Botto nevedel, že Jánošík bol Juraj. Volal ho Janko

Autor: Roman Kebísek | 22.8.2015 o 21:37 | (upravené 22.8.2015 o 21:44) Karma článku: 11,21 | Prečítané:  5521x

V skladbe Smrť Jánošíkova od Jána Botta sa ani raz nenachádza meno Juraj, zato varianty mena Ján, ako Janko, Janík, či Janíčko, sa tam na označenie Jánošíka nachádzajú často:

 

Jánošík si ešte popíja pomaly -

a pohon sa naňho dvermi dnuká valí:

(...)

Janík spoza stola ani hor' nevstáva

a tí dnu naň kypia ako divá riava:

(...)

Dolu ovce, dolu, dolu dolinami,

veď už viac Jánošík nepôjde za vami;

dolu kozy, dolu z tej vysokej skaly,

veď vám už pre Janka stužku usúkali.

Botto: Históriu skutočného Jánošíka som nepoznal, len folklórneho

Z vyjadrenia samého Jána Botta vyplýva, že pri písaní skladby históriu reálneho Juraja Jánošíka nepoznal, poznal iba Jánošíka z ľudových piesní, kde sa označuje často ako Janko. Skladbu Smrť Jánošíkova publikoval Ján Botto prvý raz v almanachu Lipa v roku 1862. V jej knižnom vydaní v roku 1880 napísal, že skladba nie je o historickej postave Juraja Jánošíka, ale o Jánošíkovi z ľudovej slovesnosti:

O histórii Jánošíkovej dozvedel som sa síce len roku 1866; ale čože bych bol mal z nej, kebych ju bol dostal i skôr? Nechcel som životopis písať toho ´priestupníka´ (zločinca) vo Sv. Mikuláši odsúdeného a odpraveného, ale chcel som maľovať toho junáka slobody v ústach slovenského ľudu žijúceho, ktorý rástol v duši jeho po celú päťstoročnú epochu poroby a ktorému onen snáď iba meno, i to len z čiastky, dať mohol.

 

Jánošík, resp. Janko v ľudovej slovesnosti

V ľudovej slovesnosti sa často hovorí o zbojníkovi, ktorý sa označuje iba jedným menom – Jánošík, prípadne sa v tej istej piesni nazýva aj Jankom, Janíkom a pod.:

 

Už v Ľuptove vyzváňajú,

Jánošíka lapať majú.

Už v Ľuptove vyzvonili,

Jánošíka ulapili.

Už ho vedú cez ulicu,

tri milé sa k nemu mecú.

Jedna kvíli, druhá plače,

tretia vzdychá ako vtáče.

Janík, Janík, srdce moje,

čo tu vidíš, všetko tvoje.

Vidím, vidím zoreničku,

prenešťastnú šibeničku ...

 

alebo:

 

Hučia hory, hučia, už Janíčka mučia,

ešte ony hučať budú, keď ho oni vešať budú.

Plače strom zelený, plače aj osika,

ver viac nezahynie meno Jánošíka.

 

Botto vlastne napísal Smrť Jánošíka, až korektor to zmenil na Smrť Jánošíkova

Názov Smrť Jánošíkova nedal svojmu dielu autor - Ján Botto, ale v roku 1880 jazykový korektor Jaroslav Vlček. Skladba vyšla vo svojom prvom vydaní v almanachu Lipa v roku 1862 pod názvom Smrť Jánošíka. Takto ju mal Botto o takmer 20 rokov aj vo svojom rukopise pre knihu. Podľa knižného redaktora Jaroslava Vlčka bol však tvar Smrť Jánošíka ´germanizmom´, preto ho zmenil na slovensky ´správnu´ formu Smrť Jánošíkova.

 

Botto: ´Smrť Jánošíka´ znie sviatočnejšie než ´Smrť Jánošíkova´

Korektorovi diela Jaroslavovi Vlčkovi ešte pred vydaním svojej knihy Ján Botto 23. februára 1880 napísal list, v ktorom odmietol niektoré jazykové zmeny vo svojich básňach. Napr. namietal proti zmene výrazu ´mojich bratov´ na ´svojich bratov´, či výrazu ´nad hrobom Kollára´ na ´nad hrobom Kollárovým´. O korektorovej zmene pôvodného názvu ´Smrť Jánošíka´ na ´Smrť Jánošíkova´ Botto napísal, že jeho - autorova - podoba ´Smrť Jánošíka´ znie sviatočnejšie a v poézii sa takáto forma používať môže. Úryvok z Bottovho listu:

Svojich bratov bolo by tiež dobre, ako aj: smrť Jánošíkova, nad hrobom Kollárovým - ale to intímnejšie znie mojich bratov, - sviatočnejšie smrť Jánošíka, nad hrobom Kollára, ako je to aj v bibličtine: syn človeka, cestou diabla atď. užívané. Vo viazanej reči zvlášte i táto druhá forma, bárs sa podobá germanizmu, obstáť môže.

 

Botto: Vyhadzovať niektoré formy z jazyka je na jeho skazu; treba sa učiť od ľudu

Ján Botto v liste Jaroslavovi Vlčkovi po konkrétnych výhradách voči jazykovým zmenám v jeho diele celkovo odmietol reštrikčný prístup jazykovedcov k slovenčine v krásnej literatúre. Básnik sa vyslovil proti okliešťovaniu rozmanitosti foriem v slovenčine, najmä ak pochádzajú priamo z reči ľudu. Podľa Botta je ´prílišné kefovanie´ takého mladého literárneho jazyka ako slovenčina iba na škodu. Úryvok z Bottovho listu:

U nás vôbec je ani nemožno ešte, ba ani neužitočno sa toľme kefovať, kde je tvorenie ešte v behu, lebo by to bolo len na skazu reči našej. Nám radšej prichodí formy, slová, frázy krasomluvné práve zhľadúvať, jak odhadzovať. Potom len, keď to bude zobrané, preštudované, možno bude aj zostaviť pravidlá gramatiky a syntaxi také, na ktoré sa opierať bude možno. Dosiaľ to máme len všetko dočasné. Od ľudu sa nám nadbä reč našu učiť...

 

Vlček: Správne je ´Smrť Jánošíkova´, nie ´Smrť Jánošíka´ - tak som to zmenil

Po knižnom vyjdení skladby - s názvom Smrť Jánošíkova - Jaroslav Vlček Jánovi Bottovi 1. júna 1880 napísal, že sa poradil s jazykovedcom Martinom Hattalom a ten tiež odmietol výraz ´Smrť Jánošíka´, tak ponechal napriek autorovým výhradám svoj skorigovaný výraz ´Smrť Jánošíkova´. Úryvok z Vlčkovho listu Bottovi:

V čom sa mi omluviť prichodí, je ponechanie správnych genitívov „Jánošíkova", „Svätobojove" atď. miesto starých „Jánošíka" etc., čo som urobil na naliehavú radu niektorých vážnych autorít spisovateľských a zvlášte profesora Hattaly.

 

Po zrušení Matice slovenskej zmenil Botto nekrvavý zboj Jánošíka na krvavý boj

Ján Botto pripravoval knižné vydanie svojej Smrti Jánošíkovej po rakúsko-uhorskom vyrovnaní r. 1867 a následnom zrušení slovenských gymnázií a celonárodnej kultúrnej inštitúcie - Matice slovenskej v roku 1875. Tento maďarizačný tlak na Jána Botta osobne doľahol a prejavil sa aj v jeho úprave Smrti Jánošíkovej. Preto verziu pre knižné vydanie v r. 1880 oproti prvotnej verzii z r. 1862 trochu pozmenil. Medzi úpravami je aj zmena verša ´sem, pane, tie zdrané sedliacke mozole´ na verš ´sem, pane, tie zdrané slovenské mozole´. Básnik napríklad zmenil aj Jánošíkov ´nekrvavý zboj ´ na ´krvavý boj´:

 

Verzia z roku 1862:

Zbíjal som ja, zbíjal, nie na rôček prvý,

ale som nevylial kvapku ľudskej krvi.

Zbíjal som ja, zbíjal, celých rôčkov sedem,

ale sa pred Bohom zato báť nebudem!

 

Verzia z roku 1880:

Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal,

čiernu krv tyranov trávniček popíjal;

zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete:

a vy že odkedy ten biedny ľud drete?!

 

Botto zomrel v roku 1881 vo veku 52 rokov

Posledné obdobie života Jána Botta v Banskej Bystrici priblížil v r. 1890 v Slovenských pohľadoch Andrej Buday, ktorý mu pomáhal pri prepisovaní rukopisov pre knižné vydanie jeho básní. Buday napísal, že Bottov staromládenecký byt v Banskej Bystrici mal tri izby - v jednej býval básnik, v druhej mal knižnicu a v tretej, hosťovskej, sa v rokoch 1880-81 schádzala „slovenská študujúca mládež z ev. gymnázia, kde rečnili, spievali a v slovenčine sa cvičili. Ale netrvalo to dlho, prišla zrada, mladíci začali byť prenasledovaní, i samému Bottovi hrozili žalárom ... Botto sám býval chorľavý a z tej príčiny málokedy vychádzal na prechádzku. Potrebné veci priniesla mu jeho obstarná obsluha, vdova Müllerka. 28. apríla 1881, po 12. hodine poludňajšej Botto umrel na porážku srdca."

 

Na posteli, na ktorej zomrel Botto, spával v mladosti jeho vzdialený príbuzný Krasko

Básnik Ivan Krasko, nar. 1876, vlastným menom Ján Botto, bol nielen menovcom generačne staršieho básnika, autora Smrti Jánošíkovej Jána Botta, nar. 1829, ale aj jeho vzdialeným príbuzným. Ivan Krasko dokonca spával na posteli, na ktorej v Banskej Bystrici autor Smrti Jánošíkovej zomrel a ktorú jeho príbuzní previezli po jeho nečakanej smrti do jeho rodiska – Vyšného Skálnika na Gemeri. V pozostalosti Ivana Kraska sa našla aj táto poznámka:

(...) snil som o básnictve na Vyšnom Skálniku, v izbe, ktorá bola zariadená nábytkom môjho príbuzného, básnika Jána Botta, autora poémy Smrť Jánošíkova. Pri svojich návštevách u príbuzných v rodisku básnika Jána Botta na Vyšnom Skálniku i spával som na pohovke, na ktorej v B. Bystrici spával on a na ktorej tam aj zomrel.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?