´Mína´ išla za Kollárom až po smrti matky, po 16 rokoch. Mala 40

Autor: Roman Kebísek | 10.2.2011 o 18:43 | (upravené 30.12.2012 o 6:51) Karma článku: 10,65 | Prečítané:  2200x

V roku 1819 skončil 26-ročný Slovák, budúci veľký básnik Ján Kollár štúdiá v nemeckom meste Jena a vrátil sa do vlasti. V Nemecku nechal aj svoju o dva roky mladšiu miestnu lásku Friederiku Schmidtovú - matka ju nechcela pustiť do Uhorska. Friederika sa v Kollárovej poézii stala Mínou a zidealizovanou ´Slávy dcerou´. Niekoľko rokov viedli obaja mladí ľudia korešpondenciu, no tá postupne zanikla. Medzitým zomrela aj Friederikina matka, no to už bol kontakt medzi nimi prerušený, nevedeli o sebe ani to, či ešte ten druhý žije. 16 rokov od ich jenskej rozlúčky však dostali veci neuveriteľne rýchly spád. Svedčia o tom zachované listy z tohto obdobia.

List z 13. augusta 1835
V liste, ktorý písal Kollárovi 13. augusta 1835 jeho niekdajší jenský profesor H. Luden, je o Friederike (o ktorej Kollár dostal nedlho predtým nečakanú správu od jedného Slováka, ktorý bol v Nemecku) dôležité svedectvo. Pisateľ listu o ´Míne´- vo svojich 40-tich rokoch stále slobodnej - píše: „Doopatrovala si nebohú matku s všemožnou obetavosťou; je verná a oddaná svojim sestrám a bratom; všade vystupuje rozumne a skromne. Žije utiahnuto, po domácky, usilovne, bohabojne a cnostne, je každému príjemná, kto má potešenie ju poznať." (preklad R. Brtáň)

List z 27. augusta 1835
Začne sa mimoriadne intenzívna korešpondencia medzi Kollárom a Friederikou, v ktorej sa rýchlo dohodnú na sobáši. V liste, ktorý Kollár 27. augusta 1835 adresoval Friederike (volá ju Rickchen), píše: Rickchen, anjel môj, Boh Ťa teda skoro doprevoď ku mne a mňa k Tebe. Bola to veru dlhá, tvrdá, strašlivá skúška: no predsa dúfam, že ešte obaja budeme za to odškodnení. - Už tie chvíle a pocity, ktoré som mal od včerajška, keď prišiel Tvoj list, dávajú mi zabudnúť na mnohé veci, omladili ma o niekoľko rokov a boli pre mňa predzvesťou blaženosti." (preklad J. Ambruš)

22. septembra 1835 bola svadba
22. septembra 1835 sa v Nemecku konala ich svadba. Friederika sa odsťahovala za Kollárom do Uhorska, kde sa im narodila dcéra Ľudmila. Ešte jeden zo sonetov, ktorý vytryskol z lásky mladého Kollára k Friederike, z diela Slávy dcera, ktoré vyšlo r. 1824:

Na Tě myslím, když tmy šeré hynou,
hory zlatnou jitrem řeřavým,
když se bledá, okem laskavým,
luna tichou směje za březinou;

Tě jen slyším, kde se jiná s jinou
vlna smlouvá šeptem žvatlavým,
kde se vatry dechem voňavým
z květné louky k zpěvům háje linou;

Tebe vidím, když svůj silnic prachem
příchod jeví poutník vzdálený,
kde mlha stráně v běhu kryje plachém;

s Tebou žiji, Tvůj jsem ještě celý,
ač nás rok už darmo prošený,
ač nás závist mnoha krajin dělí.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Mesiac som žil v inteligentnej domácnosti. A takto to dopadlo

Moderná, zábavná a zaujímavá. Inteligentná domácnosť je ale drahá a slovenským príkazom zatiaľ nerozumie.

SVET

Rozhoduje sa o budúcnosti sveta, čo plánujú lídri (Globsec naživo)

Lídri, vojaci a odborníci sa rozprávajú o hrozbách.

SVET

Američania obkľučujú Severnú Kóreu. Tentoraz nejde o bluf

Pri Kórejskom polostrove sú lietadlové lode.


Už ste čítali?