Líder evanjelikov Kalinka odišiel po hrozbách r. 1673 z Uhorska; niektorí mu to vyčítali

Autor: Roman Kebísek | 18.1.2018 o 18:55 | (upravené 24.3.2018 o 6:09) Karma článku: 3,18 | Prečítané:  795x

Evanjelického superintendenta (biskupa) Joachima Kalinku obvinil súd zo spoluúčasti na sprisahaní proti kráľovi. Sám to síce považoval za vykonštruovaný proces, formálne sa ale priznal - výmenou za možnosť odchodu do exilu.

 

Na úplnom začiatku boli vízie českého brata Mikuláša Drabíka

V roku 1657 vydal v Amsterdame český exulant, biskup Jednoty bratskej Jan Amos Komenský vízie člena Jednoty bratskej Mikuláša Drabíka, ktorý žil v exile v Lednici pri Púchove. Potom ich ešte vydal opakovane. Podľa vízií mal čoskoro prísť pád Habsburgovcov, ktorí vládli v Rakúskej monarchii. Keď v roku 1669 odhalili v Uhorsku tzv. Vešeléniho sprisahanie proti panovníkovi, Habsburgovi Leopoldovi, nasledovala séria súdov s jeho aktérmi, ale aj s osobami pre dvor nepohodlnými. Takto sa v roku 1671 začal v Bratislave aj proces s Mikulášom Drabíkom, vtedy už 83-ročným.

 

Aj evanjelického superintendenta Joachima Kalinku predvolali na súd do Bratislavy

Začiatkom júla 1671 predvolali na súd do Bratislavy aj evanjelického superintendenta (biskupa) Joachima Kalinku (1601-78), ktorý pôsobil v Ilave. Počas procesu si viedol latinský denník, ktorý sa zachoval dodnes. Na prvom výsluchu bol 13. júla. Pýtali sa ho, či má knihu Drabíkových vízií. Povedal, že má, ale doma. Kalinka poprel, že by víziám veril, naopak, označil ich za fantázie. Obvinili ho však z toho, že o knihe neinformoval úrady. Na druhý deň, 14. júla, súd odsúdil za vízie Drabíka na smrť. Na ďalší deň, 15. júla, Drabík svoje proroctvá pred uhorským prímasom, ostrihomským arcibiskupom Jurajom Selepčénim a ďalšími katolíkmi odvolal. 16. júla zavolali k Drabíkovi Kalinku a ďalších evanjelikov, aby o Drabíkovom odvolaní proroctiev nepochybovali ani nekatolíci. Mikuláš Drabík, ktorý ich znova odvolal, očakával, že ho prepustia na slobodu. Stal sa však opak - išiel hneď na popravisko.

 

Kalinku pozvali po Drabíkovej poprave do arcibiskupovej záhrady

Ešte v ten deň, 16. júla, pozval Joachima Kalinku do svojej honosnej záhrady arcibiskup Juraj Selepčéni na „občerstvenie a rozhovor“. Po prechádzke v záhrade mu Selepčéni pripomenul, „aby rýchlo pouvažoval nad svojimi vecami“. Išlo o záhradu pri arcibiskupskom letnom paláci, budove, ktorá stále stojí a v súčasnosti v nej sídli slovenská vláda. Zvyšky záhrady v jej okolí sa zachovali dodnes.

 

Od Kalinku chceli, aby konvertoval

Joachim Kalinka bol na výsluchu ešte 18. júla. Po ňom mu povedali, že jeho záležitosť sa bude ďalej riešiť vo Viedni a on má čakať na rozhodnutie v Bratislave. Čakal niekoľko mesiacov. V októbri 1671 za ním prišiel bratislavský katolícky farár Juraj Boršický, ktorého za ním poslal sám arcibiskup Selepčéni s ponukou, aby sa „vrátil do lona katolíckej cirkvi a zanechal bludy“. Ak prestúpi, môže podľa Boršického očakávať odmenu: „Budete mať skvelé postavenie, veľkú česť; stanete sa prepoštom, kanonikom a dosiahnete s tým spojený nielen primeraný titul, ale s titulom i bohatý dôchodok“. Kalinka to odmietol, Boršický však pokračoval: „Ste zemanom, máte svoje zemianske kúrie, ale len zástavným právom udelené, pri tejto príležitosti učiníte si ich dedičnými, pripadnú vám a vašim potomkom dedične. A čo viac, pridaný vám bude ešte majetok Veľký Kolačín a v Trenčianskych Tepliciach čiastka, ktorá prináležala Rákocimu. Tento sa už poddal a trenčianske statky svoje nechal v rukách cisárových, môže ich on udeliť, komu chce. Je to v pravde zriedkavo prajná príležitosť, poneváč všetko v rukách má arcibiskup. Mnohí sa už uňho uchádzali o to šťastie, ale nedosiahli ho, lebo to všetko vám je odloženo.“ (text podľa Kalinkovho životopisca Jána Mocka) Kalinka to opäť odmietol. Keď sa ho Boršický opýtal, čo má povedať arcibiskupovi, Kalinka odpovedal, aby ho pustili domov. Napokon ho na slobodu prepustili až v máji 1672.

 

Kalinku r. 1673 znova predvolali pred súd v Bratislave

V roku 1673 predvolali na súd v Bratislave asi 40 evanjelických duchovných. Paušálne ich obvinili z údajnej podpory tzv. Vešeléniho sprisahania proti kráľovi, odhaleného ešte r. 1669. Medzi predvolanými bol aj Joachim Kalinka. Kňazi obvinenie odmietli ako vykonštruované s cieľom likvidácie protestantizmu v krajine. Niektorým však hrozilo až mučenie a trest smrti. Súd pod vedením uhorského prímasa, ostrihomského arcibiskupa, Slováka Juraja Selepčéniho, im však dal na výber - buď ich odsúdia, aj na trest smrti, alebo sa písomne priznajú k obvineniu, no budú môcť slobodne opustiť krajinu, resp. zostať doma, ale vzdajú sa svojho kazateľského úradu. Išlo o podpis tzv. reverzu. Ako píše Kalinkov životopisec Ján Mocko, duchovní boli ochotní reverz podpísať, ale iba bez priznania sa k obvineniu. Údajne im aj prisľúbili, že túto formuláciu vyhodia, ale dali im vraj napokon podvodne podpísať pôvodný reverz bez toho, že by si ho mohli prečítať. Po podpísaní reverzu časť odišla z Uhorska, časť zostala doma a rezignovala na svoj úrad. 72-ročný Joachim Kalinka odišiel do Žitavy v Hornej Lužici, ktorá patrila evanjelickému Sasku.

 

Krupinský učiteľ Láni obvinil Kalinku z toho, že podpísaním reverzu iným uškodil

O pár mesiacov, r. 1674, predvolali na súd do Bratislavy až okolo 700 protestantských duchovných a učiteľov, evanjelikov aj kalvínov. Dostavilo sa ich 300-400. Tiež boli paušálne, teda nie individuálne obžalovaní zo spoluúčasti na Vešeléniho sprisahaní proti kráľovi. Opäť tiež dostali možnosť podpísať tzv. reverz, teda uznať si vinu výmenou za exil či odchod z duchovného úradu. Veľká väčšina ponuku prijala, nečakane však zostala necelá stovka kňazov a učiteľov, ktorí reverz nepodpísali. Dostali trest smrti, ktorý im neskôr zmenili na galeje v Taliansku, kde mali Habsburgovci územia. Jedným z nich bol aj 28-ročný krupinský učiteľ Juraj Láni, ktorému sa ale v máji 1675 podarilo ozbrojenej eskorte už na talianskom území ujsť. Postupne sa dostal do evanjelického Saska a ocitol sa tak v exile podobne ako iní prenasledovaní slovenskí evanjelici - tí, ktorí, aj keď pod nátlakom, podpísali reverz. Juraj Láni ich však za tento skutok obvinil zo zrady cirkvi - v spise napadol aj Joachima Kalinku. Ako Juraj Láni tvrdil, tým, že superintendent Joachim Kalinka a ostatní podpísali reverz (tzv. reverzalisti), dali katolíckemu kléru zbraň, aby ešte širšie a brutálnejšie zasiahol proti evanjelikom. Úryvok z Kalinkovho životopisu od Jána Mocka:

Počiatkom roku 1676 prichodili do Nemecka z galejí neapolských vyslobodení mučeníci naši, z nichž počínanie Jura Lániho, rektora krupinského, strpčilo i tak krušné dni vyhnancov našich, r. 1673 reverz podpísavších. Juro Láni totiž bezohľadne a nemilosrdne v spisoch svojich obviňoval pred verejnosťou bratov vo viere v Nemecku tých, čo r. 1673 reverz podpísali a do vyhnanstva šli, že tým skutkom protivníkom svojim sami vtiskli do ruky zbroj, ktorou mohli ďalej ubíjať bezbrannú cirkev evanjelickú. Keď v podstrčených reverzoch priznali sa k rebelantstvu a všetkému tomu, z čoho ich nepriatelia cirkvi našej obviňovali. Iste, dopustili sa osudnej chyby, ktorá nedá sa ospravedlniť, ale ovšem z pomerov tehdajších vysvetliť. Iste, správnejšie zachovali sa tí kňazi a rektori, ktorí r. 1674 pred mimoriadny súd prešporský predvolaní boli a ktorí ani sľubmi, ani hrozbami, ani väzením, ani inými spôsobmi zastrašovania nedali sa nakloniť k podpisu reverzov, ale radšej trpeli dlhé väzenie a konečne strašný osud galejných otrokov, ako by sa priznali k tomu, čoho vinní neboli.

 

Kalinka zomrel v exile, uhorský snem neskôr súdne rozhodnutia zrušil

Joachim Kalinka akékoľvek obvinenia odmietal, čoskoro však v Žitave r. 1678 zomrel. Miesto jeho hrobu je dnes neznáme. Už onedlho, na uhorskom sneme v Šoprone r. 1681, všetky rozhodnutia súdov, ktoré nasledovali po odhalení Vešeléniho sprisahania, zrušili.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

290 novinárov: Nedovolíme, aby sa zabudlo na Jána a Martinu

Vyhlásenie novinárov po polroku od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Zrútená inštitúcia, propaganda Súmračná a miliardári na mizine (týždeň Petra Schutza)

Kto by chcel byť v Zuckerbergovej koži?

PÍŠE JAKUB GODA

Predčasné voľby sú jediná zmysluplná a zrozumiteľná požiadavka

V čom sa mýli Mikuláš Sliacky.


Už ste čítali?