Učiteľ Láni pranieroval prímasa Selepčéniho za likvidáciu protestantizmu v Uhorsku (1676)

Autor: Roman Kebísek | 25.12.2015 o 15:25 | (upravené 8.5.2016 o 11:53) Karma článku: 6,77 | Prečítané:  1253x

Evanjelickému učiteľovi z Krupiny a väzňovi svedomia Jurajovi Lánimu sa podarilo r. 1675 ujsť do Nemecka, kde vydal knihu o súde so stovkami protestantských duchovných v Uhorsku. Proces viedol katolícky arcibiskup Juraj Selepčéni.

 

Učiteľ Juraj Láni rodičom detí: Škola naučí deti vystupovať na verejnosti

Juraj Láni, rodák z Trenčianskej Teplej a absolvent štúdií v Nemecku, nastúpil v roku 1670 ako 24-ročný na miesto riaditeľa evanjelickej školy v Krupine. Pri nástupe sa v prejave obrátil aj na rodičov. Podľa neho je lepšie dať deti do školy ako ich vyučovať iba súkromne. Úryvok z reči (podľa prekladu z latinčiny od Jána Mišianika):

Mnohí sa zvyknú pýtať, či sa žiaci lepšie vzdelajú doma alebo v školách. Ak stojíte o moju mienku, najpočestnejší patróni, poviem vám, čo si myslím. Výučbe vo verejných školách dávam ďaleko väčšiu  prednosť než súkromným stenám, a to hlavne z dvoch príčin. Prvá je tá, že tu je väčšia možnosť napredovania. Keď sú žiaci rozdelení do tried a vzájomným pretekaním výkvet čestnej mládeže, tieto mladistvé duše sú podnecované k súťaživosti a odmenám za prospech, až je podivné, čo toto pretekanie dokáže pri tvorivých vlohách a aké podnety k vyniknutiu akousi nebadanou silou a spôsobom vie dodať ušľachtilým povahám. (...) Druhou príčinou je, že chlapci si pri veľkej početnosti školy zvykajú na ľudí, získavajú si slobodu a nenútenosť reči i znamenite si naprávajú zajakavosť, nadanejším povahám temer vrodený nepokoj v tvári a rozpačitosť, ktorá mnohým znemožňuje sa uplatniť, a ak treba prehovoriť vo veľkom kruhu poslucháčov, nikto neváha vystúpiť pred publikum (...)

 

Láni: Autorita učiteľov u žiakov by mala byť prirodzená, a nie zo strachu

Juraj Láni sa obrátil aj na kolegov učiteľov – ich autorita u žiakov by nemala vychádzať zo strachu:

Ktorí učitelia postupujú mierne, lepšie veciam rozumejú, lebo vždy väčšia úcta pochádza z lásky ako zo strachu. Nenávidím záhradníka, ktorý zeleninu vytrháva s koreňmi a nič nie je, čo by učiteľovi menej svedčilo ako prestať kontrolovať svoju myseľ a poddať sa prudkému hnevu, ktorý keď raz preskočí hranicu, nenájde potom mieru, súc nepriateľom rozvahy a zdravého rozumu. Ako telesá v hmle, podobne i činy v hneve sa zdajú väčšími, ako aj sila plameňa je tým prudšia, z čím väčšieho ohňa vyšla. Naproti tomu nič tak nesvedčí učiteľovi ako veľkodušnosť a na správnom mieste uplatnená láskavosť, ako i vážne nabádanie k cnosti a pôsobivé podnecovanie k ctižiadosti (...)

 

Mimoriadne súdy s protestantmi v rokoch 1673 a 1674

V roku 1673 predvolali na súd v Bratislave asi 40 evanjelických duchovných vrátane ich biskupov. Údajne podporovali rebélie proti kráľovi a urážali katolícku vieru. Kňazi tieto obvinenia odmietali ako vykonštruované a nepodložené s cieľom likvidácie protestantizmu v krajine. Súd pod vedením uhorského prímasa a ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho (o jeho medirytinách niečo aj - tu) im dal ťažký výber - buď ich odsúdia, aj na trest smrti, alebo sa písomne priznajú k obvineniu a opustia krajinu, resp. zostanú doma, ale vzdajú sa svojho duchovného úradu. Všetci podpísali predložené vyhlásenie o svojej údajnej vine, tzv. reverz, a odišli z Uhorska alebo rezignovali na svoj úrad. Ľahko dosiahnutá likvidácia evanjelickej inteligencie  arcibiskupa Juraja Selepčéniho, ktorý chcel celú krajinu obrátiť na katolicizmus, povzbudila. O pár mesiacov, r. 1674, predvolali na súd do Bratislavy aj ostatné stovky protestantských duchovných a učiteľov, evanjelikov aj kalvínov. Dostavilo sa ich 300-400, vrátane krupinského učiteľa Juraja Lániho. Paušálne, teda nie individuálne, boli obžalovaní zo spoluúčasti na sprisahaní proti kráľovi. Opäť však dostali možnosť uznať si vinu výmenou za exil či odchod z duchovného úradu. Veľká väčšina ponuku prijala, nečakane však zostala necelá stovka kňazov a učiteľov, ktorí vyhlásenie o údajnej vine, teda tzv. reverz, nepodpísali. Dostali trest smrti, ktorý im neskôr zmenili na galeje v Taliansku. Medzi nimi bol aj Juraj Láni. Ale napríklad aj brezniansky rektor Ján Simonides (niečo o J. Simonidesovi aj - tu).

 

Juraj Láni z eskorty na galeje utiekol a v Sasku vydal spis o pomeroch v Uhorsku

Odsúdených odviedli do väzníc, kde čakali niekoľko mesiacov na vojenskú eskortu. V marci 1675 ich napokon vyrazilo na galeje peši v okovách vyše 40. 28-ročnému Jurajovi Lánimu sa však podarilo v máji z ozbrojenej eskorty už na talianskom území ujsť. Postupne sa dostal do evanjelického Saska, kde sa usadil a popri iných dielach vydal od roku 1676 opakovane spis o svojom prenasledovaní Kurze und wahrhafte historische Erzählung von der grausamen und fast unerhörten papistischen Gefängnis (Krátke a pravdivé historické vyrozprávanie ukrutného a takmer neslýchaného pápeženeckého väzenia). V ňom okrem iného o bratislavskom súdnom procese z r. 1674 a o veľkom záujme predsedu súdu Juraja Selepčéniho, aby obvinení podpísali reverz a tak priznali vinu a zároveň prestali v Uhorsku pôsobiť ako protestantskí duchovní, napísal, že išlo o súčasť celkovej snahy o úplnú likvidáciu protestantizmu v krajine (podľa prekladu Jozefa Minárika):

(...) Ale súdny proces, ktorý trval štyri týždne, a to od 5. marca do 4. apríla, neviedol sa proti každému zvlášť, ale len všeobecne, a to najprv proti duchovným oboch konfesií, a potom aj rovnako proti prítomným, ako aj proti neprítomným rektorom škôl. Hoci mi počas tohto procesu nedokázali nijaký zločin urážky Veličenstva, tobôž nejakú rebéliu alebo zradu (rozumie sa, ani ostatným, z ktorých tam bolo asi 400 kazateľov a rektorov, nerátajúc ich žiakov a kolegov), lebo nepredviedli ani jedného vierohodného svedka (dokazovali iba na základe niekoľkých falošných listov), predsa o mne a o všetkých ostatných, čo stáli pred slávnym súdom, vyniesli rozsudok smrti bez ohľadu na moju a ich nevinu. (...) Ale pán arcibiskup z Ostrihomu, Juraj Selepčéni, a pán biskup z Neustadtu v Rakúsoch, prezident uhorskej komory Leopold Kollonich, nežiadali od nás naliehavo nič iné (rovnako vo všetky dni súdu, ako aj po vynesení tohto rozsudku), len aby sme tak isto ako predošlí podpísali reverzy (už ich zmiernili), ak nás majú vôbec prepustiť domov. Ale toto nám nedovolilo naše dobré svedomie a naša nevina. (...) Aký to bol teda div, že nás nútili podpísať hanebné reverzy? A keď sa im to podarilo dosiahnuť u niektorým nestálych, hneď bez najmenšej námahy a bez najmenšieho rozruchu nasledovalo úplné vykynoženie evanjelických stavov v Uhrách, ktoré boli kléru vždy tŕňom v očiach.

 

Juraj Láni sa v Nemecku vrátil k učiteľstvu - podporoval školské divadlo

Juraj Láni už natrvalo zostal v Nemecku, kde sa venoval pedagogickej činnosti. Významnú úlohu pri formovaní žiakov prikladal dramatickému vyučovaniu - nacvičoval s nimi školské divadlo. V roku 1685 počas pôsobenia na škole v Lipsku knižne vydal školskú hru o žiakovi Agapetovi. V predhovore sa Juraj Láni odvoláva na náhľady svetového pedagóga, českého exulanta Jana Amosa Komenského. Úryvok z Lániho úvodu (podľa prekladu Jozefa Minárika):

Dobre vieme, že niektorí vylučujú zo škôl scénické a divadelné predstavenia, najmä komédie; ale dobré dôvody radia, aby sa udržali, a ak nie sú niekde nijaké, aby sa zaviedli. Po prvé, totiž takéto akoby verejné výkony pred očami divákov povzbudzujú ľudského ducha k nadšeniu mocnejšie, než je to možné dosiahnuť nejakými napomínaniami alebo i celou mocou disciplíny. Preto sa stáva, že akékoľvek pamätihodné veci, keď sú tak živo predstavené, ľahšie sa vryjú do pamäti, ako keby sa o nich len počulo alebo čítalo; a ľahšie sa tak naučia mnohé verše a myšlienky alebo celé knihy, ako oveľa menej osobitným morením sa...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?