Kto prezradil úradom úkryt Juraja Jánošíka v Klenovci

Autor: Roman Kebísek | 7.6.2015 o 18:03 | (upravené 11.6.2015 o 6:52) Karma článku: 10,74 | Prečítané:  31900x

Podľa anonymnej skladby z 18. storočia Jánošíka zradil zbojník Gajdošík, neskorší hajdúch v Klenovci. Zachované súdne záznamy žiadneho Gajdošíka nepoznajú, píšu ale o zbojníkovi, neskoršom hajdúchovi Uhorčíkovi, ktorý rád hrával.

 

Úradné záznamy nehovoria o tom, ako Jánošíka chytili

Jediné hodnoverné informácie o Jurajovi Jánošíkovi (nar. 1688) sú záznamy zo súdneho procesu s ním v Liptovskom Mikuláši v marci 1713, resp. zo súdneho procesu s jeho druhom Tomášom Uhorčíkom v apríli toho istého roku. Zachovali sa dodnes, sú dosť podrobné, no nehovoria nič o tom, ako Jánošíka vypátrali a chytili. Zhodou okolností sa však Liptovskom Mikuláši našiel aj anonymný rukopisný zborník piesní z 18. storočia, nazývaný Mikulášsky kódex, kde je aj dlhšia skladba o Jánošíkovi, ktorá na rozdiel od mnohých ľudových povestí o Jánošíkovi obsahuje okrem umeleckej fikcie aj viaceré zhody s historickými faktami. Skladba hovorí aj o tom, ako úrady Jánošíkovo miesto pobytu v Klenovci odhalili.

 

Pieseň: Jánošíka zradil bývalý zbojník a neskorší hajdúch Gajdošík

V skladbe jarmočného charakteru od neznámeho slovenského pesničkára s jednoduchým názvom Pieseň o zbojníkovi Jánošíkovi autor v zhode so súdnymi dokumentmi napr. píše, že Jánošík slúžil v cisárskom vojsku, potom sa vrátil do otcovského domu, čoskoro sa však dal na zboj, až ho chytili v Klenovci. V skladbe sú aj detaily tohto, ako ho v Klenovci vypátrali. Vraj ho zradil jeden z jeho bývalých zbojníckych druhov - Gajdošík - ktorý sa neskôr stal hajdúchom v Klenovci. Údajne sa opil a prezradil, že Jánošík slúži u jedného klenovského gazdu na salaši. Úrady následne gazdovi zaplatili a ten Jánošíka priviedol zo salaša do svojho domu, kde ho už čakali drábi. Úryvok zo skladby z 18. storočia:

 

A tak jest byl zrazen od svých tovarišú,

že jsou ho chytili u gazdy v domečku,

neb jsou preplatili páni gazdu jeho,

aby ho pod zradú vzal do domu svého;

neb sú nechávali v zimní časy zbojstvo,

išli sú slúžiti, dokud prišlo leto.

A on též byl slúžil u gazdy v salaši

v ten čas, kdy ho zradil Gajdošík falošný,

který s ním chodíval po horách a zbíjal -

predce jeho zradil, kdy se jest prepíjal.

Když stal za hajdúcha, prepitno jim dával.

Potom když se opil, takto jim povedal:

„Tovarišia moji, již jsme se napili,

než by sme se ješte více napojili,

kdyby vám ja nečo ješte pripovedel.

Dal by nám pán za to dobrý plat a tringel."

Potom hned hajdúsi jsou ho spytovali,

aby jim povedel, že pújdú k pánovi.

A tak jim povedel o Jánošíkovi,

že dobre ví o nem, kde on má bydlení.

Potom hned hajdúsi pánu oznámili.

Hned jim dal na víno, aby se napili.

Hned Nemcov, hajdúchov, sedlákov zehnali,

aby ho šli lapat, kde bydlí u gazdy.

A tak jest šel gazda na salaš pro neho,

aby prišel domú, že bude jednat ho;

za čo bude slúžit, aby se s ním zjednal.

A když sú šli domú, valašku mu z rúk vzal,

učiníc fortílne, tak jakoby spadol,

žeby se s valaškú podpírati mohol.

A když prišli domov, v dome ludu plno.

Nemel se s čím bránit, s pastú pobil mnoho.

V rukách svých nič nemel, kdy jeho lapali,

a ješte mu hrachu pod nohy sypali.

A kdy ho lapili, tuze jej zvázali

Nemci a hajdúsi, do vezení dali.

 

Súdy píšu o zbojníkovi a neskoršom hajdúchovi Uhorčíkovi, ktorý vyhrával Jánošíkovi

Protokoly o Gajdošíkovi – zbojníkovi a neskoršom hajdúchovi - nič nepíšu, píšu ale o bývalom zbojníkovi, neskoršom hajdúchovi Uhorčíkovi, ktorý hrával Jánošíkovi. Kto bol Uhorčík? Uhorčíka drábi chytili spolu s Jánošíkom v Klenovci, lebo uňho našli nazbíjané veci. Uhorčík, niekdajší zbojník, tam však nežil pod svojím pravým menom, ale pod falošným menom Martin Mravec ako bezúhonný obyvateľ obce. O ňom podľa zachovaných súdnych záznamov Jánošík 16. marca 1713 v Liptovskom Mikuláši pri výsluchu povedal, že bol hajdúch  (podľa prepisu literárneho historika Andreja Melicherčíka): „...Mravec povedal, že medzi hajdúchov predtým prišiel“. V súdnych protokoloch sa nachádza aj výpoveď Jánošíka o klenovskom gazdovi, u ktorého slúžil na salaši a ktorý mu bol dokonca dlžný peniaze:Že na Klenovci u Dubríka, pri kterého ovciach bol, má požičaných sedm zlatých, ktorý gazda vedel, že je takový zbojník“. Protokoly zo súdneho procesu s Uhorčíkom hovoria aj o tom, že hral na hudobný nástroj: „...ako z doznania Klenovčanov vyplýva, neskrýval spomínaného Juraja Jánošíka, ale len robil vtipy a vyhrával mu na verejnom mieste“ (z latinčiny preložil Andrej Melicherčík). Či však existuje nejaká súvislosť medzi historickým zbojníkom a neskorším hajdúchom Uhorčíkom, ktorý hrával Jánošíkovi, a zbojníkom a neskorším hajdúchom, ktorý mal meno, či prezývku Gajdošík z anonymnej piesne z 18. storočia, nie je známe. (Neskôr postavu zradného Gajdošíka prevzal do svojej známej skladby Smrť Jánošíkova aj Ján Botto.)

 

Kto bol zbojník Tomáš Uhorčík

To, odkiaľ sa poznali Jánošík a Uhorčík, sa opäť môžeme bezpečne dozvedieť zo súdnych protokolov. S Tomášom Uhorčíkom (ktorý sa narodil v Predmieri) sa po prvý raz stretáme vo väzení na Bytčianskom zámku, kde sedel ako zbojník. Práve v tom čase tu slúžil v cisárskej stráži Juraj Jánošík. Tak sa obaja spoznali. V protokoloch sa píše, že hoci jeden bol väzeň a druhý ho strážil, spriatelili sa (Jánošík  mu vraj „urobil mnohé dobrodenia“). Z väzenia sa Uhorčíkovi podarilo utiecť, Jánošíka neskôr rodičia vykúpili z vojenskej služby. Uhorčík ho vyhľadal v jeho rodnej Terchovej a vzal do zbojníckej družiny. V roku 1711 boli na spoločnom zboji na Morave, no ešte v tom istom roku sa Uhorčík oženil a usadil v Klenovci pod falošným menom Martin Mravec. Jánošík sa stal vodcom jeho zbojníckej skupiny, v Klenovci však často Uhorčíka navštevoval. Uhorčík sa na Jánošíkových prepadoch nezúčastňoval (okrem jednej akcie). Uhorčíka napokon v Liptovskom Mikuláši odsúdili na smrť. Na to, že Martin Mravec je falošné meno, pod ktorým sa skrýva zbojník Tomáš Uhorčík, prišli vyšetrovatelia až počas súdneho procesu. V rozsudku sa napokon píše: „Zlostí takmer nevypovediteľných horepsaný obžalovaný Tomas Uherčík dopustivše sa a od deviatich roku zbojství pachavše, zapovrhnuvší prikazaní a zákony jak božské tak zemské, jako v uherskej zemi taktéž v polskej, v Morave a Slezku, ktoré jeho zlé učinky z dobrovolného vyznání a fassii Janošíkovej daju se zretelne znať. Protož tenže Tomas Uherčík vedle práva zemského skrze prokurátora slávneho magistrátu alegovaného má byť za živa do kolesa lámaný, počavše od hrdla a tak na príklad jinších takových bezbožníkov usmrcený, na tože koleso má byť položený".

 

Uhorčíka vypočúval aj Ugronovič, ktorý pomáhal spisovateľovi Maginovi s Apológiou

Ako píše historik Jozef Kočiš, Uhorčíka na súde v L. Mikuláši vypočúval aj slúžny Trenčianskej stolice, drobný šľachtic Krištof Ugronovič. Predtým bol aj správcom Bytčianskeho zámku, kde bol väznený Uhorčík a kde bol v strážnej službe Jánošík. Podľa historika Pavla Horvátha zvolili Ugronoviča v roku 1716 za podžupana Trenčianskej stolice a v tejto funkcii ju zastupoval ako vyslanec na uhorskom sneme v Bratislave roku 1722. Pri príležitosti snemu vydal profesor uhorského práva na Trnavskej univerzite Michal Bencsik knihu Novissima diaeta, ktorou vyvolal búrku v Trenčianskej stolici. Slovákom, konkrétne slovenským mešťanom a šľachte z Trenčianskej stolice, vyčítal, že „sú pravdepodobne pozostatkami Svätoplukovho ľudu", ktorý predal krajinu Maďarom. Slováci sa tak vraj stali „na večnosť poddaní Maďarom“. Dotknutí predstavitelia Trenčianskej stolice, vrátane Krištofa Ugronoviča, začali chystať odpoveď. Bol ňou anonymne vydaný latinský spis skrátene nazývaný Apológia (Obrana). Zostavil ho dubnický farár Ján Baltazár Magin a obhajuje v ňom rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku. Ján B. Magin v spise priamo uviedol aj osoby, ktoré sa na tvorbe Apológie zúčastňovali, medzi nimi aj Krištofa Ugronoviča. Napísal o ňom: „Je lahodný a pritom účinný rečník, rozvážny, pohotový, v prísnosti mierny, vo zdvorilosti milý, v práci horlivý a konečne od prírody stvorený a uspôsobený pre každý úrad v štáte." Spis vyšiel tlačou v roku 1728 v Púchove. Venovali ho županovi Trenčianskej a Liptovskej stolice Jozefovi Ilešházimu „stavy slávnej Trenčianskej župy".

 

Jánošíka sa na súde pýtali na styky s kuruckou emigráciou

Jánošík predtým, ako slúžil cisárovi, bojoval proti nemu ako kuruc, teda povstalec vo vojsku Františka II. Rákociho. V obžalobe zo 16. marca 1713 sa pri sumarizácii prepadov Jánošíka ako priťažujúca okolnosť uvádza: „k tomu více, že on je kuruc". Obhajoba bráni Jánošíka tým, že „sa vrátil od zlovestných kurucov do slávnej župy Trenčianskej, do dediny Terchovej". Kedy presne sa Jánošík pridal ku kurucom, sa nevie. V auguste 1708 boli kurucké vojská v bitke pri Trenčíne porazené a mnoho vodcov odišlo do emigrácie do Poľska, vrátane samotného Rákociho. To, či Jánošík mal styky s kuruckou emigráciou, sa ho na súde pýtali hneď v druhej otázke: „Nech povie, či nemal porozumení so zradci krajiny a vlasti Uhorskej, obzvlášte s takými, kterí sú v Polskej na vyhnanství." Jánošík na túto otázku neodpovedal.

 

Podžupan, niekdajší kuruc Pavol Láni: Uhorčík aj Jánošík boli dobrí ľudia

Jánošíka (spolu s Uhorčíkom) prvý raz drábi chytili už v roku 1712, obom sa však vtedy podarilo po pár dňoch z väzenia v Hrachovskom kaštieli dostať. Pustil ich malohontský podžupan Pavol Láni, bývalý kuruc. Na súde v L. Mikuláši v roku 1713 sa Jánošíka pýtali, akú úlohu mal podžupan Pavol Láni (1670-1733) pri ich vtedajšom oslobodení: „Nech vyzná, kdy bol ulapený toho roku v stolici Kishontskej, akým spúsobem pán viceišpán ho prepustil...“  Jánošíkovu odpoveď však nepoznáme. Kto bol Pavol Láni? Bol významným majiteľom hút na Gemeri, pričom počas povstania dodával oceľ pre Rákociho armádu. Po porazení Rákociho vojska ušiel do emigrácie v Poľsku, no po amnestii sa vrátil. V rokoch 1711-14 bol malohontský podžupan. O tom, že sa podžupan Pavol Láni pred úradmi vyjadril v prospech Uhorčíka a Jánošíka, svedčí proces s Uhorčíkom. V dokumentoch sa píše, že „malohontský podžupan hovoril, že poznal Uhorčíka aj spolu s Jánošíkom ako dobrého a vážneho človeka" (podľa prekladu z latinčiny od Andreja Melicherčíka).

 

Jánošík ozbíjal aj šľachtica Jána Radvanského

V roku 1712 zomrel v Mošovciach v Turci evanjelický šľachtic Štefan Petróci. Keď mu išiel Ján Radvanský z Radvane pri Banskej Bystrici na pohreb, v Kremnických vrchoch ho Juraj Jánošík prepadol. Jánošíkova družina najskôr chytila kuriéra, ktorý im jednak dal tabak, a jednak im povedal, že tadiaľ pôjde na pohreb Ján Radvanský (nar. 1666). Úryvok zo súdnych protokolov - otázka Jánošíkovi: "Na Kremnických horách kdy zbíjal, jako a od koho zvedel, že by pan Radvanský Janoš šiel do Turca pochovať pána Petrociho." Odpoveď Jánošíka: "Že jednoho človeka chytili, od kterého zvedeli, že pán Radvanský šiel Petrociho pochovať, i to povedá, že počtárčika chytili, ktorý im dohánu dal."

 

Radvanský pomáhal Belovi, jeho deti vychovával Hruškovic

Ján Radvanský patril k spolupracovníkom Mateja Bela pri zostavovaní jeho monumentálneho vlastivedného diela Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historicko-zemepisné poznatky o súčasnom Uhorsku). Od Jána Radvanského má napríklad niektoré údaje z dejín Banskej Bystrice. Zachovalo sa aj niekoľko listov, ktoré mu Matej Bel adresoval. Ján Radvanský figuruje aj v živote slovenského barokového spisovateľa Samuela Hruškovica (nar. 1694). Vo vlastnom životopise píše o tom, ako vo svojich mladých rokoch vychovával v rodine Jána Radvanského jeho dvoch synov Juraja a Ladislava. Úryvok z jeho diela v latinčine (preklad Ján Vilikovský):

Niekedy sa však stalo, že starší syn Juraj, aký bol zlý a hnevlivý, pre nepatrnú príčinu bil mladšieho Ladislava. Keďže som sa ho neodvážil za to prísnejšie potrestať, a aby otec videl, akých poriadnych a poslušných má synov, ohlásil som mu to a žiadal som ho, aby zjednal nápravu. Počujúc to pán hneď vzplanul hnevom (lebo nikdy nič neznášal horšie, ako keď niekto obvinil jeho deti, ktoré podľa jeho vôle a viery boli vždy šľachetné a sväté, z naničhodnosti) a chytiac Juraja, povalil ho na zem a poľským bičom (kančuhou) ho tak zbil, že by ani Turek viacej nemohol zúriť proti nepriateľovi. Potom sa na mňa prudko oboril, že také veci sám súkromne netrestám a nenaprávam. Ale som sa to neodvážil urobiť, pretože som videl, že rodičia sami nikdy predtým nevzali prút alebo bič na potrestanie väčšieho previnenia synov, a bál som sa, aby pokáraný chlapec z hnevu a podráždenia nesiahol násilne na mňa alebo na brata.

 

Podľa rozsudku Jánošík nikoho nezabil ani nezranil

Zo súdnych protokolov vyplýva, že Juraj Jánošík počas svojho zboja nikoho nezabil ani nezranil. Jediné, čo mu v rozsudku okrem zbíjania pripisujú, je, že "sa zdá", že bol prítomný, keď jeho druhovia strelili na farára z Domaniže a ten zomrel. Konečné rozhodnutie súdu: „Poneváč predepsaný Juro Jánošak, zavrhnuvše prikázaní jak božské tak též i zákon krajinský, predo dvema roky dal sa na zbojstvo a vúdcem aneb hajtmanem takovým se učinil, který s tovariši svými na cestách zastavujíce mnohých lidí o statek, áno i jako se z jeho vlastného vyznania zdá, jeho tovariši, kdy on též bol prítomný, pána pátera z Domaniže postrelili a bezbožne zamordovali. Tak též i jinších, jako jest predepsané, zlých skutkov se dopustil. Potom pre takové veliké zlé účinky a prikázaní prestúpení má byť na hák na levem boku prehnaný a tak na príklad jinších takových zločinov má byť zavesený."

 

Jediný ´úradný´ životopis Jánošíka

V latinských súdnych zápisoch sa zachovala aj reč, ktorú na súde v prospech Jánošíka predniesol jeho obhajca Baltazár Palugyai. Jej obsahom je vlastne aj jediný dochovaný ´úradný´ Jánošíkov životopis: „Baltazár Palugyai (...) uvádza, že sa obžalovaný vrátil od zlovestných kurucov do slávnej župy Trenčianskej, do dediny Terchovej, kde býval i so svojím bratom. Potom sa prihlásil do vojska najposvätnejšieho Veličenstva a zostal na Bytčianskom hrade, kde bol vtedy väznený akýsi zločinec Tomáš Uhorčík, ktorému tenže obžalovaný urobil mnohé dobrodenia. Keď potom obžalovaného jeho rodičia od vojenskej povinnosti vykúpili, ďalej doma zostal. Keď sa však menovaný Tomáš Uhorčík z väzenia vyslobodil, súc pamätlivý dobrodení menovaného obžalovaného, šiel za ním do Terchovej a odviedol ho z tejto dediny, sprisahal ho, s ním šiel a k nemu sa pripojil. Pretože obžalovaný bol takouto prísahou zaviazaný, bol tiež nútený ho nasledovať, neskôr však pamätlivý svojej prísahy, ako teraz sám priznáva, robil zbojstvá. Potom však, ako tenže obžalovaný svoju vinu priznal, ľútosťou vedený chcel sa vrátiť domov, ale zo strachu sa svoj úmysel neodvážil uskutočniť." (preklad z latinčiny A. Melicherčík)

 

Kto bol autorom anonymnej slovenskej skladby z 18. storočia o Jánošíkovi

Rukopisná zbierka, kde sa nachádza Pieseň o zbojníkovi Jánošíkovi, bola zostavená koncom 18. storočia, pričom literárni vedci ju našli o vyše sto rokov neskôr v Liptovskom Mikuláši. Skladbu síce počeštenú a pozmenenú vydal v roku 1809 Bohuslav Tablic, no o jej pôvode napísal iba to, že je "zo starého rukopisu od neznámeho skladateľa". O aký rukopis išlo, sa nevie. Kto bol autorom tohto najstaršieho zachovaného umeleckého diela o Jánošíkovi, nie je známe, no istý opis jeho tvorcu či speváka je v závere samotnej skladby:

 

No, již ste slyšeli, bratrové, sestričky,

jak Jánošík spíval, kdy sedel v vezení.

Kdo tú píseň zložil, nebyl to žádný pán,

však víno, pálenô, pivo rád píjával.

Proto, bratri milí, naň nezapomnite.

Kdy vám bude spívat, trunku mu zavdajte.

Za zdraví speváka a dobrého bratra

sobe pripíjajte, spevákovi dajte,

neb si pisár velmi svú hlavu sužuje,

dokud jednu píseň nebo dve skavkluje.

Tak spevák své hrdlo velice vysuší,

dokud jednu píseň neb dve spívat musí.

Kdo tomu neverí, nech ide do práva,

však mu tam povedia, že to jistá pravda.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?