Gaspara Stampa (1523-54): Hĺbky mojich vášní nevidno - sú bezodné

Autor: Roman Kebísek | 5.6.2016 o 10:49 | (upravené 5.6.2016 o 18:14) Karma článku: 3,55 | Prečítané:  274x

Najväčšia poetka talianskej renesancie Gaspara Stampa prežila svoj krátky život v Benátkach intenzívne citovo aj umelecky. Hoci vytvorila niekoľko stoviek básní, za života ju poznali predovšetkým ako speváčku.

 

Gaspara Stampa sa narodila v rodine zlatníka v talianskom meste Padova približne v roku 1523. Mala sestru a brata. Všetky deti sa už od útleho veku vzdelávali v klasických predmetoch a umeleckom vystupovaní. V roku 1531 však ich otec zomrel a matka sa s nimi presťahovala do jej rodných Benátok. Vdova pokračovala vo vzdelávaní detí - u sestier to bola predovšetkým hudba a spev. Matka tiež vo svojom dome usporadúvala literárne večierky, ktoré navštevovali najmä mladí aristokrati a umelci. Sestry pred hosťami často vystupovali ako hudobníčky a speváčky. Gaspara zomrela mladá v roku 1554.

 

Gaspara Collaltinovi: Milosrdenstvo nie je povinnosť

Svoju osudovú lásku, hoci nie jedinú, šľachtica Collaltina di Collalto, stretla koncom roku 1548. O pár mesiacov tento aristokrat, vojak aj literát odišiel na dlhšiu dobu do Francúzska - a neodpisoval jej, čo Gaspara ťažko znášala. Svoje neopätované city vkladala do básní. V máji roku 1549 mu Gaspara poslala do Francúzska zväzok stovky svojich ľúbostných sonetov. Začiatok Gasparinho sprievodného listu (preklad podľa textu, ktorý publikovala literárna historička Maud F. Jerrold):

Pretože trápenia, ktoré mám z lásky k Vám, pane, o ktorých som písala v rôznych listoch a básňach, Vás jednotlivo nepriviedli k milosrdenstvu ku mne, ani k zdvorilosti, aby ste mi odpísali aspoň jedno slovo, rozhodla som sa spísať Vám ich všetky v tejto knižke, aby som videla, či všetky dohromady budú schopné mať takýto účinok. Tu uvidíte nie hĺbky mojich vášní, sĺz a múk, lebo je to bezodný oceán, ale len potôčik z toho. Nemyslite si ale, že som to urobila preto, aby som Vás odsúdila za krutosť, lebo človek nemôže hovoriť o krutosti, kde nie je povinnosť, či preto, aby som Vás skľučovala, ale aby ste si uvedomili svoju veľkosť a tešili sa z toho.

 

Gasparine básne vyšli čoskoro po jej smrti

Niekoľko mesiacov po smrti Gaspary vydala jej básne jej sestra Cassandra. V jednom zo sonetov, adresovanom „svojmu pánovi“, Gaspara Stampa taktiež píše o „bezodných hlbinách svojho srdca“ (český preklad Jan Vladislav):

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Cassandra: V sestriných básňach je jej talent aj myšlienky o láske

Cassandra venovala sestrinu zbierku beneventskému arcibiskupovi, spisovateľovi Giovannimu della Casa. Vo venovaní píše:

Pretože nášho Pána Boha potešilo zavolať k sebe, ako sa hovorí, v rozkvete svojho veku, moju veľmi drahú a veľmi milovanú sestru a ona odchádzajúc vzala so sebou všetky moje nádeje, radosť i samotný život, pokúsila som sa dať všetky jej veci preč, aby sa pri pohľade na ne neobnovovala v mojej mysli trpká spomienka na ňu a neotvárala sa bolestivá rana spôsobená stratou tak vynikajúcej sestry. A zatiaľ čo som tak chcela urobiť aj s jej básňami, ktoré vznikli sčasti vďaka jej talentu, veľkému, aký kedy môže žena mať, ak ma moja sesterská láska neklame; sčasti vďaka jej milostným myšlienkam; veľa talentovaných mužov, ktorí ju milovali, kým žila, ma od tohto rozhodnutia odhováralo a prinútili ma zozbierať všetky jej básne, ktoré sa dali nájsť, hovoriac mi, že kvôli vlastnému rozhodnutiu by som nemala robiť prekážky jej sláve ukrývaním jej úctyhodného diela.

 

Gaspara Stampa: Žijem, zomieram a opäť sa rodím v ohni lásky

Gaspara Stampa nevidela lásku ako nemeniteľnú a večnú túžbu po jedinom človeku, ale ako cit, ktorý po skončení vzťahu s jedným milovaným mužom prejde na iného a zopakuje sa. V básni Amor m' ha fatto tal, ch' io vivo in foco sa prirovnala k vtákovi fénixovi, schopnému zrodiť sa z vlastného popola, aj k salamandre - živočíchovi, o ktorom sa v jej dobe verilo, že dokáže prežiť v ohni. Gasparinu báseň do slovenčiny preložil Viliam Turčány:

 

Amor ma stvoril - salamandru novú -

tak, že len život v plameňoch ma láka;

tak ako ju a podobného vtáka,

čo vzlieta znova narodený z rovu.

 

Drahšie mi je aj od vzácneho kovu

žiť ohnivo, a duša nebedáka,

ak ten, kto môže za to, že som taká,

nenakloní sa k súcitnému slovu.

 

Veď len čo zhasla prvá láska s žiaľmi,

už Amor vo mne nový oheň tvorí

s väčšími, ešte prudkejšími žiarmi.

 

A to, že planiem, pramálo ma morí:

len nech aj ten, kto znovu srdce vzal mi,

spokojný s mojím plameňom - v ňom horí!

 

Francúzsky barokový maliar Simon Vouet namaľoval Kaliopé podľa tváre Gaspary

Tvár Gaspary takmer sto rokov po jej smrti zaujala francúzskeho barokového maliara Simona Voueta (1590-1649), ktorý na obraze Apolón a múzy namaľoval múzu Kaliopé podľa poetky (múza, ktorej "prepožičala" tvár Gaspara Stampa, sa opiera o knihy):

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?