Prvú tlačenú zbierku slovenských rozprávok pripravoval Rus Izmail Sreznevskij r. 1843

Autor: Roman Kebísek | 28.10.2017 o 9:01 | (upravené 28.10.2017 o 9:28) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  35x

Knižku slovenských ľudových rozprávok začal ruský slavista I. Sreznevskij pripravovať už r. 1843, teda skôr, ako sa na tento krok chystali Slováci. Sreznevským zozbieraný materiál však zostal pre jeho zaneprázdnenosť v rukopisoch.

Štúr Sreznevskému r. 1843: Potešilo nás, že ideš vydať slovenské rozprávky

Vzťah ruského slavistu Izmaila Sreznevského (nar. 1812) k Slovákom bol osobitý. Už ako 20-ročný vydal r. 1832 v Charkove v prepise do cyriliky slovenské ľudové piesne. Ruská knižka niesla prostý názov Slovackija pesni. Ako píše literárny vedec Rudo Brtáň, mladučký autor si ich zapísal od slovenských drotárov, olejkárov a šafraníkov, ktorí obchodovali v Rusku. Rusi túto knižku aj zdigitalizovali, takže si v nej možno kdekoľvek na svete aj listovať - tu. Niekoľko mesiacov r. 1842 bol Izmail Sreznevskij aj na študijnej ceste na Slovensku, z ktorej si priniesol množstvo folklórneho a národopisného materiálu, pričom sa spoznal aj s predstaviteľmi slovenského života. Mimoriadne dobrý vzťah bol hlavne medzi Izmailom Sreznevským a Ľudovítom Štúrom. Spoznali sa ešte v roku 1840 v nemeckom meste Halle, kde vtedy Štúr študoval. V r. 1842 sa stretli aj na Slovensku a až do Štúrovej predčasnej smrti viedli vzájomnú korešpondenciu. Práve list Štúra Sreznevskému písaný 8. mája 1843 z Bratislavy potvrdzuje, že Sreznevskij sa chystal vydať tlačou slovenské rozprávky. Štúr mu zároveň napísal, že mu okrem iného poslal aj slovenské rozprávky zapísané poslucháčom Evanjelického lýcea v Bratislave Jánom Kalinčiakom z Liptovského Jána. Úryvok zo Štúrovho listu:

Tvůj braterský list z Poznaně sem přijal, i děkoval Ti zaň srdečně v mysli. Potěšilo nás všech Slováků naměření Tvé vydávati pověsti a rozprávky naše Slovenské, jako též písně a pověsti Tatranů.

 

Rozprávka Adamko a Evička zapísaná Kalinčiakom v Sreznevského pozostalosti

Historik Jozef Ambruš r. 1954 skonštatoval, že sa nevie, ktoré Kalinčiakom zapísané rozprávky Štúr Sreznevskému poslal. Ruský slavista Nikolaj Kondrašov však po dôkladnom preštudovaní Sreznevského pozostalosti v ruských archívoch našiel aj Kalinčiakove zápisy slovenských rozprávok a r. 1973 bola z nich aj časť publikovaná. Medzi zápismi boli aj také, ktoré boli dovtedy na Slovensku neznáme, teda cenné z historického aj literárneho hľadiska - týka sa to napr. aj Kalinčiakovho zápisu rozprávky s názvom Adamko a Evička. V rozprávke sa síce nachádzajú aj brutálne scény, končí sa ale - samozrejme - víťazstvom dobra nad zlom. Začiatok rozprávky (podľa súčasnej kodifikácie mierne upravený pôvodný Kalinčiakov zápis):

Bola raz jedna mať, a tá mala veľmi, veľmi mrchavého muža. Len veru raz ten jej muž prišiel z poľovačky a doniesol, veľmi nahnevaný, pár holubov a povedal svojej žene: „Ľaďže, vidíš, tu máš tie dva holuby, keď prídem z hory, aby boli upečené, ale to ti povedám, aby ani len kúštik z nich nechybelo, ináčej ti hlavu odkrútim.“ A s tým ako prišiel, tak odišiel preč. Ženička sa rozplakala, že s ňou jej vlastný muž tak zle zachádza,  a išla piecť tie holuby. Ako ich pečie, tak ich pečie, iba raz jej triesky pod panvicou zhasli. Teda šla si na dvor triesok nabrať, len veru medzitým prišla mačka a uchytila jedného holúbka z panvice. Neborká žena prišla do kuchyne i uvidela, že už iba jedného holuba v panvici má. Zaplakala veľmi, ale čo robiť, jej muž by ju zabil, keby domov prišiel, teda vzala nôž a odrezala si jeden prsník a pekne ho upiekla. Muž prišiel domov i jedol holuby so svojou ženou, a keď už jedli ten prsník, veľmi sa to mužovi páčilo, ale zbadajúc, že to nemá žiadnych kostí, opytoval sa ženy, že kde ona také chutné mäso vzala. Ona sa mu hneď o všetkom priznala, muž na to povedal: „Hm, keď je tá človečina taká dobrá, veru by sme mohli naše deti porezať a tak na pečienku upiecť“. Žena k tomu privolila a hneď sa spolu radili, ako by tie svoje deti porezať mohli. Žena potom povedala, že ich pošle, aby išli triesok nazbierať, a ktoré prv príde, že to potom zarežú. Mali oni dvoje detí, staršie dievča sa zvalo Evička a chlapček Adamko. Práve keď sa rodičia tak o ich smrti rozprávali, počúvala Evička pod oblokom. I hneď bežala do záhradky k bračekovi Adamkovi i povedala mu: „Ach, Adamček, braček, veru nás to tí naši rodičia porezať chcú, poď so mnou, poď do širokého sveta!“

 

Sreznevskému sa vydať slovenské rozprávky napokon nepodarilo

Podľa slovenskej znalkyne slovenských rozprávok Viery Gašparíkovej k vydaniu prvej zbierky slovenských ľudových rozprávok tlačou Sreznevským napokon nedošlo pre jeho pracovnú zaneprázdnenosť. „Vcelku možno povedať, že záznamy ľudovej prózy v pozostalosti I. I. Sreznevského môžeme zaradiť k najstarším zápisom vychádzajúcim zo slovenského ústneho podania, ktoré sa významne podieľajú na obohatení registra rozprávkových látok,“ napísala. Prvú zbierku slovenských rozprávok sa podarilo vydať tlačou až Jánovi Franciscimu r. 1845.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Čo sa deje v Smere? Fico drží Kaliňáka aj za cenu, že stranu pochová

Premiér umlčal hlasy, ktoré volali po personálnych zmenách v jeho strane.

SVET

Rádioaktívny mrak prišiel z Uralu. Potvrdili to aj Rusi

Znečistenie izotopom Ru-106 presiahlo normu až tisícnásobne.


Už ste čítali?