Pred Ľ. Štúrom ospieval M. Pospíšilovú básnik B. Jablonský

Autor: Roman Kebísek | 22.7.2016 o 21:54 | (upravené 22.7.2016 o 22:41) Karma článku: 3,21 | Prečítané:  536x

Jediné zachované ľúbostné verše Ľ. Štúra patrili 19-ročnej Češke M. Pospíšilovej. On mal 25. Už ako 16-ročná však zaujala českého básnika Boleslava Jablonského, po ktorom si Štúr zvolil aj básnický pseudonym – Boleslav Záhorský.

 

 

Básnik Boleslav Jablonský

Boleslav Jablonský bol pseudonym českého básnika, ktorý sa vlastným menom volal Karel Tupý (nar. 1813). Ako 21-ročný vstúpil do kláštora premonštrátov na Strahove v Prahe, ale ešte ako novic z neho utiekol. Nebol so svojím nástupom na duchovnú dráhu úplne stotožnený, jeho záujmom bola literatúra. Zamestnal sa v redakcii časopisu Květy. Vtedy ho očarila aj 16-ročná Marie Pospíšilová (mladšia sestra jeho kolegu Jaroslava Pospíšila). S postupom času si však básnik uvedomoval, že by nebol schopný spoločnú budúcnosť s Marií materiálne zabezpečiť. Po duševnom boji sa vrátil r. 1837 ako 24-ročný do kláštora. Svoje vnútorné prežívanie lásky prenášal do básní, ktoré vyšli v zbierke pod pseudonymom Boleslav Jablonský v roku 1841 (medzi nimi báseň Ona dřímá). Onedlho ho vysvätili za kňaza.

 

 

Jozef M. Hurban o Marii Pospíšilovej

Študent bratislavského lýcea Jozef M. Hurban, najbližší celoživotný spolupracovník Ľ. Štúra, bol v roku 1839 v Čechách, kde navštívil v Hradci Králové aj Pospíšilovcov. V roku 1841 o svojom pobyte vydal knihu Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách, 1839. Úryvok o 18-ročnej Marii Pospíšilovej (preklad z češtiny do slovenčiny J. Ambruš):

Slečinka Marie pri gitare spievala české krakoviačky a vlastenecké piesne. Ako "líbezně plynou ty zpěvy z ust Slavenky medohlasé" - toto som mal na mysli, ale okúňal som sa to povedať, lebo poznám ráznu povahu Slovanky, že nerada počuje, čo sa iným páči a na čom si iné tak zakladajú - pochlebovanie. Spev sa zmenil v rečnenie a toto vo veľké vlastenecké úvahy. Slečinka Marie je osvietená dcéra Slávy a zapálenou dušou sa chápe všetkých ideí, ktoré sa obyčajne vznášajú iba vo výške vzdelancov a spisovateľov.

 

Štúr: Marie mi vzala pokoj

25-ročný Ľudovít Štúr sa v septembri 1840 vracal zo štúdií v Nemecku cez Čechy na Slovensko. Keď bol na návšteve v rodine známych českých národovcov Pospíšilovcov v Hradci Králové, stretol tam aj 19-ročnú Marii Pospíšilovú. 16. septembra, keď od nich odchádzal, padol na schodoch a zlomil si pravú ruku. Zostal preto neočakávane ešte niekoľko ďalších dní u svojich hostiteľov - ošetrovala ho práve Marie. Štúr po návrate z Čiech do Bratislavy 6. novembra Jaroslavovi Pospíšilovi do Prahy napísal, ako mu Marie vzala pokoj a prirovnal sa k Boleslavovi Jablonskému:

Rána na pravici se již snad brzo zhojí, ale ona do srdce, již mi zadala, hojíc onu, milostná opatrovnice má, jest hluboká, nevyhojitelná. Kdož by mi byl předpovídal, že v Hradci padnu do bolů lásky jimž sem pečlivě vyhýbal, abych tím neodvisleji, tím samostatněji pracovati a pro jednu oulohu pojité všecky síly vynaložiti mohl? (...) Vaše vlastenecká, dobrosrdečná, milostná skromná panna sestra strašně na mne působila, ona mi unesla dosavadní pokoj srdce, a Vy Jaroslave jste toho vinen. Avšak já Vám to srdečně rád odpouštím pro dobrotivost Vaši. Vy jste se mnou upřímně myslil, nevěda, k čemu mě k Vám vysíláte. Teď sme již dva raněni jedním šípem. Onen ubohý na Strahově snad boly lásky o samotě zajde, já pod Tatrami ve víru prací a bojů smutím.

 

Štúr pripojil básne Marii

Ľ. Štúr zároveň k listu pripojil dve svoje básne venované Marii. Jedna z nich - Vzpomenutí - vyšla v Květoch 19. novembra 1840. V básni píše, ako mu Marie do duše priniesla leto a je vraj len na nej, či ho čaká jeseň (úryvok):

 

Marie! Tatry se již sněhem lesknou

a po dolinách sever rejdy tropí;

brzo přivezeť on již zimu tesknou,

před níž příroda smutné oči sklopí;

 

ale v mém srdci, vzdor celé přírodě,

plápol se vzmáhá, jejžto si znítila,

onť léto nese; však to v tvé svobodě,

by traplivá v něm jeseň se zrodila.

 

Štúr si dal pseudonym Boleslav Záhorský

Druhá Štúrova báseň Marii – Toužba - vyšla v Květoch až v apríli 1841, a to pod novým Štúrovým pseudonymom Boleslav Záhorský, ktorý si dal podľa známejšieho ospevovateľa lásky k Marii - Boleslava Jablonského. Úryvok zo Štúrovej básne (Orlice je rieka, ktorá sa v Hradci Králové vlieva do Labe):

 

Snes se nade mne, bodrá laštovice,

ty rychlokřídlá prostor poselkyně,

Zanes mé city tam k břehům Orlice,

kde milená se baví vlastenkyně!

 

O tom, ako dopadol vzťah Štúra k Marii, niečo aj - tu

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Remiášova vražda sa ešte dá vyšetriť. Pomôcť musia mafiáni

Polícia minulý rok obnovila vyšetrovanie Remiášovej vraždy, pretože vyšli najavo nové skutočnosti. Ani po roku zatiaľ nikoho neobvinila.

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

Výročie vraždy si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti.

KOMENTÁRE

Kažimír bude musieť siahnuť pod vankúš, aby naplnil Ficove sľuby

Bez zásahu do rozpočtu to nepôjde.


Už ste čítali?