Prvé dejiny Slovákov napísal farár Juraj Papánek - za Márie Terézie

Autor: Roman Kebísek | 15.12.2012 o 9:51 | (upravené 10.8.2014 o 12:41) Karma článku: 7,55 | Prečítané:  1527x

Prvé dejiny slovenského národa, v latinčine, skrátene pod názvom Historia gentis Slavae, napísal 42-ročný rodák z Kuklova na Záhorí, v tej dobe katolícky farár v obci Olasz pri meste Pécs, Juraj Papánek. Vydal ich v roku 1780 - na konci vlády Márie Terézie. Dielo sa vzápätí stalo súčasťou slovenského intelektuálneho života. Jozef Ignác Bajza o ňom ako o ´chválitebnom´ píše v roku 1785 v druhej, ´publicistickej´ časti románu René mládenca príhody a skúsenosti. V roku 1793 vydáva latinský výťah z Papánkových dejín Juraj Fándly - nákladom Slovenského učeného tovarišstva - teda zoskupenia slovenských vzdelancov, zväčša katolíckych duchovných. Kniha J. Papánka:

J. Papánek: Historia gentis Slavae z r. 1780

Papánek porovnáva slovenčinu s češtinou a ďalšími jazykmi
Juraj Papánek v kapitole o slovenskom jazyku porovnáva slovenčinu s češtinou a ďalšími jazykmi. Ako príklad uvádza aj znenie Otčenáša vo viacerých rečiach - slovenský sa podľa neho začína Otče náš, který..., český Otče náš, jenž... Juraj Papánek prináša v tabuľke aj jednotlivé slová v niektorých jazykoch - rozdiely medzi slovenčinou a češtinou sú napr.: muka-mouka, izba-svetnice, pec-kamna, lavica-lavice a pod.:

Papánkova porovnávacia tabuľka jazykov

Bajza o Papánkovi: ´Učinil chválitebne, kolik móhel´
Ďalší slovenský katolícky farár a spisovateľ Jozef Ignác Bajza v druhej časti románu René mládenca príhody a skúsenosti vydanie slovenských dejín Jurajom Papánkom oceňuje:

O stave Slovákuv od počátku až po včilejšé časy vydal onechdy cirkevný muž knihu, v kteréj hojne mlúví o porození jejich, o králéch, kterí jích spravuvali, o zemách, kterými vladnúlí, o mravéch a običajéch, které zachovávali ješte jakž pohani; a učinil chválitebne, kolik móhel, ano, učinil víc od jinších, kterí pred ním prácu tu byli zaujali v Čechách, v Morave anebo v Polskej.


Bajza: Škoda, že dejiny nie sú po slovensky, no Slováci by ich i tak nečítali
Satirik vlastného národa Jozef Ignác Bajza ľutuje, že dejiny nie sú v slovenčine, hoci autorom je Slovák, ale v latinčine. Bajza však zároveň dodáva, že Slováci aj tak nemajú o knihy vo vlastnom jazyku záujem:

V jedném jest toliko žál, že Slovákem byvše, slovenským jazykem dílo také nespísal. (...) Slováci pak aj svú rečú písané v tak maléj cene pociťujú, že je mnohokrát i darmo do rúk tisnuté vzíti nechcejú a v obyčaji majú ríkati, kdiž sa nekdo k nečeho takého na svetlo vydání usiluje: Prečo sa trápí, prečo mučí, kdiž bez teho slovácký lid móhel do-savád prez tolik vekuv strvávati? Načo jest to, k jakýmu cílu, k jakýmu koncu? - ačkoliv toto tak pochabné tázání a súdení i jinším zdejším krajanum spoločné jest.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Akcia proti Kiskovi je porovnateľná len s únosom mladého Kováča.

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: Politikov treba vyšetrovať citlivo

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii Peter Kovařík.

PRIMÁR

Keď mejkap podráždi. Problémy, ktoré vyvoláva kozmetika

Vyberte si kozmetiku, ktorá nepoškodí pleť.


Už ste čítali?