Šľachtic Ján Radvanský – prežil Prešovské jatky, olúpil ho Jánošík, pomáhal vedcovi Belovi

Autor: Roman Kebísek | 5.4.2015 o 16:17 | (upravené 27.12.2016 o 8:35) Karma článku: 6,67 | Prečítané:  1817x

Šľachtické rody, ktoré dlhé stáročia pôsobili na Slovensku, ovplyvňovali aj slovenskú literatúru. K takýmto rodom patrili aj evanjelickí Radvanskovci z Radvane pri Banskej Bystrici, spomedzi nich napr. Ján Radvanský (nar. 1666).

 

Daniel Sinapius venoval Jánovi Radvanskému prvú zbierku slovenských prísloví

V roku 1670 začal v Radvani pôsobiť 30-ročný evanjelický kňaz Daniel Sinapius. V roku 1673 ho spolu s ďalšími asi 40-timi evanjelickými duchovnými predvolali na súd v Bratislave za údajnú podporu rebélie proti kráľovi-katolíkovi a urážky katolíckej viery. Kňazi tieto obvinenia odmietali ako vykonštruované s cieľom postupnej rekatolizácie krajiny. Niektorým hrozili až mučením a trestom smrti. Súd pod vedením ostrihomského arcibiskupa, Slováka Juraja Selepčéniho dal obvineným na výber - buď ich odsúdia alebo sa priznajú k obvineniu a opustia krajinu, resp. zostanú doma, ale nebudú vykonávať svoj duchovný úrad. Daniel Sinapius odišiel do Brzegu v Sliezsku, potom do Vratislavi a odtiaľ r. 1677 do Nowého Bojanowa v Poľsku, kde dostal miesto riaditeľa školy. V roku 1678 vydal prvú zbierku slovenských prísloví a porekadiel spolu s latinskými sentenciami pod dvojjazyčným názvom Neo-forum Latino-Slavonicum - Nový trh latinsko-slovenský. Na začiatku latinského úvodu exulant Daniel Sinapius o zdroji prísloví píše (podľa prekladu z latinčiny od Jozefa Minárika):

„Medzitým môjmu domotanému osudu dovoľte, aby som týmto príjemným odbočením mohol trochu osviežiť svoju rozbúrenú myseľ spomienkou na tie uplynulé časy, v ktorých som sa totiž ako chlapec kedysi sediaci po boku najmilovanejšej matky naučil také zvraty reči (...). Lebo to, čo sa pije s materinským mliekom, je nám o toľko milšie, o koľko sú tie mladšie a slobodnejšie roky detstva drahšie a príjemnejšie." Ako píše literárny historik Rudo Brtáň, Sinapiova matka Barbora, rodáčka z Dubnice, bola dcérou kazateľa. Literárni historici však upozorňujú, že v knihe nie sú iba príslovia a porekadlá slovenského pôvodu, ale hlavne prebraté z poľského prostredia. Daniel Sinapius vo venovaní diela píše, že ho adresoval predovšetkým deťom slovenskej šľachty, v prvom rade Jánovi Radvanskému. Keď vyšlo, mal 12 rokov. Bola to pomôcka pri výučbe latinčiny aj materinského jazyka Slovákov. Prečo nazval knihu Nový trh latinsko-slovenský? Ako sám vysvetľuje, zozbierané múdroslovie obrazne ponúka, ako „potrebný tovar na trhu“. Ukážky z knihy (podľa prepisu Jozefa Minárika):

Za babku by veš prez Tatry hnal

Malý zlodej viseť musí, velký mešcem všetko dusí

Velmi se tam pýcha zmáha, kdy se pánem žebrák stáva

Starosť ne sama prichodí, mnoho chorob s sebú vodí

 

Ján Radvanský prežil Prešovské jatky, jeho otec nie

Tzv. Prešovské jatky v roku 1687 boli najbrutálnejším zúčtovaním v období uhorskej protireformácie a vojen uhorskej šľachty proti vládnucim Habsburgovcom. Na základe pochybných obvinení zo sprisahania proti cisárovi v Prešove umučili a popravili 24 významných prešovských a iných protestantov. Ich telá potom štvrtili „ako na skutočných jatkách dobytka“ a vešali po okolí. Medzi odsúdenými bol aj Juraj Radvanský z Radvane, otec Jána Radvanského. 21-ročného syna tiež zatkli, no neskôr prepustili. Prešovské jatky opísal slovenský barokový spisovateľ, prešovský učiteľ Ján Rezik, ktorý utiekol z mesta krátko pred nimi. V rukopise v latinčine píše, že podrobné informácie mal od nemenovaného cisárskeho dôstojníka. Úryvok z diela Jána Rezika Verejná prešovská poprava čiže Prešovské jatky, ktorý sa týka umučeného Juraja Radvanského (preklad Gustáv Pogány): "V mesiaci februári priviezli ho do Prešova a pozbaviac ho záprahu i ostatných vecí, čo mal, uväznili a nútili odpovedať na rozličné otázky pred sudcami na radnici; potom ho vytiahli na škripec. Tu ho za viac hodín tak neľudsky rozpínali, piekli, driapali a trápili, že ho táto krutosť všetkých síl pozbavila, lebo neušetrili ho ani jedného spôsobu mučenia, akým bývajú trestaní otcovrahovia, kráľovrahovia a akých zločincov si len predstaviť možno. Diváci spozorovali, že telo jeho bolo také spálené, ako býva pečená hovädzina. V nevýslovných bolestiach a útrapách sa zvieral za mnohé dlhé dni na holej slame na zemi tento kedysi najšťastnejší medzi ľuďmi, teraz najúbohejší bedár, hodný zľutovania všetkých, vyjmúc tých, ktorí ho utýrali a utýrať dali, najmä sudcov a katov."

 

Jána Radvanského prepadol Juraj Jánošík, neublížil mu

V roku 1712 zomrel v Mošovciach v Turci evanjelický šľachtic Štefan Petróci. Keď mu išiel 46-ročný Ján Radvanský na pohreb, v Kremnických vrchoch ho prepadol Juraj Jánošík, neublížil mu však a ani nikomu zo sprievodu. Jánošíkova družina najskôr chytila kuriéra, ktorý im jednak dal tabak, a jednak im povedal, že tadiaľ pôjde na pohreb Ján Radvanský. Úryvok z protokolov zo súdu s Jánošíkom - otázka preňho a jeho odpoveď (podľa prepisu Andreja Melicherčíka): Otázka - Na Kremnických horách kdy zbíjal, jako a od koho zvedel, že by pan Radvanský Janoš šiel do Turca pochovať pána Petrociho. Odpoveď: Že jednoho človeka chytili, od kterého zvedeli, že pán Radvanský šiel Petrociho pochovať, i to povedá, že počtárčika chytili, ktorý im dohánu dal.

 

Samuel Hruškovic pôsobil u Jána Radvanského ako vychovávateľ jeho detí

Slovenský barokový spisovateľ Samuel Hruškovic (nar. 1694) v latinsky písanom rukopisnom vlastnom životopise píše o tom, ako vo svojich mladých rokoch vychovával v rodine Jána Radvanského jeho dvoch synov Juraja a Ladislava. Hruškovic napísal svoj životopis len ako 25-ročný. Úryvok (preklad Ján Vilikovský): "Niekedy sa však stalo, že starší syn Juraj, aký bol zlý a hnevlivý, pre nepatrnú príčinu bil mladšieho Ladislava. Keďže som sa ho neodvážil za to prísnejšie potrestať, a aby otec videl, akých poriadnych a poslušných má synov, ohlásil som mu to a žiadal som ho, aby zjednal nápravu. Počujúc to pán hneď vzplanul hnevom (lebo nikdy nič neznášal horšie, ako keď niekto obvinil jeho deti, ktoré podľa jeho vôle a viery boli vždy šľachetné a sväté, z naničhodnosti) a chytiac Juraja, povalil ho na zem a poľským bičom (kančuhou) ho tak zbil, že by ani Turek viacej nemohol zúriť proti nepriateľovi. Potom sa na mňa prudko oboril, že také veci sám súkromne netrestám a nenaprávam. Ale som sa to neodvážil urobiť, pretože som videl, že rodičia sami nikdy predtým nevzali prút alebo bič na potrestanie väčšieho previnenia synov, a bál som sa, aby pokáraný chlapec z hnevu a podráždenia nesiahol násilne na mňa alebo na brata."

 

Deti Jána Radvanského učil Matej Bel

Ján Radvanský poslal svojich synov Juraja a Ladislava študovať do Bratislavy na lýceum, kde bol riaditeľom Matej Bel. 8. augusta 1717 Bel otcovi napísal (z latinčiny preložil Juraj Pavelek):Juraj, ktorý vyniká telesnými silami a postavou, nemá predurčené nič lepšie, ako že po skončení školy, čo bude čoskoro, pristúpi k vojsku. Naproti tomu Ladislav celý sa oddal vedám a dáva mi neochvejnú nádej, že sa z neho raz vyvinie muž veľmi rozvážny, najmä ak bude ešte môcť rok-dva, ako si to sám praje, pokračovať v štúdiách bez prerušenia.“

 

Ján Radvanský pomáhal Matejovi Belovi pri písaní vlastivedného diela Notitia

Ján Radvanský patril tiež k spolupracovníkom Mateja Bela pri zostavovaní jeho monumentálneho vlastivedného diela Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historicko-zemepisné poznatky o súčasnom Uhorsku). Od Jána Radvanského mal napríklad niektoré údaje z dejín Banskej Bystrice. 19. júla 1724 Bel Radvanskému napísal: „Ako sa zaoberám osvetľovaním dejín vlasti, narazil som na zmienku o veľmožoch, skvele oslávených zahraničnými spisovateľmi. Nebol som spokojný dotiaľ, kým som celú vec nevypátral presnejšie. Aj sa mi to podarilo a získal som tento rodokmeň najprekvitajúcejšieho a najstarobylejšieho rodu Radvanskovcov, ktorých posielam. Z historického hľadiska bude treba vyskúmať, ako sa v oných dávnych dobách prisťahoval tento slávny rod do Uhorska. Bude to ľahké zistiť, keď sa dozviem, aká je o tom mienka Vašej Spektability.“

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.

ŠPORT

Predviedol sólo od polovice ihriska. Weiss strelil v Katare krásny gól

Slovenský reprezentant strelil svoj desiaty gól v prebiehajúcej sezóne a patrí k najlepším kanonierom súťaže.

KOMENTÁRE

Ktorý Boh mohol toto dopustiť? (Píše Michal Havran)

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.


Už ste čítali?