Prvé dejiny Slovákov napísal farár Juraj Papánek - za Márie Terézie

Autor: Roman Kebísek | 15.12.2012 o 9:51 | (upravené 10.8.2014 o 12:41) Karma článku: 9,14 | Prečítané:  1376x

Prvé dejiny slovenského národa, v latinčine, skrátene pod názvom Historia gentis Slavae, napísal 42-ročný rodák z Kuklova na Záhorí, v tej dobe katolícky farár v obci Olasz pri meste Pécs, Juraj Papánek. Vydal ich v roku 1780 - na konci vlády Márie Terézie. Dielo sa vzápätí stalo súčasťou slovenského intelektuálneho života. Jozef Ignác Bajza o ňom ako o ´chválitebnom´ píše v roku 1785 v druhej, ´publicistickej´ časti románu René mládenca príhody a skúsenosti. V roku 1793 vydáva latinský výťah z Papánkových dejín Juraj Fándly - nákladom Slovenského učeného tovarišstva - teda zoskupenia slovenských vzdelancov, zväčša katolíckych duchovných. Kniha J. Papánka:

J. Papánek: Historia gentis Slavae z r. 1780

Papánek porovnáva slovenčinu s češtinou a ďalšími jazykmi
Juraj Papánek v kapitole o slovenskom jazyku porovnáva slovenčinu s češtinou a ďalšími jazykmi. Ako príklad uvádza aj znenie Otčenáša vo viacerých rečiach - slovenský sa podľa neho začína Otče náš, který..., český Otče náš, jenž... Juraj Papánek prináša v tabuľke aj jednotlivé slová v niektorých jazykoch - rozdiely medzi slovenčinou a češtinou sú napr.: muka-mouka, izba-svetnice, pec-kamna, lavica-lavice a pod.:

Papánkova porovnávacia tabuľka jazykov

Bajza o Papánkovi: ´Učinil chválitebne, kolik móhel´
Ďalší slovenský katolícky farár a spisovateľ Jozef Ignác Bajza v druhej časti románu René mládenca príhody a skúsenosti vydanie slovenských dejín Jurajom Papánkom oceňuje:

O stave Slovákuv od počátku až po včilejšé časy vydal onechdy cirkevný muž knihu, v kteréj hojne mlúví o porození jejich, o králéch, kterí jích spravuvali, o zemách, kterými vladnúlí, o mravéch a običajéch, které zachovávali ješte jakž pohani; a učinil chválitebne, kolik móhel, ano, učinil víc od jinších, kterí pred ním prácu tu byli zaujali v Čechách, v Morave anebo v Polskej.


Bajza: Škoda, že dejiny nie sú po slovensky, no Slováci by ich i tak nečítali
Satirik vlastného národa Jozef Ignác Bajza ľutuje, že dejiny nie sú v slovenčine, hoci autorom je Slovák, ale v latinčine. Bajza však zároveň dodáva, že Slováci aj tak nemajú o knihy vo vlastnom jazyku záujem:

V jedném jest toliko žál, že Slovákem byvše, slovenským jazykem dílo také nespísal. (...) Slováci pak aj svú rečú písané v tak maléj cene pociťujú, že je mnohokrát i darmo do rúk tisnuté vzíti nechcejú a v obyčaji majú ríkati, kdiž sa nekdo k nečeho takého na svetlo vydání usiluje: Prečo sa trápí, prečo mučí, kdiž bez teho slovácký lid móhel do-savád prez tolik vekuv strvávati? Načo jest to, k jakýmu cílu, k jakýmu koncu? - ačkoliv toto tak pochabné tázání a súdení i jinším zdejším krajanum spoločné jest.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

SaS sa približuje k antisystémovému voličovi, odchodom Mihála stráca výhodu

Z mnohých výrazných osobností, ktoré boli v strane od jej vzniku v roku 2009, v nej dnes zostávajú už len niekoľkí.

KULTÚRA

Vo filme odpratával mŕtve telá. V práci ich umýva

Géza Röhrig spomína, že oscarového Saulovho syna pred dvoma rokmi na Berlinale nechceli.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.


Už ste čítali?