Francisci napísal svoju poslednú báseň krátko pred očakávanou popravou r. 1848

Autor: Roman Kebísek | 4.7.2017 o 16:46 | Karma článku: 6,76 | Prečítané:  2281x

Ján Francisci (nar. 1822), väznený r. 1848 uhorskými úradmi za vlastizradu, napísal v očakávaní trestu smrti báseň Traja sokoli. Poprava sa síce napokon nekonala, no ako básnik sa už potom definitívne odmlčal. 

V októbri 1848 uväznili v Plešivci (okr. Rožňava) za „vlastizradu“ niekoľkých „slovenských buričov“, medzi ktorými boli aj traja priatelia Ján Francisci, Štefan Marko Daxner a Michal Bakulíny. Úrady im okrem iného kládli za vinu to, že sa chceli spolu s ďalšími pripojiť k septembrovému slovenskému povstaniu, ktoré viedli v myjavskom kraji J. M. Hurban a Ľ. Štúr. „Buriči“ sa v Plešivci dostali pod štatariálny súd, od ktorého očakávali trest smrti.

 

Francisci napísal 2. novembra báseň Traja sokoli, dva verše vytvoril Daxner

Ján Francisci vo Vlastnom životopise z r. 1909 napísal: 2. novembra večer, pred dňom, v ktorý mal už zasadnúť náhly súd, sklepal som veršíky Traja sokoli, ktoré doplnil Štefan Daxner slohou: Hoj, traja sokoli, či váš hrob hlboký?/ Nie je tak hlboký, ako je vysoký.

 

Ján Francisci: Traja sokoli

Hoj traja sokoli! či vám žiaľ za svetom?

Za svetom nie, ale za slobodným letom.

Hoj traja sokoli! žiaľ vám za životom?

Žiaľ, že sa neskončil v blesku a s rachotom.

Hoj traja sokoli! či vás smrť nedesí?

Nedesí, nedesí, ale sa nám hnusí.

Lepšie by nám bolo a krajšie pristalo

mrieť v boji za voľnosť, ale nás sklamalo.

Hoj traja sokoli! či váš hrob hlboký?

Nie je tak hlboký, ako je vysoký.

Hoj traja sokoli! ktože oplače vás?

Príval sa zacedí, ten bude plakať nás.

Hoj traja sokoli! kto vám bude spievať?

Víchor bude skučať a žiale rozvievať.

Hoj traja sokoli! ktože vás pochráni?

Vrany s vetrom, keď nás roznosia po stráni.

Hoj traja sokoli! kto pomstí smrť vašu?

Svedomie a Pán Boh, čo zná krivdu našu.

 

Francisci: 5. novembra prišla za mnou matka do väznice

Ján Francisci vo Vlastnom životopise ďalej uviedol: Už 5. novembra bolo počuť na dvore kresať. Kresali šibeničné stĺpy, neznám koľko, pre nás. Boli tam už aj kat aj kňazi, ktorí nás mali k smrti pripravovať. Mňa mal pripravovať Ján Rőczey, v Levoči môj spolužiak, ale starší, teraz už farár tam v okolí. Rožňavskí a štítnickí Maďari a maďaróni doniesli a ukazovali povrazy. Po dvore, okolo domu a popod oblokmi, kde sme boli zatvorení, stáli dve stotiny gardy z maďarských strán. Moja rozžialená a utrápená matka vypýtala si a dostala dovolenie večer prísť ku mne a odobrať sa.

 

Francisci: 6. novembra sme čakali popravu

Ján Francisci v spomienkach ďalej napísal: Dňa 6. novembra mala byť sčiastky očakávaná, sčiastky s ustrnutím obávaná exekúcia štatariálneho výroku. Národa i zo slovenských i z maďarských strán stolice bolo veľmi veľké množstvo. Na dvore boli postavené dva rady gardy, pomedzi ktoré nás veľkým dvorom mali viesť zo zadnej budovy stoličného domu do prednej, kde náhly súd zasadal; ku mne prišiel hajdúch-temničiar a s farizejsky skrúšenou tvárou mi povedal: „Prosím za odpustenie, ak by som nebol tak slúžil, ako ste si boli žiadali. Ináče nech Pán Boh bude milostivý vašej úbohej duši“. I vyviedol ma na dvor. Na dvore už stáli v tomto rade jeden za druhým: Daniel Lojko s holou, v Plešivci ošedivenou hlavou, potom môj brat Karol Francisci, Michal Bakulíny, Štefan Daxner a za týmto postavili mňa. Za každým nasledovali po dvaja hajdúsi v celej paráde a s nasadenými bodákmi na puškách. Moja utrápená matka, ktorá už ani sĺz nemala, dívala sa na náš pochod pred náhly súd. Bola so sebou doniesla koniec plátna, že nás obesených dá posnímať a tým plátnom pozakrúcaných pochovať.

 

Daxner: Chceli sme, aby nás radšej zastrelili, než obesili

Štefan Marko Daxner vo svojom životopise z r. 1899, napísal, že pred popravou ich zachránila prehratá bitka uhorského vojska pri Schwechate 30. októbra 1848. Po nej im zmenili štatariálny súd na obyčajný a ten im miesto trestu smrti vymeral trest väzenia (Daxner nenapísal životopis v 1. osobe, ako by sa očakávalo, ale v 3-tej): (...) zjavné bolo trom hlavným väzňom, že im ide o život. Videli na dvore hotoviť stĺpy, na ktorých mali visieť. Žiadali teda sudcov svojich, keď majú umrieť, aby neboli vešaní, ale strieľaní, aby mladý ich život skončil sa bleskom a hrmotom. Duchovný ich stav charakterizuje pieseň, v okamženiach týchto Franciscim zložená a Daxnerom dodatkami doplnená: Hoj, traja sokoli, či vám žiaľ za svetom? Výrok smrti bol donesený; ale v tej hodine zjavila sa ruka Prozreteľnosti božskej, donesúc chýr o stratenej bitke pri Švechate. Sudcovia nemali smelosti na svoju zodpovednosť exekvovať svoj súd a predložili vec splnomocnenému komisárovi Karolovi Szentiványimu. Zakročením Szentiványiho premenila sa sentencia smrtná a traja hlavní väzni boli odsúdení na trojročné väzenie osamote. S nimi vovedne boli ešte dvadsiati dvaja národovci slovenskí, z ktorých pätnásti boli Tisovčania, od dvoch mesiacov až na dvojročné väzenie odsúdení.

 

Historik Július Botto o rozsudku nad obvinenými

Historik Július Botto o súde s obvinenými napísal: Štatariálni sudcovia vypovedali nad Franciscim, Daxnerom a Bakulínym ortieľ smrti ústne pravdepodobne v dňoch od 4. - 6. novembra. Sám Francisci už nepamätal sa na deň a ani v zápiskoch Daxnerových nie je deň vyhlásenia súdu poznačený. Ale Francisciho obrana, štatariálnemu súdu písomne podaná, datovaná je 3. novembra; delegovaný súd, premenivší sa v riadnu súdnu stolicu, vyniesol svoj premenený výrok dňa 7. novembra. Ústny výrok smrti musel byť teda v dňoch 4. - 6. novembra vyslovený, a že ho krvosudcovia opravdu i exekvovať chceli, na dôkaz toho v svojom samoživotopise Daxner sám udáva, že pre nich už i šibenice stavali.

 

Dobový úradný dokument o obvinených

Súdu sa venoval aj historik Daniel Rapant, ktorý v tejto súvislosti publikoval svedeckú výpoveď evanjelického farára v Nandraži Karola Jakobeiho: Minulého mesiaca súc v rodinných záležitostiach spolu s manželkou v Brezne prišla práve správa, že Slováci vtrhli (hurbanisti na Myjave) a tak napredujú, že dnes-zajtra budú už tu. V Brezne sa každý bál, a tak aj svedok ešte ten istý deň odišiel na Polhoru. To bolo 25. septembra. V Polhore sa usalašil v hostinci, kam čoskoro na večer, prichádzajúc z poľovačky, vošli erárny banský úradník Móric Kellner (jeho sestru Kornéliu si vzal za manželku M. M. Hodža) a ešte dvaja Kellnerovci, jeden praktikant a jeden peštiansky fiškál, ako aj ešte jeden mladík, ktorých svedok nepozná, a keď medzi nami prišla reč na túto vec, Móric Kellner sa len smial a povedal, že on o tomto vpáde už dávno vedel, a na počudovanie svedkovo, keďže svedok sa o tomto chýre dozvedel len odpoludnia v Brezne, odpovedal Kellner: mám spôsob sa to dozvedieť. Nato potom vytiahol Kellner list, z ktorého slovensky čítal, že cieľom slovenského pohybu je odstrániť aristokraciu, vziať jej majetky a tretinu z nich venovať vláde, dve tretiny obrátiť na úhradu potrieb krajiny. Bude zakázané vraždiť ľud, ale s tými, ktorí sa postavia proti, vedia čo urobiť. Peniaze židom sa odoberú, lebo tí už dosť vyciciavali ľud. Ďalej hovoril Móric Kellner týmito slovami: „Nuž teda — tak hovoril — teraz sa nebojíme, všetko robíme verejne, lebo tu sú Slováci; mne, hoci som oznámený vláde, nemôžu nič urobiť, mám dosť svojich ľudí, na ktorých stačí mi len zahvízdať a môžem sa v lese ubrániť. Práve zajtra budeme mať zhromaždenie s tisoveckými, ktorí držia so mnou; čakáme na Štefana Daxnera a Jána Francisciho. Teraz — tak hovoril Kellner — tu je čas pomsty, najmä na liptovských pánov, ktorí napáchali mnoho nespravodlivostí. V Liptove, ak bude chytený Karol Szentiványi, sám sebe si postavil šibenicu. Všade máme svojich ľudí, jedna armáda podľa Váhu prichádza do Liptova, iní cez dolinu Hrona, Muráňa a Rimavy.“ Po týchto hrozných rečiach celá spoločnosť odišla do osobitnej izby a tam až do polnoci hovorili a spievali revolučné piesne.  (...)

 

Francisci vydal v starobe súhrnne svoju mladícku tvorbu

Po básni Traja sokoliJán Francisci básne nepísal. Až v starobe, r. 1889, vydal svoju mladícku tvorbu pod názvom Iskry zo zaviatej pahreby (ku ktorej ešte dotvoril úvodné verše Iskrám na cestu).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Čo sa deje v Smere? Fico drží Kaliňáka aj za cenu, že stranu pochová

Premiér umlčal hlasy, ktoré volali po personálnych zmenách v jeho strane.

SVET

Rádioaktívny mrak prišiel z Uralu. Potvrdili to aj Rusi

Znečistenie izotopom Ru-106 presiahlo normu až tisícnásobne.


Už ste čítali?