E. Ivanková napísala pred sto rokmi novelu o dievčatách z bratislavskej továrne Stollwerck

Autor: Roman Kebísek | 28.5.2016 o 18:42 | (upravené 6.6.2016 o 15:03) Karma článku: 9,33 | Prečítané:  3146x

Prvé slovenské novely z Bratislavy písala počas prvej svetovej vojny Elena Ivanková. V roku 1918 uverejnila v časopise Živena aj krátku prózu Láska ... o dievčatách z továrne na sladkosti Stollwerck.

 

Nemec Stollwerck založil v Bratislave koncom 19. stor. továreň na sladkosti

Nemecký výrobca cukroviniek Franz Stollwerck založil svoju bratislavskú pobočku r. 1896. Postavil ju na ceste smerom do Rače a Svätého Jura, kde sa nachádza doteraz. Niektoré pôvodné stavby stále stoja a nachádzajú sa v areáli nástupníckeho podniku Figaro.

 

Ivankovej novela o dievčatách z továrne Stollwerck

Protagonistkami Ivankovej novely sú dve dievčatá z mestečka Svätý Jur pri Bratislave Justína  Gavajdová a Rozálka Klasová. Obe pracujú v továrni na cukrovinky v Bratislave (v novele sa nazýva iba „veľkým mestom“ a názov továrne sa tam tiež neuvádza), kam každý deň dochádzajú vlakom. Obe sú zaľúbené do Janka Malinu, ktorý tiež pochádza zo Svätého Jura, no v tom čase bojuje v prvej svetovej vojne. Novielka sa začína scénou ranného vlaku, ktorým húfne dochádzajú dievčatá zo slovenských dedín do Bratislavy do práce:

Sú to dievčatá, počnúc od Šenkvíc, z celého okolia. Tento ľud je vytrvalý, udatný a veľmi usilovný. V továrni sú známe, že sú pilné a vytrvanlivé. Kde je potrebná dobrá pracovníčka, postavia Slovenku. Pritom sú figliarske, šelmovské, rady sa zasmejú, pánov sa neboja (chvalabohu!). Nemka je sedátnejšia, Maďarka spurnejšia. Konečne dojdú. Ohromná továreň na cukríky, známa po celom kontinente, ich už čaká.

 

Ivankovej deterministické videnie lásky

Konflikt v novielke vyplýva zo žiarlivosti Justíny na Rozálku, ktorej dal Janko prednosť. Autorka Elena Ivanková však nevidí podstatu lásky platonicky, ale dobovo deterministicky. To znamená, že zaľúbených ľudí v podstate ženie pud a ľúbostný románik čoskoro zdeformuje zlé sociálne prostredie na smutný životný príbeh:

Justíne neprišlo na um, že pred rokmi i jej otec bol taký šuhaj, ako je dnes Janko Malina, a aký človek je starý Gavajda teraz! Nie, to jej neprišlo na um. Otec, keď mal toho trungu v hlave, zbil tichú, dobrú mamenku - ale Janko Malina nepil, ani nebil Rozálku, len je hladkal ruky, keď si myslel, že to nik nevidí. Hja, darmo, Justína Gavajdová nikdy nič nepočula o Schopenhauerovi, predsa bola ako živým dôkazom jeho reči: „Láska je len hlas nejestvujúceho decka, ktoré si svojich rodičov hľadá ..."

 

Elena Ivanková, vnučka Michala M. Hodžu
Elena Ivanková (nar. 1871) bola vnučka jedného z otcov súčasnej slovenčiny, liptovskomikulášskeho farára Michala M. Hodžu. Ako malá sa s rodičmi presťahovala z Trnavy do Bratislavy. Vyštudovala učiteľstvo. Spisovateľsky začala mimoriadne produktívne tvoriť až po svojej 40-tke počas prvej svetovej vojny. Písala historické aj súveké novely, aj z Bratislavy, ktoré uverejňovala časopisecky.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?