Po odmietnutí Rajskou r. 1844 zostal už Hroboň do konca života samotárom a mystikom

Autor: Roman Kebísek | 2.9.2016 o 20:01 | (upravené 3.9.2016 o 19:53) Karma článku: 5,15 | Prečítané:  1296x

Keď sa slovenský básnik Samo Bohdan Hroboň r. 1844 dozvedel, že jeho láska Bohuslava Rajská sa chce vydať za českého spisovateľa Františka Čelakovského, a nie zaňho, do konca života už zostal samotárom a písal mystické texty.

 

Hroboň: Ona-li mne též miluje?

Samo Bohdan Hroboň a česká národovkyňa, učiteľka Bohuslava Rajská (vlastným menom Antonie Reissová) sa po prvý raz stretli v Bratislave r. 1841. On mal vtedy 21 rokov, ona 24. Hroboň v Bratislave študoval na lýceu a Rajská tam prišla v skupinke českých vlastencov na návštevu. Potom sa stretli r. 1842 v Prahe, kde sa Hroboň zastavil cestou na štúdiá v nemeckom Halle. Bohdan a Bohuslava si začali písať na národné témy, no on pociťoval vo vzťahu k nej viac ako priateľstvo. V tomto období napísal v Halle (cez ktoré preteká rieka Sála) aj báseň Samota. Začiatok (upravený Hroboňov jazyk):

 

 

Z tichého Sály pobřeží

skalina pne se šedivá,

tam den co den, drahá, po tobě

touží duše má truchlivá.

 

I když na hory se slunéčko

pableskem prvním usměje,

ptává se moje srdéčko,

kdy mu zasvitne naděje.

 

I když slunéčko za hory se skrývá,

srdéčko mé se zpytuje:

„Ona-li na mne časem též myslívá,

Ona-li mne též miluje?“ (...)

 

 

Rajská o Hroboňovi: Zjevil se mi anděl v postavě lidské

V auguste 1843 sa Hroboň zastavil cestou z nemeckých štúdií v Prahe. Býval v dome českého národovca Václava Staňka, ktorý mal za manželku sestru Bohuslavy Rajskej. Tam sa mohli stýkať, no vzhľadom na obmedzené možnosti na súkromný rozhovor Hroboň mohol v Prahe Rajskej iba naznačil svoje city k nej. Rajská zas nestihla jednoznačne reagovať. Vysvetľovanie situácie a vôbec ich vzťahu nasledovalo až po Hroboňovom odchode z Prahy, a to v listoch, v ktorých sa napokon utvrdili vo vzájomných citoch lásky. Rajská si vo svojom denníku 23. novembra 1843 napísala:

List Bohdanův na mne podivně působil – mám věřit, že mne někdo miluje? (...) Zjevil se mi anděl v postavě lidské! Pravil, že mne miluje, nazýval mne svou hvězdou. V onom okamžení zasmálo se na mne štěstí, ponejprv smím doufati v budoucnost. Ponejprv cítím, že jsem milována!

 

Rajská požiadala Němcovú o radu, čo má robiť

V lete 1844 išiel Hroboň za Rajskou, s ktorou už plánoval spoločnú budúcnosť, do Prahy. Práve v tom čase však slávny český básnik František Čelakovský, ktorý nie dávno predtým ovdovel a zostali mu štyri siroty, požiadal Rajskú o ruku. Rajská sa so svojou situáciou, v ktorej sa nečakane ocitla, zdôverila priateľke, spisovateľke Božene Němcovej a požiadala ju o radu. Božena Němcová jej napísala list, v ktorom uviedla, že ak jej láska k Hroboňovi nie je pravá vášeň, má sa obetovať pre národ, teda rozhodnúť sa pre národného pevca Čelakovského:

(...) Vím, jak těžko je v té věci radu dáti; ale co mohu a jak myslím, to chci Vám zjeviti; zdali s Vámi nesouhlasím, nuže, odpusťte mne. Je-li to opravdivá láska, ta vášeň, pro kterou člověk na vše, co se v cestu klade, zapomene, jemuž předmět milený jedinkým cílem, blahostí jest, je-li to taková láska, již pro H...... cítíte, tedy jsou moje slova marná; známť touhu po té vnadné růži, pro kterou rády saháme, ať by i trny její nás píchly. Ale je-li to láska, kterou chcete pro vlast, pro naši věc obětovat, ctíte-li v něm jen mučedníka slovanského národu, pro nějž tak velkou ztrátu my Vámi zde by jsme utrpěli, ó to, prosím Vás, učiňte, uchylte se k druhé straně, kde více působiti můžete; kde slávu celého českého národu udržíte, otce rodině a rodinu k radosti otce a pro svatou naši věc; pomyslete, co na té roli pro nás pracovati můžete; víte, že muž byť sebe slavný byl, nesvede tolik, co rozumná žena, a Vy s Vaším nadáním, tou vroucí láskou k drahé vlasti, když Vy se co skvělá hvězda na té tmavé obzoře objevíte, kdo nebude bažit, by jen jedinký paprsek toho blahodějného světa dosáhl! – Věřte, Vy nám po boku našeho pěvce, toho skvělého slovanského slunce, nejvíce pomoci můžete. (...)

 

Rajská sa rozhodla pre Čelakovského, Hroboň vyhlásil, že bude žiť „posvätený život“

Rajská sa relatívne rýchlo rozhodla pre vydaj za Čelakovského, hoci k jeho osobe neprežívala citový vzťah - brala to ako „úlohu, ktorú jej dala vlasť“ – a zároveň to oznámila Hroboňovi. Ten jej 24. augusta 1844, ešte počas pobytu v Prahe, poslal list, kde píše, že po jej rozchode s ním, že nemá už žiadne túžby, iba „vieru v Tatry“:

Posestrima! Nezľaknite sa slov Bohdanových. Hovorí k Vám ako čistý priateľ a pobratim, ktorý už nemá žiadnej túžby pre seba samého a žije posvätený život jedinej veľkej viere všesvetovej, ktorá sa opiera na pyramídy večných Tatier. Už vidím jasne, že sny moje sa uskutočnia, a preto im vďačne posväcujem život svoj a v posvätení tom nájdem iste najvyšší mier, najvyššiu lásku a najvyššiu blaženosť. Budem mať ešte zápas ohromný s dušou svojou a so svetom, kým strasiem okovy pozemské – ale Boh mi pomôže! (...)

 

Hroboň sa nazval „tatranským Izaiášom“

V Hroboňovej pozostalosti sa našli aj „prorocké“ texty, ktoré majú nadpis Hlasy Izaiáša tatranského. Napísal ich na Liptove r. 1845. Úryvok:

Vidím zbúrané rodiny slavianske ako vlny rozbúrených oceánov – zem sa trasie po ich hučaní, otvárajú sa hroby národov. Rozpadajú sa pyramídy Egypta, zdvíhajú sa duchovia ich zachmúrení – zatriasli sa hory Iránu a prúdy svetla ako víchrice letia z nich, zastenali ostrovy helénske, zo zborenín vstáva Parthenón a z Olympu do boja sa ženú na vozoch ohnivých duchovia bohov a víťazov – zatônila sa bleskom ako rúchom púšť Arabská a búrkami zahučal Oreb svätý – zo Sionu povstáva chrám Hospodinov, zazvučali harfy vidúcich prorokov – Syn človeka stojí na hore svätej s obličajom slnca, pravicou všemohúcej lásky blahoslaví národy – oblaky sa mu vinú k nohám božským ako deti k matke milostnej – mizne pred zeme očami na krídlach tichých plameňov ako zory raňajšej – obviňuje sa hviezdami ako plášťom svätoslávy. – Pod letom jeho zatriasla sa Európa i paláce Francie a hradby Albiónu, i pošmúrne chrámy Germánov a svätokrásne kostoly Ríma zastreli sa slávou duchov svojich ako slncami. – Rozstúpili sa mohyly slavianske na východe i na západe, na severe i juhu – rozstupujú sa doliny Tatier, zdvíhajú sa duchovia ich zakliati z driemoty tisícvekej a ako tône bohov sadajú k duchu bratov slavianskych na skaliny Tatier. Tatry sa vypínajú a hrdo vyzerajú z rozbúrených vĺn oceánov – priletujú na krídlach víchrice duchovia národov a v oblakoch sa spúšťajúc, sadajú v podobe anjelov na Tatier výšiny. (...)

 

Hroboňov Svätopomstopej

Hroboň sa nikdy neoženil. Veľkú časť svojho života prežil striedavo na fare u svojho brata v dedine Liptovská Sielnica a na neďalekom salaši. Žil pre vlastnú poéziu, pre ktorú sú typické ním vytvorené nové slová a prorocké témy. Báseň s názvom Svätopomstopej (Pieseň o svätej pomste) mu vyšla časopisecky v roku 1872. Úryvok:

 

 

 

 

Praboh Otec, Syn, Duch svätý!
Svätopomstou samokliaty,
zajagaj sa v sile pomsty;
zajagúri, Najsvätejší,
zajagúri, Najhroznejší!
Zajagúri, Všechmohúci!
V sile najsvätejšej pomsty…
zodvihni sa víchrobúrou
od voztoku, sudca zeme!
Pusť úžas na pýchy plemä;
zrúť veľmore hromobitia
na rúhavé národy,
na besúnske potvory;
ohňomorom spáľ tyranstvo,
že užiznie tvoja zem…
až dokiaľ, ó, bezbožníci!
prabožských práv úchvatníci,
otvárate zverské tlamy
proti sudcovi národov,
proti svätocáru bohov,
proti mstiteľovi krivdy
spáchanej na rode božom?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?