Prvú škôlku na Slovensku založila Terézia Brunswicková, múza Ludwiga van Beethovena

Autor: Roman Kebísek | 27.5.2017 o 17:03 | (upravené 26.7.2017 o 17:28) Karma článku: 5,15 | Prečítané:  1357x

Prvé škôlky v Uhorsku, tzv. detské opatrovne, zakladala od r. 1828 rodáčka z Bratislavy Terézia Brunswicková. Po Budíne a Pešti zriadila r. 1829 opatrovňu i v B. Bystrici. Terézia bola žiačkou a múzou skladateľa L. van Beethovena.

Terézia Brunswicková, pochádzajúca zo vzdelanej šľachtickej rodiny, ktorú navštevoval aj Ludwig van Beethoven, si nezaložila rodinu a stala sa priekopníčkou predškolskej výchovy v Uhorsku. Ako píše historik slovenskej pedagogiky Ján Mikleš, prvým mestom na území Slovenska, kde založila škôlku, bola Banská Bystrica. Terézia Brunswicková poslala najskôr list banskobystrickému magistrátu, ktorý o ňom diskutoval 1. októbra 1829, a napokon zámer aj schválil. Detskú opatrovňu otvorili už o mesiac - 4. novembra 1829. T. Brunswicková v liste okrem iného písala:

Slávny mestský magistrát! Často úbohé postavenie malých detí od 1 a pol roka do päť rokov, najmä z pracujúcej triedy, navádzalo aj ľudomilných ľudí našej vlasti, aby sa zakladali ústavy, ktoré sa už – zaujímavý to úkaz najnovších čias – po celej Európe s nesmiernym úspechom zavádzajú, keďže ony vo verejnom školstve vyplňujú takú významnú, po stáročia nedoriešenú medzeru. Sú to opatrovne pre malé deti a výchovné ústavy, ktoré sú určené pre nevinnú a dorastajúcu generáciu ako jej azyly. (...) Dôverujúc v dobrú vec a vo vážený úsudok slávneho mestského magistrátu očakávam rýchle a priaznivé rozhodnutie, aby sa ešte pred príchodom krutej zimy otvoril ústav, ktorý dospeje k prospechu a cti vlasti a mestského okresu.

 

Metóda T. Brunswickovej: Malé deti vyučujú tak, že si myslia, že sa len hrajú

Detskú opatrovňu v B. Bystrici zriadili na Hornej Striebornej ulici. Budova existuje dodnes. V roku 1899 opatrovňu presťahovali do novopostavenej budovy na Lazovnej ulici. Pozoruhodné je, že v tejto budove je škôlka ešte aj dnes. Ako uvádza historik pedagogiky Ján Mikleš, o spôsobe výchovy v detských opatrovniach Terézie Brunswickovej písal v r. 1830 aj časopis Hasznos mulatságok: Tieto malé deti tak vyučujú, že ani nevedia, či sa učili, a celý deň tak trávia, že si myslia, že sa len hrali. (...) Vo všeobecnosti sa vyučovanie len do tej miery rozvíja, do akej to pripúšťajú vekové osobitosti so zreteľom na duševné a telesné schopnosti detí a ich rozvoj. Učia sa o tom, čo raz budú potrebovať a bude pre nich užitočné nielen v škole, ale na akejkoľvek životnej postati.“

 

Terézia Brunswicková bola blízkou priateľkou Ludwiga van Beethovena

Terézia Brunswicková bola vo svojej mladosti blízkou priateľkou hudobného skladateľa Ludwiga van Beethovena. Zhodou okolností začala svoje opatrovne zriaďovať krátko po jeho smrti v roku 1827. Vzťahu Beethovena a Terézie sa venoval aj francúzsky spisovateľ a hudobný historik Romain Roland vo svojej knihe z r. 1903. Mnohé dobové závery o dvojici boli následne skorigované, ale blízky vzťah oboch osobností zostáva faktom. Úryvok z knihy Romaina Rolanda Beethovenov život (slovenský preklad Ivan Stanek):

V máji r. 1806 sa zasnúbil s Teréziou von Brunswick. Mala ho už dávno rada – od tých čias, čo sa ako dievča v prvých dňoch jeho pobytu vo Viedni učila u neho hre na klavíri. Beethoven bol priateľom jej brata, grófa Františka. R. 1806 bol ich hosťom v Mártonvásáre v Uhorsku a tu sa ľúbili. Spomienka na tieto šťastné dni zachovala sa v niekoľkých rozprávaniach Terézie von Brunswick. „Jedného nedeľného večera – po večeri – za mesačného svitu si Beethoven sadol ku klavíru. Spočiatku len ľahko improvizoval. František i ja sme už poznali tento zvyk. Vždy takto preludoval. Potom udrel niekoľko basových akordov a pomaly slávnostne a tajomne hral nejakú pieseň od Johanna Sebastiana Bacha: „Ak mi chceš svoje srdce dať, tak mi ho tajne daj, aby naše spoločné myšlienky nikto nemohol uhádnuť". Moja matka a farár medzitým zaspali, brat sa vážne díval pred seba a ja – ako ma jeho spev a jeho pohľad prenikali – cítila som život v jeho plnosti. Na druhý deň ráno sme sa stretli v parku. Povedal mi: ´Píšem teraz operu. Hlavná postava je vo mne, predo mnou, všade, kam sa pohnem, všade, kde som. Nikdy som ešte nebol na takej výške. Všetko je svetlo, čistota, jas. Až doteraz podobal som sa dieťaťu z rozprávky, ktoré si zbiera skalky a nevidí pritom nádhernú kvetinu, vykvitnutú vedľa cesty...´ V máji r. 1806 stala som sa jeho snúbenicou iba so súhlasom môjho milovaného brata Františka.“ (...) Aká tajomná príčina prekazila šťastie týchto dvoch bytostí, ktoré sa ľúbili? – Možno to bol nedostatok majetku, rozdielnosť životných podmienok. Možno sa Beethoven búril proti dlhému čakaniu, čo mu uložili, možno nezniesol poníženie, že musel svoju lásku do neurčita skrývať v tajnosti.

 

Ludwig van Beethoven venoval Terézii Brunswickovej sonátu

V r. 1809 venoval L. van Beethoven Terézii Brunswickovej jednu zo svojich sonát:

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko stál Plavčan, ešte len spoznáme

Človek s Plavčanovou históriou sa nikdy nemal stať ministrom.

DOMOV

Kauza Plavčan: O čo ide v najväčšom škandále leta?

Najdôležitejšie otázky a odpovede o kauze eurofondov.


Už ste čítali?