Štúr vyjadril svoju filozofiu o prichádzajúcej dejinnej úlohe Slovanov v básni o Kriváni

Autor: Roman Kebísek | 20.10.2016 o 20:56 | Karma článku: 3,85 | Prečítané:  508x

Nemecký filozof G. W. F. Hegel videl na vrchole duchovného vývoja ľudstva Germánov. Ľ. Štúr si jeho filozofiu dejín upravil – nad Germánov postavil ešte Slovanov. Vyjadril to aj v básni o Kriváni, ktorý "jasne čnie nad mrakmi".

 

Hegelova filozofia dejín

Nemecký filozof Hegel zomrel v roku 1831, jeho dielo Philosophie der Geschichte (Filozofia dejín) vyšlo posmrtne r. 1837. V ňom píše, že dejiny nie sú náhodné, ale majú svoju zákonitosť - sú prejavom svetového ducha, ktorý postupuje k slobode človeka. Tento vývoj podľa Hegela smeruje od orientálnych národov, pokračuje v antike u Grékov a Rimanov a vrcholí u Germánov. Úryvok z Heglovej Filozofie dejín (preklad Teodor Münz):

Všeobecne platí, že filozofia dejín neznamená nič iné než mysliace skúmanie týchto dejín. (...) Ako je substanciou hmoty tiaž, tak musíme povedať, že substanciou, podstatou ducha je sloboda. (..) Podľa tohto abstraktného určenia možno o svetových dejinách povedať, že sú znázornením ducha, znázornením, ako si vypracúva vedenie o tom, čím je osebe; a tak, ako semeno obsahuje celú povahu stromu, chuť a tvar plodov, aj prvé stopy ducha obsahujú virtuálne celé dejiny. Orientálci ešte nevedia, že duch alebo človek ako taký, je osebe slobodný: a keďže to nevedia, nie sú ani slobodní. Vedia len to, že jeden človek je slobodný,  no práve preto takáto sloboda je len svojvôľou, divokosťou, temnou náruživosťou, alebo aj náruživosťou miernou, krotkou,  ktorá je tiež len prírodnou náhodilosťou alebo svojvôľou. – Preto je tento jeden človek len despotom a nie slobodným človekom. Vedomie slobody vyklíčilo iba u Grékov, a preto boli slobodní, no Gréci, ako aj Rimania, vedeli len to, že slobodní sú len niekoľkí ľudia a nie človek ako taký. Nevedel to ani Platón ani Aristoteles. Preto mali Gréci nielen otrokov a ich život a pekná sloboda  boli na otroctvo nielen viazané, ale aj sama ich sloboda bola sčasti len náhodným, pominuteľným a obmedzeným kvetom, sčasti zároveň tvrdou porobou ľudského, humánneho. – Až germánske národy dospeli v kresťanstve k vedomiu, že človek ako človek je slobodný, že sloboda ducha vytvára jeho najvlastnejšiu prirodzenosť.  (...) Germánsky duch je duchom nového sveta, ktorého cieľom je realizovať absolútnu pravdu ako nekonečné sebaurčovanie slobody, tú slobodu, ktorej obsahom je  jej absolútna forma sama.

 

Štúr: Slovania sú povolaní uskutočniť zvrchovanú úlohu ľudstva

Učiteľ na bratislavskom evanjelickom lýceu Ľudovít Štúr študoval filozofické a iné predmety na univerzite v meste Halle v Nemecku v r. 1838-40. Keď sa do Bratislavy vrátil, pokračoval po rozšírení vzdelania vo svojich prednáškach. Týkali sa nielen bohoslužobného jazyka slovenských evanjelikov, vtedy tzv. bibličtiny, ale aj literatúry a histórie Slovanov vôbec a aj celkovej filozofie dejín. Jeho filozofické názory boli pod vplyvom Hegela, no na vrchol vývinu ľudstva nekládol na rozdiel od neho Germánov, ale Slovanov. O Štúrových prednáškach písal vo svojom životopise jeden z jeho žiakov Ján Francisci:

Nadovšetko veľký dojem urobili na nás a oduševnili nás prednášky dejepisné vôbec. Tam Štúr vyučoval, že dejepis nemá záležať len z vypočítavania faktov a udalostí ako nesúvisiaceho a bez vnútornej myšlienky materiálu. Ale že treba v tých svetových udalostiach a dejoch hľadať a skúmať základnú myšlienku a ideu vývinu človečenstva. Tak starý grécko-rímsky, antický svet v najvyššom svojom vývine uskutočňoval ideu krásy. Nasledoval svet románsko-germánsky ako uskutočňovateľ a reprezentant idey pravdy. Nasleduje uskutočňovanie idey dobra, a tú vyvinúť a uskutočňovať podľa svojej národnej povahy je povolaný svet slovanský. Takýmito vysvetlivkami a vývodmi bol každý cítiaci a mysliaci poslucháč oduševnený až do extázy za svoj národ a za Slovanstvo, lebo videl, že Slovenstvo a Slovanstvo zahynúť nesmú, ale vyvinovať a rozvinúť sa musia neomylnou potrebnosťou historického vývinu človečenstva za uskutočniteľa a nositeľa zvrchovanej úlohy človečenstva.

 

Štúr vystúpil na Kriváň; podľa neho čnie tak vysoko, ako budú Slovania nad svetom

V roku 1841 bol Ľ. Štúr prvýkrát na Kriváni. V básni, ktorú napísal pod dojmom výstupu, prirovnal impozantnosť Kriváňa k dejinnej úlohe, ktorá Slovanov čaká. Podľa Štúra budú Slovania čnieť v budúcnosti nad svetom tak, ako Kriváň čnie nad okolím. Záver básne (vyšla r. 1842 v almanachu Nitra):

Křiváni, v mračnách nad mraky vývodíš 
a tím s' obrazem slovanského světa;
neb s jasným štítem nade mraky vzchodíš, 
kdy hruď tvá nimi kolem jest poseta:
tak i my v bouři se světem neseme 
a co ty Tatrám, my světu budeme.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Čo sa deje v Smere? Fico drží Kaliňáka aj za cenu, že stranu pochová

Premiér umlčal hlasy, ktoré volali po personálnych zmenách v jeho strane.

SVET

Rádioaktívny mrak prišiel z Uralu. Potvrdili to aj Rusi

Znečistenie izotopom Ru-106 presiahlo normu až tisícnásobne.

EKONOMIKA

Štátna firma ukázala, ako by sa dalo obísť zvyšovanie príplatkov

Najväčší súkromní zamestnávatelia tvrdia, že podobne kroky neplánujú.


Už ste čítali?