Pred Ľ. Štúrom ospieval M. Pospíšilovú básnik B. Jablonský

Autor: Roman Kebísek | 22.7.2016 o 21:54 | (upravené 22.7.2016 o 22:41) Karma článku: 3,21 | Prečítané:  471x

Jediné zachované ľúbostné verše Ľ. Štúra patrili 19-ročnej Češke M. Pospíšilovej. On mal 25. Už ako 16-ročná však zaujala českého básnika Boleslava Jablonského, po ktorom si Štúr zvolil aj básnický pseudonym – Boleslav Záhorský.

 

 

Básnik Boleslav Jablonský

Boleslav Jablonský bol pseudonym českého básnika, ktorý sa vlastným menom volal Karel Tupý (nar. 1813). Ako 21-ročný vstúpil do kláštora premonštrátov na Strahove v Prahe, ale ešte ako novic z neho utiekol. Nebol so svojím nástupom na duchovnú dráhu úplne stotožnený, jeho záujmom bola literatúra. Zamestnal sa v redakcii časopisu Květy. Vtedy ho očarila aj 16-ročná Marie Pospíšilová (mladšia sestra jeho kolegu Jaroslava Pospíšila). S postupom času si však básnik uvedomoval, že by nebol schopný spoločnú budúcnosť s Marií materiálne zabezpečiť. Po duševnom boji sa vrátil r. 1837 ako 24-ročný do kláštora. Svoje vnútorné prežívanie lásky prenášal do básní, ktoré vyšli v zbierke pod pseudonymom Boleslav Jablonský v roku 1841 (medzi nimi báseň Ona dřímá). Onedlho ho vysvätili za kňaza.

 

 

Jozef M. Hurban o Marii Pospíšilovej

Študent bratislavského lýcea Jozef M. Hurban, najbližší celoživotný spolupracovník Ľ. Štúra, bol v roku 1839 v Čechách, kde navštívil v Hradci Králové aj Pospíšilovcov. V roku 1841 o svojom pobyte vydal knihu Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách, 1839. Úryvok o 18-ročnej Marii Pospíšilovej (preklad z češtiny do slovenčiny J. Ambruš):

Slečinka Marie pri gitare spievala české krakoviačky a vlastenecké piesne. Ako "líbezně plynou ty zpěvy z ust Slavenky medohlasé" - toto som mal na mysli, ale okúňal som sa to povedať, lebo poznám ráznu povahu Slovanky, že nerada počuje, čo sa iným páči a na čom si iné tak zakladajú - pochlebovanie. Spev sa zmenil v rečnenie a toto vo veľké vlastenecké úvahy. Slečinka Marie je osvietená dcéra Slávy a zapálenou dušou sa chápe všetkých ideí, ktoré sa obyčajne vznášajú iba vo výške vzdelancov a spisovateľov.

 

Štúr: Marie mi vzala pokoj

25-ročný Ľudovít Štúr sa v septembri 1840 vracal zo štúdií v Nemecku cez Čechy na Slovensko. Keď bol na návšteve v rodine známych českých národovcov Pospíšilovcov v Hradci Králové, stretol tam aj 19-ročnú Marii Pospíšilovú. 16. septembra, keď od nich odchádzal, padol na schodoch a zlomil si pravú ruku. Zostal preto neočakávane ešte niekoľko ďalších dní u svojich hostiteľov - ošetrovala ho práve Marie. Štúr po návrate z Čiech do Bratislavy 6. novembra Jaroslavovi Pospíšilovi do Prahy napísal, ako mu Marie vzala pokoj a prirovnal sa k Boleslavovi Jablonskému:

Rána na pravici se již snad brzo zhojí, ale ona do srdce, již mi zadala, hojíc onu, milostná opatrovnice má, jest hluboká, nevyhojitelná. Kdož by mi byl předpovídal, že v Hradci padnu do bolů lásky jimž sem pečlivě vyhýbal, abych tím neodvisleji, tím samostatněji pracovati a pro jednu oulohu pojité všecky síly vynaložiti mohl? (...) Vaše vlastenecká, dobrosrdečná, milostná skromná panna sestra strašně na mne působila, ona mi unesla dosavadní pokoj srdce, a Vy Jaroslave jste toho vinen. Avšak já Vám to srdečně rád odpouštím pro dobrotivost Vaši. Vy jste se mnou upřímně myslil, nevěda, k čemu mě k Vám vysíláte. Teď sme již dva raněni jedním šípem. Onen ubohý na Strahově snad boly lásky o samotě zajde, já pod Tatrami ve víru prací a bojů smutím.

 

Štúr pripojil básne Marii

Ľ. Štúr zároveň k listu pripojil dve svoje básne venované Marii. Jedna z nich - Vzpomenutí - vyšla v Květoch 19. novembra 1840. V básni píše, ako mu Marie do duše priniesla leto a je vraj len na nej, či ho čaká jeseň (úryvok):

 

Marie! Tatry se již sněhem lesknou

a po dolinách sever rejdy tropí;

brzo přivezeť on již zimu tesknou,

před níž příroda smutné oči sklopí;

 

ale v mém srdci, vzdor celé přírodě,

plápol se vzmáhá, jejžto si znítila,

onť léto nese; však to v tvé svobodě,

by traplivá v něm jeseň se zrodila.

 

Štúr si dal pseudonym Boleslav Záhorský

Druhá Štúrova báseň Marii – Toužba - vyšla v Květoch až v apríli 1841, a to pod novým Štúrovým pseudonymom Boleslav Záhorský, ktorý si dal podľa známejšieho ospevovateľa lásky k Marii - Boleslava Jablonského. Úryvok zo Štúrovej básne (Orlice je rieka, ktorá sa v Hradci Králové vlieva do Labe):

 

Snes se nade mne, bodrá laštovice,

ty rychlokřídlá prostor poselkyně,

Zanes mé city tam k břehům Orlice,

kde milená se baví vlastenkyně!

 

O tom, ako dopadol vzťah Štúra k Marii, niečo aj - tu

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?