluviti aneb psati, volí i obecný človek k Paní Latine mendicatum (žobrať) jíti a od ní nekterú hrstku strovy sobě nažebrúce, leda by list splésti, nežli svému jazyku, dosti peknému a pritrefnému, té chvály dopríti.

 

Príklady porekadiel a prísloví zo zbierky Daniela Sinapia:

Za babku by veš prez Tatry hnal.

Kdy se trunkem zahreje hlava, v ten čas nejlepe plynú slová.

Nekdy i pod sprostým rúchem chodí múdrosť s velkým bruchem.

Zlí to místo jídla mají, když nekoho pomluvají.

Malý zlodej viseť musí, velký mešcem všetko dusí.

Velmi se tam pýcha zmáha, kdy se pánem žebrák stáva.

Starosť ne sama prichodí, mnoho chorob s sebú vodí.

Kdo mluví, co chce, uslyší, co nechce.

Co musím, to rád učiním.

Lepší dnes kus, než zítra hus.

Lepe pripatrit samému, nežli veriti druhému.

Susedova krava více mleka míva.

Cizí chleb chutnejší.

Pred deždem utíkal a upadl do vody.

Koho vítr na zem zvalí, toho každý kyjem valí.

Když pes již na zemi leží, každý ho trhati beží.

Potreba naučí drevo rúbať.

Kdo lenivo je, lenivo robí.

 

Jazyk Daniela Sinapia

V Sinapiovej dobe bolo medzi Slovákmi viac evanjelikov ako katolíkov. Vtedajším spisovným jazykom slovenskej evanjelickej inteligencie bola čeština, často slovakizovaná, buď pre jej nedostatočnú znalosť alebo vedome kvôli lepšej zrozumiteľnosti pre ľud. Daniel Sinapius podporoval jej vedomé slovenčenie. V r. 1683 (po návrate z exilu, keď po zmene politických podmienok úrady zrušili rozsudky proti nemu a jeho druhom) v katechizme s názvom Perlička dítek Božích napísal:

Přílišnú bádanici a čárky v ortografii, o ktoré se mnozí nadmír v psaní starají, nehrubě jsem nasledoval; slov slovenských v zemi naši obyčejných, však k čistotě české se blížících, sem se dokladal; obzvláště pak toho, co by bylo mohlo slov rozum zacloniti, pilně sem se varoval a k cíli mému, t. zřetedlnosti a lehkosti, v řeči naší nevybrusené všudy sem směroval. (...) Obzvlaště poněvadž se mnohé slová v čisté češtině, tak nám Slovakům jako chodník na Tatry neznáme nachazejí (kpk: medle, brzo, jho, tluka, podroběny), proto jako mluvíme, tak i psati máme, ne čtiřžý, ale čtiry, ne křt, ale krst...

 

O mene Sinapius

Daniel Sinapius pochádzal z pôvodne nemeckej sliezskej rodiny, ktorá sa v slovenskom prostredí poslovenčila. Narodil sa v Sučanoch v Turci (jeho otec sa narodil v Beckove). O jeho priezvisku historik Rudo Brtáň napísal:

Pôvodné meno Sinapius bolo po nemecky Senf (alebo Senfft, t. j. horčica). Podľa grécko-latinského sinape - sinapi - sinapis (horčica) si Senfovci polatinčili priezvisko na Sinapius (aj Sinapi). Daniel Sinapius sa len v Perličke dítek božích (1683 v Levoči) označil “z Horčice”, čo bola iba narážka na Sinapius - Sinapi. Nikdy sa nepodpísal Horčička.

 

Historik Ján Sinapius, syn Daniela Sinapia

Daniela Sinapia nasledovala po rozsudku r. 1673 do vyhnanstva aj jeho rodina, vrátane jeho syna Jána, vtedy 6-ročného. Otec Daniel sa o niekoľko rokov vrátil do Uhorska, kde aj zomrel. Jeho syn Ján napokon zostal žiť v zahraničí, kde si získal uznanie ako historik Iohannes Sinapius:

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Procházka: Prečo vláda vznikla tak rýchlo? Smer rozdával karty

Špeciálne vydanie podcastu. Peter Tkačenko sa rozprával s Radoslavom Procházkom.


Už ste čítali?