Nie sú záznamy o tom, že by bol Juraj Jánošík vo svojej dobe známy zbojník

Autor: Roman Kebísek | 22.1.2016 o 14:42 | (upravené 22.1.2016 o 14:59) Karma článku: 11,34 | Prečítané:  7251x

O Jurajovi Jánošíkovi nepísali žiadni doboví historici a nikto ho nikde nespomínal. V spisoch Liptovskej stolice boli o ňom iba zapadnuté súdne záznamy. Až po sto rokoch si ich všimli slovenskí spisovatelia. 

 

Matej Bel o Jurajovi Jánošíkovi nepísal

Veľký znalec Uhorska, autor mohutného vlastivedného diela Matej Bel (1684-1749) Juraja Jánošíka, popraveného r. 1713, ani raz nespomenul. Bel zbieral po celý život so sieťou spolupracovníkov po všetkých stoliciach historické a vlastivedné poznatky o nich, no žiadna zmienka o Jurajovi Jánošíkovi sa v žiadnom Belovom spise nenachádza. A to Matej Bel pri zostavovaní svojho diela spolupracoval napr. so šľachticom Jánom Radvanským z Radvane pri Banskej Bystrici, ktorého Juraj Jánošík v roku 1712 priamo prepadol a ozbíjal, a spolupracoval aj s malohontským podžupanom Pavlom Lánim, ktorý Jánošíka osobne poznal, čo dosvedčil na súde v Liptovskom Mikuláši r. 1713.

 

 

Podžupan P. Láni na súde povedal, že J. Jánošíka poznal, no nevedel, že je to zbojník

Juraja Jánošíka chytili drábi v Klenovci začiatkom roku 1713 spolu s jeho priateľom Tomášom Uhorčíkom, ktorý však vystupoval pod falošným menom Martin Mravec. J. Jánošíka odsúdili a popravili v marci. Súd s Uhorčíkom sa konal v apríli. Svedčiť na súd v prospech neho prišiel dokonca aj vtedajší malohontský podžupan, podnikateľ v železiarstve Pavol Láni, ktorý sa pri tejto príležitosti vyjadril aj o už odsúdenom J. Jánošíkovi ako o statočnom človeku, o ktorom nevedel, že je zbojník. V zachovaných súdnych dokumentoch sa píše, že „malohontský podžupan hovoril, že poznal Uhorčíka aj spolu s Jánošíkom ako dobrého a vážneho človeka" (podľa prekladu z latinčiny od historika Andreja Melicherčíka). Neskôr bol Pavol Láni angažovaný aj vo vlastivednom diele Mateja Bela Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historicko-zemepisné poznatky o súčasnom Uhorsku). Pred tlačou jednotlivých dielov sa k zozbieraným poznatkom o jednotlivých uhorských stoliciach vyjadrovali príslušné stoličné úrady. Historik Ján Tibenský píše, že v roku 1731 sa na partikulárnej kongregácii Gemerskej župy v Plešivci čítala žiadosť Mateja Bela, v ktorej im predostrel osnovu popisu ich stolice a prosil ich o pripomienky. Poverili práve Pavla Lániho, aby vypracoval odpoveď. Nemáme doklad o tom, že by sa bol Pavol Láni o Jurajovi Jánošíkovi zmienil.

 

J. Jánošík prepadol J. Radvanského, ktorý spolupracoval s M. Belom

V roku 1712 zomrel v Mošovciach v Turci šľachtic Štefan Petróci. Keď mu išiel 46-ročný Ján Radvanský z Radvane na pohreb, v Kremnických vrchoch ho prepadla družina Juraja Jánošíka. Najskôr chytila kuriéra, ktorý im jednak dal tabak, a jednak im povedal, že tadiaľ pôjde na pohreb Ján Radvanský. Úryvok z protokolov zo súdu s J. Jánošíkom – otázka pre Jánošíka (podľa prepisu Andreja Melicherčíka): „Na Kremnických horách kdy zbíjal, jako a od koho zvedel, že by pan Radvanský Janoš šiel do Turca pochovať pána Petrociho.“ Odpoveď J. Jánošíka: Že jednoho človeka chytili, od kterého zvedeli, že pán Radvanský šiel Petrociho pochovať, i to povedá, že počtárčika chytili, ktorý im dohánu dal. Ján Radvanský bol vzdelaný a rozhľadený človek, no Juraja Jánošíka nikde nespomínal. Patril tiež k spolupracovníkom Mateja Bela pri zostavovaní jeho rozsiahleho vlastivedného diela. Zachovalo sa aj niekoľko listov, ktoré Matej Bel adresoval Jánovi Radvanskému. Dňa 19. júla 1724 mu napr. napísal (z latinčiny preložil Juraj Pavelek): „Ako sa zaoberám osvetľovaním dejín vlasti, narazil som na zmienku o veľmožoch, skvele oslávených zahraničnými spisovateľmi. Nebol som spokojný dotiaľ, kým som celú vec nevypátral presnejšie. Aj sa mi to podarilo a získal som tento rodokmeň najprekvitajúcejšieho a najstarobylejšieho rodu Radvanskovcov, ktorých posielam. Z historického hľadiska bude treba vyskúmať, ako sa v oných dávnych dobách prisťahoval tento slávny rod do Uhorska. Bude to ľahké zistiť, keď sa dozviem, aká je o tom mienka Vašej Spektability.“ Ján Radvanský poslal svojich synov Juraja a Ladislava študovať do Bratislavy na lýceum, kde bol Matej Bel riaditeľom. Bel mu 8. augusta.1717 napísal: „Juraj, ktorý vyniká telesnými silami a postavou, nemá predurčené nič lepšie, ako že po skončení školy, čo bude čoskoro, pristúpi k vojsku.  Naproti tomu Ladislav celý sa oddal vedám a dáva mi neochvejnú nádej, že sa z neho raz vyvinie muž veľmi rozvážny, najmä ak bude ešte môcť rok-dva, ako si to sám praje, pokračovať v štúdiách bez prerušenia.“

 

Historického Juraja Jánošíka ´objavil´ Bohuslav Tablic

O historickom Jurajovi Jánošíkovi, odsúdenom r. 1713 v L. Mikuláši, bolo od jeho popravy úplne ticho, nikde sa nespomínal. Až do roku 1809. Vtedy slovenský spisovateľ Bohuslav Tablic (niečo o ňom aj - tu) vydal popri poloľudovej skladbe o zbojníkovi Jánošíkovi aj sprievodný životopis historického Juraja Jánošíka. Vyplýva z neho, že Tablic poznal dovtedy nikým nepovšimnuté súdne protokoly o J. Jánošíkovi. Ako sa nim dostal, nie je známe.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?