Tvrdohlavá idea umeleckej slobody portrétistu Jána Kupeckého (1666-1740)

Autor: Roman Kebísek | 23.11.2016 o 15:40 | (upravené 24.11.2016 o 11:38) Karma článku: 5,82 | Prečítané:  1769x

Ján Kupecký ušiel ako 15-ročný z otcovského domu v Pezinku, aby sa mohol venovať maľovaniu vo Viedni, a ako zrelý maliar ušiel z Viedne do Norimbergu, aby nemusel maľovať pod dohľadom panovníkovho dvora.

 

Kupecký nechcel zdediť tkáčske remeslo svojho otca, českého emigranta z Pezinku

Kupeckého rodičia prišli do Uhorska z Čiech po tamojšom zákaze všetkých vyznaní okrem katolíckeho. Jeho otec bol tkáčom českobratského vyznania v Pezinku, výtvarne nadaný Ján však po ňom nechcel prebrať remeslo, a ako 15-ročný ušiel z domu. Prišiel až do Holíča, kde si jeho výtvarnú zručnosť všimol švajčiarsky maliar žijúci vo Viedni Benedikt Claus, ktorý mal práve zákazku na Holíčskom zámku. Chlapec sa zapáčil aj zámockému pánovi Adamovi Czoborovi, ktorý dal Clausovi peniaze, aby sa uňho vo Viedni talentovaný chlapec vyučil za maliara. Po niekoľkých rokoch učenia odišiel mladý Ján Kupecký, túžiaci po ďalšom výtvarnom zdokonaľovaní, z Viedne do Benátok. U tamojších majstrov však neuspel, a tak sa pobral do Ríma. Bez prostriedkov a bez istej budúcnosti si ho v jednom pohostinstve všimol švajčiarsky maliar Matthias Füssli, ktorý mu našiel prácu maliara kópií portrétov v jednej rímskej dielni. Mimochodom, Füssliho syn Johann Caspar neskôr napísal životopis Jána Kupeckého, ktorý je dodnes základným prameňom informácií o živote tohto Pezinčana. Maľovanie kópií portrétov síce nebolo pre Kupeckého splnením túžby zdokonaľovať sa, no dalo mu to počiatočnú istotu pravidelného príjmu a mohol naďalej zostať v Ríme ako jednom z centier umenia s množstvom príležitostí.

 

V Taliansku sa stal uznávaným maliarom a po vyše 20 rokoch sa vrátil do Viedne

Ján Kupecký sa zakrátko začal materiálne stabilizovať a nachádzal si čas aj na ďalšie vzdelávanie a vlastnú tvorbu. Práve tá zaujala bohatých ľudí a mecenášov, ktorí začali Kupeckého obrazy skupovať a objednávali si uňho portréty. Takýmto Kupeckého dielom z jeho talianskeho obdobia je aj portrét mladého šľachtica Michaela Kreisengera (na obrázku) z r. 1700. Po vyše 20 rokoch strávených v Taliansku sa Ján Kupecký vrátil začiatkom 18. storočia ako uznávaný a dobre zabezpečený portrétista do Viedne. Jeho bývalý majster Benedikt Claus bol už mŕtvy, ale s jeho dcérou Zuzanou, ktorú počas svojich učňovských rokov poznal ako dievčatko, sa r. 1710 rovno oženil. Na jeho rodinnom autoportréte s manželkou a synčekom Krištofom približne z r. 1719 cítiť Kupeckého spokojnosť so životom, hrdosť na maliarske povolanie, ale aj akoby istú dominanciu manželky a centrálne miesto dieťaťa v rodine:

 

Maľoval mocných ľudí doby, ale často hlavne svojich kolegov-umelcov

Počas svojho viedenského obdobia maľoval Ján Kupecký portréty najvýznamnejších ľudí svojej doby a priestoru ako napr. rakúskeho cisára Karola VI., či ruského cára Petra Veľkého, keď sa prišiel zrelaxovať do Karlových Varov, ale ako maliar sa predovšetkým rád pohyboval medzi ľuďmi blízkymi duchom a záujmami, teda kolegami-umelcami. Z r. 1709 pochádza Kupeckého svetáckejšie ladený obraz maliara miniatúr, ktorým má byť jeho priateľ Karl Bruni (obraz sa nachádza v Národní galerii v Prahe). V 20-tych rokoch 18. storočia sa však Kupecký rozhodol tajne odísť z metropoly Rakúskej monarchie, kde jeho umeleckú slobodu obmedzovali zásahy proti nekatolíkom a prílišná blízkosť dvora.

 

Kupecký dožil svoj život v exile v Norimbergu, odmietal ponuky mocných

Ján Kupecký sa presťahoval s rodinou do Norimbergu, kde mu zázemie poskytol kolega-maliar Georg Blendinger. Ako napísal Kupeckého životopisec  Johann Caspar Füssli, Kupecký v Norimbergu odmietol pozvania niektorých monarchov, a radšej sa venoval vlastnej tvorbe a výučbe mladých umelcov. Niektorí mu preto vyčítali, že tvrdohlavo ide za svojou ideou umeleckej slobody. U miestnych rytcov mal Kupecký vysoký kredit, preto robili zo všetkých jeho dostupných obrazov rytiny. Kupecký portrétoval aj svojho norimberského priateľa a hostiteľa Georga Blendingera. Rytinu z tohto obrazu zhotovil Norimberčan Bernard Vogel (na obrázku).

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.

EKONOMIKA

Evku vybral Lajčák priamo, pred mesiacmi hovoril niečo iné

Minister sa bránil prieskumom, teraz priznáva, že žiadny nebol.

TECH

Odhalili tajomstvo starovekej antikoncepcie. Skutočne fungovala

Rastlinné zložky zabránia počatiu.


Už ste čítali?