Štúr najskôr podporoval u slovanských národov vlastné spisovné jazyky, potom len ruštinu

Autor: Roman Kebísek | 14.9.2016 o 19:21 | (upravené 22.9.2016 o 20:02) Karma článku: 2,81 | Prečítané:  904x

Ľudovít Štúr podporoval pred revolúciou 1848/9 u slovanských národov ich vlastné spisovné jazyky, no po nej už len ruštinu. Jeho nové názory však boli publikované s veľkým oneskorením, čo oslabilo ich vplyv.

Štúr obhajoval r. 1844 spisovný jazyk pre každý slovanský národ, vrátane slovenčiny

Ľudovít Štúr začal r. 1844 písať dielo Nárečia slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí, v ktorom obhajoval zavedenie slovenčiny ako spisovného jazyka Slovákov (kniha vyšla r. 1846). Argumentoval tým, že Slovania sú „kmeňovitý“ celok, kde majú jednotlivé kmene (v dnešnom chápaní slovanské národy) právo rozvíjať svoje vlastné spisovné  jazyky (v Štúrovej terminológii nárečia). Úryvok:

Pred všetkým iným v tejto veci na kmeňovitosť národa nášho slovanského pozornosť obrátiť treba, ktorá na vyššom stupni a rozvitejšia u nás sa nachádza ako v ktoromkoľvek druhom národe, pre ktorú príčinu národ slovanský je katexochén, ako sa hovorí, kmeňovitý a na osobnosti sa rozchádzajúci. Kmeňovitosť táto je pri každom tom národe, kde sa nachádza, znamením veľkej sily duchovnej v ňom sa ukrývajúcej, živosti a čerstvej hýbavosti národa.  (...) Považujúc toto, srdečne žiadať musíme, aby sa národ náš slovanský tak rozvíjal, ako sa on sám rozrástol, t. j. aby sa rozvíjal kmeňovito, lebo len tak bude život jeho samorastlý, nezakrpatený, nasilu nevyhnaný, ale podarený, ako skutočne organický, a preto tá je naša najvrúcnejšia žiadosť, aby slovanské kmene vo vlastných nárečiach svoj duchovný život vystavili, teda kmene v nárečiach osobných písali, v nich, čo sú pred bohom, svetom i Slovanstvom, ukázali. Slovanských kmeňov a tak aj nárečí živých je jedenásť, a to k juhovýchodným Slovanom patria: 1. Veľkorusi, 2. Malorusi, 3. Bulhari, 4. Srbi, 5. Chorváti, 6. Slovinci; k severozápadným: 7. Poliaci, 8. Česi, 9. Hornolužičania, 10. Dolnolužičania a naposledok 11. my Slováci s naším vlastným slovenským nárečím.

 

Revolúcia 1848/9 a nádeje na vyčlenenie Slovenska z Uhorska

Prišli roky 1848/9 a s nimi protirakúska revolúcia vedená Maďarmi rozdrvená ruským vojskom, ktoré prišlo rakúskej armáde na pomoc. Na stranu Rakúšanov sa postavili aj slovenskí dobrovoľníci pod ideologickým vedením Ľ. Štúra, ktorý nádeje vkladal aj do ďalšieho účinkovania tohto niekoľkotisícového dobrovoľníckeho zboru. Zároveň od víťaznej rakúskej vlády očakával vyčlenenie Slovenska z Uhorska a zriadenie samostatného slovenského celku v rámci monarchie, tzv. slovenskej korunnej zeme. Rakúšania však napokon slovenský dobrovoľnícky zbor rozpustili a nádeje na slovenskú korunnú zem nenaplnili. Štúrov súčasník, národovec Jonáš Záborský, ktorý pôsobil v rokoch 1848/9 ako katolícky kaplán v Košiciach, vo svojich spomienkach na porevolučnú situáciu na Slovensku napísal:

Zrušivše centrálnu administráciu v Pešťbudíne, zriadili štyri miestodržiteľské oddiely a predstavili im nadžupanov. Jeden z týchto oddielov bol v Košiciach a za nadžupana nám poslali Sveceného, Čecha z Haliče, ktorý vraj tam bol hlavným činiteľom roku 1846 pri škrtení poľskej šľachty. Vlastenci prijali ho so škrípaním zubov, Slováci s nádejou. Poneváč nám vláda práve Čecha poslala, mysleli sme, že azda predsa mieni zaviesť do úradov reč slovenskú. Mysleli sme to tým viac, poneváč vo vládnych Slovenských novinách dala písať o korunnej zemi slovenskej, naložila povolaným dôverníkom  svojim, Kollárovi, Hanrichovi a Hlaváčovi, i vypracovanie patričného návrhu. Niektorí advokáti už začali i Slovenské noviny čítať, slovensky sa učiť, o mluvnice sa vypytovať.

 

Minister Bach slovenské nádeje schladil

V roku 1850 prijal Jonáš Záborský ponuku rakúskej vlády, aby sa stal redaktorom vládnych Slovenských novín. Minister vnútra Alexander Bach mu však dal jasne najavo, že so zriadením slovenskej korunnej zeme sa už nepočíta:

Chatrnosť jeho (úradu redaktora vládnych Slovenských novín) spoznal som hneď pri povinnej poklone u ministra Bacha. Sporiadateľ tento nového Rakúska riekol mi, abych cele nič nenapísal o „korunnej zemi slovenskej“, a keď budeme chcieť niečo vykonať alebo nejakú sťažnosť zdvihnúť, aby sme nepísali o tom v novinách, ale predniesli vec orgánom vlády súkromne.

 

Štúr predpovedal zánik Rakúskej monarchie

Sklamaný z rakúskeho postoja napísal Štúr v roku 1851 po nemecky dielo Das Slawentum und die Welt der Zukunft (Slovanstvo a svet budúcnosti). V ňom predpovedal zánik Rakúskeho mocnárstva (preklad Adam Bžoch):

Väčšina národov v Rakúsku sa od tohto štátu odvracia, a hoci malo Rakúsko za posledných revolučných pohybov na svojej strane takmer všetky slovanské národy, nebolo schopné svojou silou zastaviť vzmáhajúcu sa búrku. Muselo požiadať o cudziu pomoc a len prostredníctvom nej sa v tom čase zachránilo. Je očividné a jasné, že keď sa proti nemu raz obráti väčšina národov, medzi nimi aj Slovania, nebude ich už možné zastaviť a Rakúsko zmizne z povrchu zemského. Nebude potom už moci, nech by bola neviem ako veľká, čo by bola vstave pozliepať dovedna časti roztrhaného Rakúska, ktoré už k sebe nepatria, nehovoriac o tom, že by mu už nebola schopná vdýchnuť život. Čo sa prežilo a stratilo svoj zmysel a význam — a to je prípad Rakúska — musí sa pominúť.

 

Štúr: Slovania by sa mali pripojiť k Rusku, ruština by mala byť spoločným jazykom

Štúr v diele zároveň tvrdí, že jedinou možnou budúcnosťou malých slovanských národov je „pripojenie k Rusku". V jazykovej otázke Slovanov prezentoval v spise iný názor, ako mal pred revolúciou r. 1848/9. Štúr odporúča, aby všetci Slovania používali ruštinu ako spoločný literárny jazyk:

Druhá vec, na ktorú sa musia Slovania pripraviť, je spoločný literárny jazyk, pretože kto by nepochopil, že mnohosť literatúr len brzdí porozumenie, rozvoj ducha a spoločné konanie? Slovania majú mnoho literatúr, no budú schopní pre ich malosť zodpovedať veľkým požiadavkám ľudského vývoja, keď sa dostanú na svetodejinnú scénu? V porovnaní so západnými literatúrami, s nemeckou, francúzskou, anglickou, sú všetky naše literatúry — s výnimkou ruskej — malé a nie veľmi významné, nevynímajúc z toho ani českú literatúru. Pokiaľ budú slovanské kmene takto rozdrobené, nebudú mať ani možnosť dosiahnuť niečo významné, pretože aké povzbudenie ducha, aké prostriedky by mohli poskytnúť tieto jednotlivé literatúry na malom priestore, ktorý majú k dispozícii, ako ďaleko by mohli posunúť rozvoj človečenstva? Vzájomnosť Slovanov je síce úcty a chvály hodná, no je len malou náhradou v núdzi a nebude nikdy schopná všeobecne pôsobiť v živote všetkých kmeňov. Slovania majú pádny dôvod na to, aby vytvorili jednu literatúru — je to ich ľudská, politická a historická povinnosť. Ak nechceme mlátiť prázdnu slamu, nemusíme vôbec pochybovať o tom, na ktorú literatúru pripadne voľba. Všetky slovanské literatúry — okrem ruskej — sa obmedzujú na malé kmene a následne aj na malé územia, preto môže voľba všeobecného slovanského literárneho jazyka pripadnúť jedine na staroslovanský alebo ruský jazyk. Staroslovienčina ako taká však už vymizla a je takmer mŕtva, nie je taká ohybná a nemá vzlet živého jazyka, preto zostáva len ruština ako jediný jazyk schopný plniť takéto poslanie.

 

Slovanstvo a svet budúcnosti vyšlo až r. 1867 v Rusku v ruskom preklade

Dielo Das Slawentum und die Welt der Zukunft napísal Ľudovít Štúr v nemčine, tlačou však vyšlo až r. 1867 v Rusku v ruskom preklade. V úplnom slovenskom preklade Slovanstvo a svet budúcnosti vyšlo dokonca až r. 1993, preto malo na Štúrových súčasníkov malý vplyv.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Tataráky by mali zmiznúť z reštaurácií. Ľudia sa ich však nechcú vzdať

Reštaurácie sa o tatarákoch boja hovoriť, mnohé ich majú v jedálnych lístkoch.

TECH

Miliardár Musk ukázal, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

KOMENTÁRE

Keď hipster primátor najviac rozumie bicyklovaniu

Prevádzkar hovorí, že chce ľuďom v klube prinášať všetky žánre.


Už ste čítali?