V Iraku našli hlinenú tabuľku s doteraz neznámymi veršami z Eposu o Gilgamešovi

Autor: Roman Kebísek | 23.10.2015 o 22:22 | (upravené 23.10.2015 o 22:30) Karma článku: 6,42 | Prečítané:  1216x

Múzeum v Sulajmánii chcelo predísť strate vzácnych predmetov z vyrabovaných irackých historických miest, tak sa rozhodlo kupovať ich od priekupníkov bez toho, aby sa ich pýtali na meno a pôvod vecí. Tak došlo k nečakanému objavu.

Epos o Gilgamešovi je niekoľko tisícročí stará mezopotámska veľbáseň o sumerskom kráľovi Gilgamešovi, ktorý si po smrti blízkeho priateľa Enkidua kladie základné otázky o zmysle života. Doteraz nie je dielo kompletne známe a vedci ho rekonštruujú z fragmentov. Najnovší kus nečakane získalo múzeum v meste Sulajmánia v roku 2011. Že ide o doteraz neznámu časť diela, identifikoval Farouk Al-Rawi zo School of Oriental and African Studies v Londýne. Verše do angličtiny preložil jeho kolega Andrew R. George. V roku 2014 publikovali o objave štúdiu – možno ju nájsť na tejto adrese. Nové verše pochádzajú z pasáže, v ktorej Gilgameš a Enkidu vyrúbu krásny cédrový les a zabijú jeho strážcu - obra Chumbabu. Doteraz chýbal bližší popis lesa, no práve ten čiastočne prináša nová tabuľka. Text podáva les ako živé a hlučné spoločenstvo opíc, vtáctva a hmyzu. Pasáž tak obohacuje epos o nový rozmer – oslavu nespútanosti prírody. Úryvok podľa anglického prekladu:

 

[Through] all the forest a bird began to sing:

[…] were answering one another, a constant din was the noise,

[A solitary(?)] tree-cricket set off a noisy chorus,

[…] were singing a song, making the … pipe loud.

A wood pigeon was moaning, a turtle dove calling in answer.

[At the call of] the stork, the forest exults,

[at the cry of] the francolin, the forest exults in plenty.

[Monkey mothers] sing aloud, a youngster monkey shrieks:

[like a band(?)] of musicians and drummers(?),

daily they bash out a rhythm in the presence of Ḫ umbaba.

 

Bloger Osama S. M. Amin

Získanie fragmentu tabuľky od priekupníka a jej následný osud popísal nadšenec histórie Osama S. M. Amin v tomto blogu.

 

Zamarovský: Príbeh o potope možno autori Biblie prebrali z Eposu o Gilgamešovi

Autor kníh žánru literatúry faktu Vojtech Zamarovský tvrdí, že pravdepodobne z Eposu o Gilgamešovi prevzali Židia ako tvorcovia historicky mladšieho biblického Starého zákona príbeh o potope sveta. Podľa spisovateľa sa zdá, že Židia sa s týmto príbehom zoznámili počas babylonského zajatia v časoch kráľa Nebukadnesara II. (Nabuchodonozora), ktorý vládol v rokoch 604-562 pred n. l. Zamarovský píše, že o potope sveta sa v Biblii hovorí „sčasti tými istými slovami" ako v Epose o Gilgamešovi, konkrétne v príbehu o Utanapištimovi (pripomínajúcom príbeh o Noemovi). Porovnanie:

 

Epos o Gilgamešovi:

Bohovia sa rozhodli zoslať na svet potopu a vyhubiť ľudstvo. Boh múdrosti Ea to ale včas oznámi Utanapištimovi (český preklad Lubor Matouš):

„Muži šuruppacký, synu Ubaratutua,

odejdi z domu! Postav loď!

Zbuduj archu, abys život svůj zachránil,

majetek zavrhni, ale život zachovej!

Všechno živoucí sémě do lodi uveď!"

 

Biblia:

Tu povedal Boh Noemovi: "Predo mnou nastal koniec všetkému, čo má telo, lebo zem je preplnená ich neprávosťou a ja ich zničím aj so zemou. Urob si koráb z cyprusového dreva, v korábe urob priehrady a zvnútra i zvonka ho vymaž smolou! A postav ho takto: tristo lakťov bude jeho dĺžka, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška. Na korábe sprav aj otvor na jeden lakeť, urob ho hore dookola! Aj dvere daj na bok korába a urob spodné, stredné a vrchné poschodie. Lebo ja privediem na zem vody potopy, aby som zničil každé telo, v ktorom je dych života pod nebom. Všetko, čo je na zemi, zahynie. S tebou však uzavriem zmluvu: do korába vojdeš ty i tvoji synovia, tvoja žena aj ženy tvojich synov s tebou."

 

Epos o Gilgamešovi:

Utanapištim postaví podľa presných rozmerov loď a spustí ju na vodu. Gilgamešovi o tom rozpráva:

„Vše, co jsem měl, jsem naložil na ni.

Všechno stříbro, které jsem měl, jsem naložil na ni.

Všechno zlato, ktoré jsem měl, jsem naložil na ni,

vše, co jsem měl z živého sémě, jsem naložil na ni.

Na loď jsem uvedl celou svou rodinu a příbuzné své.

Zvěř stepní a drobná zvířata stepní, všechny řemeslníky, jsem uvedl na ni."

 

Biblia:

Boh ďalej hovorí Noemovi:

„A z každého druhu živočíchov vezmeš do korába po jednom páre, aby sa s tebou zachovali nažive, teda samca i samicu. Zo všetkých vtákov podľa svojho druhu, z dobytka podľa svojho druhu a z plazov podľa svojho druhu vojdú po dvoch do korába s tebou, aby mohli žiť. Ty však naber z každého jedla, čo sa jedáva, a vezmi so sebou! To bude tebe aj im za pokrm." A Noe urobil všetko tak, ako mu prikázal urobiť Boh.

 

Epos o Gilgamešovi:

Prichádza potopa:

„Po šest dnů a sedm nocí

s potopou burácel vítr a jižní bouře srovnala zemi.

A když sedmý nadešel den, ustala jižní bouře, potopa i boj,

jenž jako rodička kol sebe tloukl.

Uklidnilo se moře, utišilo, bouře i potopa ustaly.

Na moře jsem pohlédl, zavládlo ticho

a všechno lidstvo se v bahno proměnilo.

Jak plochá střecha se prostíral močál.

Poklop jsem otevřel a na mou tvář dopadlo světlo.

Poklekl jsem a usedl v pláči."

 

Biblia:

I nastala štyridsaťdenná potopa na zemi: Vody pribúdali a vyzdvihli koráb zo zeme do výšky. Vody veľmi stúpali a zaplavili všetko na zemskom povrchu, koráb však plával na vodách. A vody vzrastali ďalej na zemi, takže zaliali všetky, aj vysoké vrchy, ktoré sú pod šírym nebom. Voda prevyšovala o pätnásť lakťov vrchy, ktoré pokrývala. I zahynulo každé telo, ktoré sa pohybovalo na zemi: vtáctvo, dobytok, zver, plazy, čo sa plazia po zemi, aj všetci ľudia. Všetko, čo malo v nozdrách dych života, všetko, čo žilo na suchu, zomrelo. Zahubil všetky bytosti, čo boli na zemi: ľudí aj dobytok, plazy i nebeské vtáctvo, a boli vyhubené zo zeme. Ostal iba Noe a to, čo bolo s ním v korábe.

 

Epos o Gilgamešovi:

V Epose o Gilgamešovi Utanapištim vypustil holubicu a lastovičku, ale tie prileteli naspäť. Keď vypustil havrana, ten sa už nevrátil, čo znamenalo, že vody ustúpili.

 

Biblia:

A keď uplynulo štyridsať dní, Noe otvoril okno korába, ktoré bol urobil, a vypustil krkavca. On odlietal a vracal sa, kým nevyschli vody na zemi. Po ňom vypustil holubicu, aby zvedel, či sa už vody stiahli zo zeme. Ale keď holubica nenašla miesto, kde by spočinula jej noha, vrátila sa späť k nemu do korába, lebo vody boli ešte na povrchu celej zeme. On vystrel ruku, chytil ju a vzal ju k sebe do korába. Potom čakal ďalších sedem dní a opäť vypustil z korába holubicu. A holubica priletela k nemu iba v podvečer a v zobáku mala čerstvú olivovú ratolesť. Tu Noe poznal, že vody zo zeme zmizli.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?