Dohnány po povstaní 1848/9: Videli sme zasľúbenú zem, aspoň chvíľu

Autor: Roman Kebísek | 25.3.2012 o 11:49 | (upravené 27.12.2012 o 20:25) Karma článku: 8,23 | Prečítané:  595x

Účastník ozbrojeného vystúpenia Slovákov proti uhorskej vláde v r. 1848/9 Mikuláš Dohnány vo svojej Histórii povstania slovenského (1850) priznáva, že sa nepodarilo naplniť ´najvrúcnejšiu túžbu Slovákov ´, teda ´oddelenie Slovenska od Maďarov´. Autor však nepovažuje slovenské boje a straty za márne, lebo povstalcom sa splnila túžba ´vidieť aspoň na okamih zasľúbenú zem´. Mikuláš Dohnány prirovnáva slovenské úsilia k biblickému putovaniu Mojžiša na púšti, ktorému nebolo súdene do zasľúbenej zeme vojsť, iba ju uvidieť.

Dohnány: Štúr vyhlásil slovenskú nezávislosť
Mikuláš Dohnány (1824-52) bol oddaný žiak Ľudovíta Štúra, sľubný a rozhľadený literárny kritik, v časoch revolúcie povstalecký dôstojník. Zomrel mladý - 28-ročný. Vo svojej Histórii povstania slovenského priniesol aj znenie verejného vystúpenia Ľudovíta Štúra na začiatku povstania 19. septembra 1848 na Myjave, keď vyhlásil samostatnosť slovenského národa: Z vystúpenia Ľ. Štúra:

„My v tomto slávnom okamihu sa za nezávislých od Maďarov vyhlasujeme; všetku poslušnosť maďarskému národu, jeho vláde a ministerstvu vypovedáme; a ktokoľvek by v okrese moci našej ešte i ďalej v dákom spojení s maďarským národom, s jeho vládou a ministerstvom trval, toho za nepriateľa a zradcu nášho považujeme, ktorého podľa toho ani zaslúžená pokuta neminie!"

Dohnány: Povstanie nebolo márne, naopak
V závere knihy autor odmieta výčitky kritikov, podľa ktorých Slováci v povstaní nič nezískali. M. Dohnány síce konštatuje, že ´nie je posiaľ, pravda, ani najvrúcnejšia žiadosť a túžba naša „oddelenie Slovenska od Maďarstva" uskutočnená,´ no zároveň prirovnáva vynaložené slovenské úsilie k Mojžišovmu. Úryvok:

Mojžiš 40 rokov bol na púšti a nebolo mu súdené iba jeden pohľad do „zeme zasľúbenej"! My sme ešte mladí; nebývali sme 40 rokov na púšti a Boh vyplnil vrúcne naše túžby: dal nám vidieť aspoň na okamih krásu „zeme zasľúbenej".

Dohnány verí, že Slováci sa napokon osmostatnia
Na konci knihy M. Dohnány vyslovuje presvedčenie, že Slováci sa nakoniec osamostatnia:

Pravda, že iba v ten čas by sa náš život rezkejšie pohyboval, keď by sa Slovensko od Maďarstva oddelilo a slovenské kraje od Dunaja k Toryse a od Tatier až ku Tise našimi vlastnými pomenovať by sme mohli, v ktorých okrem Jeho cisárskej jasnosti a ním vyvolenej, nášmu národu a jednote Ríše rakúskej oddanej Vrchnosti - žiadneho druhého pána by sme uznávať nemuseli. Potom by každý Slovák so zápalom o svojom cisárovi, o svojej vlasti rozprával a ten náš kraj slovenský v nový kvet by vykvitol! Že sa to posiaľ ešte nestalo, preto nezúfame, ani vec za stratenú a namáhanie naše za darobné nedržíme. Príde i k tomu čas; a naši nepriatelia budú zahanbení a porazení.

Štúr: Povstaním sme dali slovenskému národu dejiny
Ľudovít Štúr o povstaní 7. októbra 1848 v liste Mariane Božene Staňkovej, ktorá pochádzala z prostredia českých vlastencov, z Viedne napísal: „Ten národ nezahyne! Naším povstáním dali sme mu, národu tak dlouho bezdějinnému, děj a to jest největší mravní působení."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.

EKONOMIKA

Evku vybral Lajčák priamo, pred mesiacmi hovoril niečo iné

Minister sa bránil prieskumom, teraz priznáva, že žiadny nebol.

TECH

Odhalili tajomstvo starovekej antikoncepcie. Skutočne fungovala

Rastlinné zložky zabránia počatiu.


Už ste čítali?